Budúca generácia - 5. Divné veci

Sasuke však nepokračoval v útoku. Zastal. Zostal ako zamrznutý.
„Čo sa to deje?"
Jeho klon sa zrušil. Chidori bolo zrušené.
„Čo to robí?" divil sa Orochimaru.
U Naruta to bolo také isté. Vytvoril Rasen Shuriken a potom zamrzol. Nehodil ho. Podobne ako Sasuke, aj on zrušil svoju techniku. Obaja sa otočili na Orochimara.
„Čože? Oni sa vzopreli?"
„Susanoo."
Sasuke vytvoril Susanoo. Mal prichystaný šíp na vystrelenie.
Naruto vytváral Rasengan z Kyuubiho chakry a používal na to ruky vytvorené z Kyuubiho chakry. Potom sa ten Rasengan zmenšil. Naruto nastavil ruky tak, akoby to chcel vystreliť.
Orochimaru urobil niekoľko pečatí. Za Narutom a Sasukem sa zjavili rakvy. Ale onoi nešli do nich.
„Čo?"
Sasuke vystrelil šíp a Naruto Rasengan. Rakvy sa pohli a sami uväznili obidvoch. Ale čo Orochimaru.
„Kawarimi no Jutsu."
Obyčajné Kawarimi ho z toho dostalo.
„Nevadí. Zabijem vás sám."
Lenže, oni mali ochrancov. Z dediny vybehlo asi desať mužov oblečených do modrej uniformy s katanami v ruke naplnených chakrou.
„Miestni strážcovia. Na dnes to zabalím. Onedlho však dokončím to, čo som začal pred dvesto rokmi."
Orochimaru sa vyparil v obláčiku dymu.
Nikto z ich štyroch nebol schopný pohybu. Muži ich doniesli do nemocnice. Počas prevozu však všetci upadli do bezvedomia.

Noc strávili v dedinskej nemocnici. Na druhý deň počas svitania sa ako prvá zobudila Saki. Všimla si, kde sa nachádzajú. Nemocničná izba nebola veľká. Tak akurát pre štyri postele a maximálne tak troch ľudí okolo jednej postele. Ale postačilo to. Prekvapilo ju, že ich dali spolu. Aspoň teda ju. V Listovej oddeľujú ženy od mužov pre istý prípad.
Nebola nejako špeciálne zranená. Zopár modrín, sem-tam nejaká prasknutá kosť. Našťastie nie zlomená. A taktiež bolesť na miestach kde dostala zásah. Ale hlavne to bola hlava, ktorá sa zrazila s Hiroshim.
Hiroshi bol na tom podobne. Modriny, prasknuté kosti a bolesti. Ale Naoki so Shinjim boli na tom zle. Fyzické zranenia neboli vážne. Ale psychické boli niečo iné. Byť mučený týždeň v genjutsu a v reálnom svete neubehla ani sekunda je riadna záťaž na psychiku. Ale keď spali vyzerali v poriadku. Postupne sa už aj oni prebúdzali. Najskôr Hiroshi, potom Naoki a nakoniec Shinji. Obidvaja sa ale len pozerali do prázdna a nereagovali na slová. Do miestnosti niekto vstúpil. Bol to postarší muž bez vlasov a s veľkým bruchom. Líca mal trošička prepadnuté a čelo zase trošička väčšie akoby mal mať.
„Tak ste sa prebudili. Nečakal som ninjov v mojej dedine."
„Mali sme nejakú prácu," hovorila Saki
„Zdá sa, že vám práca prerástla cez hlavu."
„Potrebujeme sa okamžite dostať naspäť do Listovej," vyletel na neho Hiroshi.
„Vo vašom stave to nie je možné."
„Je mi ľúto vašej dcéry. Ale mi tu nemôžeme zostávať."
Starostu to mierne zaskočilo.
„Čo viete o mojej dcére?"
„Že ju má ten muž, s ktorým sme bojovali."
„Dokážete ju zachrániť?"
„Ak nie je mŕtva. Pri tom mužovi je všetko možné. Je dôvod, prečo bola unesená?"
Starostovi nebolo príjemné o tom hovoriť v nemocnici.
„O tri hodiny si pre vás prídu a odvedú do môjho domu. Tam sa o tom porozprávame."
Starosta odišiel.

„Niečo tají," povedal Hiroshi.
„Každopádne, včera to bola katastrofa," povedala Saki a sadla si na posteľ.
„Ani v najmenšom som nečakal, že to budú oni. Myslel som, že bude s nami bojovať priamo."
„Boli sme štyria."
„V jeho dobe to bol obávaný nukenin. Veľmi málo ninjov by ho dokázalo poraziť."
„Čo teraz?"
„Pôjdeme k starostovi a ihneď sa vrátime."
„Ale čo s nimi?"
Saki ukázala na dvoch kolegov z tímu. Pohľad na nich nebol príjemný. Prázdne telá bez duše. Ich pohľad bol strašidelný.
„Ja ich preveziem."
„Čo sa deje?"
Hiroshi nad niečim premýšľal. Nedalo mu to.
„Ale nič."

Starostove slová sa naplnili. O tri hodiny sa v nemocničnej izbe objavili traja muži v modrej uniforme. Na hnedom opasku mali pripevnené katany a všetci to boli vysokí a silní muži. To bolo vidieť ihneď. Zobrali Hiroshiho a doviedli ho za starostom.
„Nechcel som o tom hovoriť v nemocnici. O istých veciach viem iba ja a chcem aby to tak zostalo."
„Zdá sa, že nie ste jediný."
„Nemáme ninjov. Ale máme bývalých samurajov. Chránia našu dedinu."
„K veci."
„Pred sto rokmi sem prišla istá žena a dala môjmu predchodcovi zvitok. Mal ho schovať a strážiť. Žena deň na to zomrela. Neviem, čo je v tom zvitku, ale je veľmi dôležitý."
„Teraz ho budú žiadať ako výkupné za vašu dcéru."
„Ak je ešte živá."
„Vedela o tom zvitku?"
„Nie."
„Dobre. Spravíme čo sa bude dať."
Hiroshi vstal zo stoličky, na ktorej sedel a zamieril k dverám.
„Ak vám to nebude vadiť, my sa vrátime do Listovej."
„A čo moja dcéra?" zúfalo vykríkol starosta.
„Spravíme to, čo bude v našim silách."
Hiroshi zabuchol za sebou dvere. Zamieril si to k nemocnici.
„Čo sa deje, sensei?" opýtala sa Saki.
„Ideme!"
„Kuchiyose no Jutsu."
Hiroshi privolal vlka. Posadil naň Naokiho a Shinjiho. Pre istotu ich ešte priviazal.
„Do Listovej!"

O pár hodín boli v Listovej.
„Saki, zoberte ich do nemocnice. Ja idem za Hokagem."
„Áno."
Hiroshiho vlk ich rýchlosťou svetla doviedol do nemocnice. Hiroshi sa ponáhľal za Hokagem. Niekoľko ľudí na neho kričalo. Či už aby ho pozdravili, alebo aby sa zastavil na kus reči alebo len tak. Nezastavoval sa. Neklopal. Rovno vtrhol do kancelárie.
„Čo sa deje?" Seiji vyskočil zo stoličky tak, že vylial kávu, ktorú mal na stole.
„Je to vážne!"
Seiji buchol po stole a okolo kancelárie sa vytvorilo silové pole. Zabraňovalo komukoľvek vstúpiť dnu, ale hlavne neprepúšťalo zvuk von.
„Počúvam."
„Našli sme Orochimara."
„To mi je jasné."
„Je to ten legendárny sannin."
„Ako mohol tak dlho prežiť?"
„Neviem. Ale použil Edo Tensei proti nám. Čo by bolo v poriadku, keby..."
„Koho?"
„Uzumaki Naruto a Uchiha Sasuke."
„Hmm. Ďalej."
„Lenže bolo na tom niečo zvláštne. Keď ich privolal, tak spotreboval celkom slušné množstvo chakry na to, aby vôbec vyšli z rakvy. Na ich ovládanie použil päť kunaiov s nejakými lístkami. Obyčajne stačí jeden. A v rozhodujúcu chvíľu nás nezabili. Naopak, zaútočili na Orochimara."
„Čiže hovoríš, že on ich až tak úplne neovláda?"
„Nie."
„Zaujímavé. Ich sila bola úžasná, ale že by sa vzopreli Edo Tensei? Moc o tej technike nevieme, keďže bola použitá prvýkrát po dvesto rokoch, ale..."
„V prípade útoku na Listovú alebo v prípade ďalšieho súboja s ním...Nemusí to byť až tak stratené."
„Čo tvoj tím?"
„Saki je v poriadku. Ale Naoki a Shinji utrpeli psychickú traumu."
„Čože?"
„Sasuke na nich použil nejaké genjutsu a potom zostali takto."
„Aha."

„Orochimaru taktiež uniesol starostovu dcéru."
„Akého starostu?"
„Dediny Enkyoku."
„Prečo?"
„Podľa jeho slov, jeho dcéra vlastní nejaký veľmi dôležitý zvitok."
Seiji vstal zo stoličky. Postavil sa pred okno s výhľadom na celú Listovú a jeho zrak sa na ňu upieral.
„Vynikajúce klamstvo. Dedina, v ktorej nie sú ninjovia. Iba samuraji, ktorí ovládajú chakru, chránia dedinu. Lenže toto nie je tak úplne pravda."
„Čože?"
„Tá dedina je tak isto stará ako Listová. Starostovi predchodcovia túto dedinu založili a doteraz ich rodina jej vládne tvrdou rukou. Nezdá sa to, ale je to tak. Zhruba pred sto osemdesiatimi rokmi sa im narodilo dievča. Lekári u nej zistili, že dokáže ovládať chakru na najvyššej úrovni. A má predpoklady mať rinnegan. Mala nejaké neznáme doujutsu, ktoré bolo podobné rinneganu. Teraz sa história opakuje."
„Ale na čo ju potrebuje Orochimaru?"
„Pravdepodobne chce rinnegan. Kedysi chcel ovládnuť všetky techniky sveta. Rinnegan mu v tom iba pomôže."
„Čo teda spravíme?"
„Pošlem ANBU, aby ho našli. Ty si odpočiň."