Narutova sestra 79 - Nana vs Naruto

Je to zvláštne, ako sa počas pár sekúnd môže toho toľko zmeniť. Keď si Naruto ľahol dnes večer do postele vedľa jeho manželky, myslel na to, ako sa ráno zobudí do ďalšieho zasneženého dňa. Ešte pred tým, ako sa Hinata zobudí, chcel ísť vyplňovať nejaké papierovačky, čo mu prednedávnom doniesli. Hinata počas svojho tehotenstva spala dosť dlho. Myslel, že ráno znova uvidí svoju lásku sa usmievať. Tešil sa, pretože nasledujúci deň mala mať Hinata termín pôrodu. Chcel sa venovať jej a vziať si aspoň na jeden, či dva dni voľno. Nechcel, aby ju do nemocnice dostal niekto iný, ako on.
Teraz sa mu však behom pár sekúnd zmenil život. Vedel, že už nikdy nepríde to krásne ráno, na ktoré sa tak dlho tešil. Všetko sa skončilo. Bolo koniec tomu šťastiu, radosti a lásky. Jedna etapa života sa skončila. Druhá, tá strašná, sa práve len začala.
Naruto stál v zakrvavenej spálni ako prikovaný. Dostal šok. Akoby si ešte stále neuvedomoval, čo sa práve teraz stalo. Jeho zreničky boli, aj napriek tomu, že bola tma, úplne drobné. Pri srdci pocítil náhle tlak, a následne pichnutie.
Počas toho, ako tam stál, sa lekári snažili oživiť jeho ženu. Rana však bola rozsiahla, nedokázali ju včas zastaviť. Po poslednej resuscitácii to vzdali. Zomrela.
„Doneste skalpel, horúcu vodu a uteráky!“ skríkol jeden z nich.
Hinata zomrela, to už nikto nezvráti. Avšak mali nádej, že dieťa to prežije. Vedeli, že si musia poriadne pohnúť.
„Hokage, ste v poriadku?!“ spýtal sa jeden zo strážcov a Naruto len prikývol. „Počujte, musíme vás odtiaľto okamžite dostať. V Konohe je vyhlásený najvyšší stav núdze, ľudia z Akatsuki sú takmer všade! Nemáme dosť mužov na to, aby sme premohli takú armádu, tak sme poslali po pomoc do Piesočnej, Kamennej a okolitých miest!“
Narutovi stále znelo v hlave len jedno slovo – Akatsuki. Potom mu nejako v tom jeho spomalenom mozgu došlo, že to práve jeho sestra ublížila jeho milovanej. Jeho sestra ju zabila.
Nane dával vždy nádej, že sa vráti. Keď prišla pred štyrmi rokmi do Konohy, aby ho našla, potešil sa. Na chvíľu sa stala súčasťou jeho života. Dúfal, že ostanú spolu ako praví súrodenci. Že ostanú spolu v mieri. Počas toho sa však zmenila na bezcitnú beštiu. On sa však stále modlil, aby sa vrátil späť. Naozaj veril, že sa raz vráti a všetko bude tak, ako predtým. Aj keď sa pridala do Akatsuki, nemal jej to za zlé. Vedel jej odpustiť veľa vecí. Toto však nie. Vzbúrila sa v ňom krv, ako ešte nikdy pred tým. Do jeho hlavy sa dostala jedna, jediná myšlienka – zabije ju.
„Hokage, stojte!“ zreval ninja, keď Naruto vyskočil von oknom a upaľoval za Nanou.
Kdesi v jeho vnútri cítil, že Kyuubiho neudrží.

Nana mlátila do mužov ako divá. Niekde sa v nej zobralo toľko sily, že by ju mohla rozdávať. Nezastavovala sa, len bezhlavo bila jedného za druhým. A celkom jej to aj išlo. Keď už v jej okolí nebol nikto, na kom by si mohla vybiť zlosť, oprela sa o strom a vydýchla si.
„Čo asi robí Naruto?“ prebehlo jej hlavou.
Zrazu započula hluk. Keď sa otočila videla, že stromy v diaľke padajú. Zatvárila sa nechápavo. To okolo Naruta sa vytvorila chakra tak silná, že vytrhávala stromy zo zeme. Niečo také ešte nevidela. Až doteraz.
Rýchlo sa schovala za hrubý strom a čakala. Nemala z toho bohvieaký dobrý pocit. Toto vážne môže skončil všelijako.
Naruto sa zastavil. Asi o dva metre od neho bol strom, za ktorým bola Nana. Rýchlo si vybrala z vrecka papierové bomby. Päť z nich priviazala na jeden kunai a hodila ho smerom k nemu.
BUM, BUM, BUM, BUM, BUM!
Ozval sa taký rachot, že ho bolo počuť na kilometre. Na mieste, kde stál Naruto sa objavil kráter.
„Ty s*ka!“ zreval a rútil sa na ňu obklopený oranžovou chakrou. „Rasengan!“
PRÁSK!
Strom zhorel ako papier. Po zmiznutí dymu ju ale nevidel.
„Vážne si si myslel, že trafíš takou úbohou technikou?“ ozvalo sa za ním.
„Úbohá si tu jedine ty.“
„Tvojej ženy je mi ľúto.“ povedala sarkasticky. „A toho malého zmrda tiež.“
„Prečo si to urobila?“
Vyzeralo, že Naruto trochu vychladol.
„Pretože to bol rozkaz.“
„Ty ma tak nenávidíš?“
„Tu nejde o to.“
„Vážne?! A o čo teda?!“
„Nikdy to nepochopíš. Ty si už z môjho života vymizol. Zaradila som si ťa medzi mŕtvych. Lebo za chvíľu už bude po tebe.“ zaškerila sa. „Živel Zem: Rieka pohyblivého bahna!“
Na Naruta sa začala valiť masa bahna. Nepredstavovalo to preňho veľké nebezpečenstvo. Bezproblémovo použil ohnivú guľu a bahno stuhlo.
„Fakt toho nedokážeš viac?“ divil sa.
Vytvoril pár klonov, ktoré sa rútili na ňu. Jeden vhodil druhého, ten začal rotovať a vrazil do nej. Nič sa jej však nestalo. Pomocou kunaia ich zneškodnila.
„Používaš techniky na úrovni C?“ zasmiala sa.
Keďže bola zima (a to poriadna) rozhodla sa využiť jutsu, v ktorom jej zima jednoznačne pomôže.
„Živel ľad: Divoký tiger!“
Z ľadu sa vytvoril obrovský tiger. Naruto ho zničil znova pomocou ohňa. Nevšimol si však, že tigra nevytvorila len jedného, ale dvoch. Všimol si to však skôr, ako ho stihol rozdrviť. Poškriabal mu len ruku. Síce tá rana nebola malá, ale ani veľká. Tigra zničil.
Potom ho to však prestalo baviť a začal používať silné techniky. Vytvoril tri klony.
„Rasen Shuriken!“
Skombinoval rasengan a shuriken. Vznikla tak nebezpečná zbraň.
„Zemná stena!“
Pred Nanou sa objavil kamenný štít. Myslela, že jej shuriken neublíži. Ale nemala to tak podceňovať.
Shuriken sa po hodení oveľa zväčšil a rútil sa obrovskou rýchlosťou. Keď narazil, stenu rozdrvil na prach. Nana ale nevedela, čo všetko táto technika zahŕňa. Keď sa s niečím zrazí tento shuriken, rozdrví to na prach. Avšak potom nastane výbuch. A to Nana nevedela.
A presne tak sa aj stalo. Nastal výbuch, ktorému Nana nestihla uhnúť.
„A máš to, ku**a.“ zanadával.
Jej telo ležalo nehybne na snehu. Cítila chlad a bolesť. Necítila si jednu nohu. Prosila, aby ju vôbec mala. Bolestivo zdvihla hlavu a pozrela sa. Nohy mala obidve. Jednu ale stále necítila. Akoby ju vôbec nemala. Pozbierala zvyšky síl a postavila sa na jednu nohu.
„Au..“ zastonala.
A potom sa to stalo. Prišiel ten pocit. Ten pocit, čo ho už tak dávno nezažila. Vlastne ho zažila len raz. A to vtedy, keď sa v nej prebúdzala a začala sa uvoľňovať sila päťchvostého. Dýchalo sa jej ťažšie a dych sa jej zrýchlil. Taktiež tep. Vtedy raz, keď mala takýto pocit, to dopadlo strašne a skoro to neprežila. Ale nevedela to zastaviť. Absolútne to nevedela ovládať.
„Už dlho som z tebou nehovoril, Nana.“ ozvalo sa v jej hlave. „Zase si v takej situácii, že si nevieš rady. Pritom máš v sebe toľko nenávisti a zlosti. Ježiš, ty si tak naivná. Vážne si verila, že porazíš Hokageho? Pein vedel, že ho neporazíš, chcel sa ťa len zbaviť.“
Celé jej telo začala obklopovať tmavozelená chakra. Už na kilometre ju bolo cítiť, pretože bola silná.
Vlasy jej obeleli a nechty narástli. Vyzerala inak.
Naruto neváhal a vyvolal Kyuubiho. Toto už nebola sranda.
„Chou oodama Rasengan!“ vykríkol.
V jeho ruke sa objavil rasengan a následne sa zväčšil tak, že bol niekoľkokrát väčší, ako sám Naruto.
Keď ho na ňu hodil, zasiahol ju. Ani sa nesnažila uhnúť. Telo, ktoré zasiahol tento rasengan, nebolo jej. Bol to klon.
Za Narutom sa objavila Nana. Kým si to uvedomil, ona ho zasiahla kunaiom. Z brucha mu vyšlo veľa krvi. Zrazu sa jeho oranžová chakra stratila.
„Tak a máš to.“ usmiala sa.
V Narutovej tvári sa objavilo znepokojenie.
„Ty-ty...“ nevládal ani hovoriť.
Nevládal hovoriť, ale zobral v sebe silu, aby aj on vytiahol kunai. A to sa mu aj podarilo. Následne jej ho bezmilostne vrazil tam, kde aj ona jemu. Do brucha. Zaplavila ju krutá bolesť. Tak tam stáli a vyzerali, akoby sa objímali.
„Ty ... b-blázon!“
Nana netušila, že to dôjde až do takéhoto štádia. Ak to takto nechá, čoskoro vykrváca. Musela niečo urobiť, aby sa zachránila. Čosi, čo Naruta úplne odrovná.
Vtom si spomenula na to, čo ju kedysi učil Kakuzu. Jutsu na vysatie chakry. Problém bol ten, že jej to nikdy nešlo. Niekedy sa jej to podarilo na pár sekúnd. To ej tak všetko.
Teraz ale verila, že sa jej to podarí. Aj cez tú veľkú bolesť začala sústrediť zbytky chakry do ľavej ruky. Kupodivu jej to začalo ísť samo od seba.
Keď to Naruto zacítil, že mu odoberá chakru, ktorej už nemal príliš veľa, kunai jej z brucha vytiahol a bodol ju do ramena.
Nana myslela, že to už nevydrží. Ale osud asi chcel, aby jej to jutsu vyšlo. Naruta vysala do poslednej kvapky. Padol na zem, no oči mal ešte otvorené. Vedela, že ho musí zabiť. Je to rozkaz.
„Prepáč, braček...“ zamrmlala a kunaiom mu bodla rovno do hlavy.
Bol mŕtvy.
Neverila, že ho naozaj zabila. Ale nevedela, či prežije aj ona. Padla na kolená a sťažka dýchala. Mala veľa zranení. Dve zlomeniny na nohe, dieru v bruchu, dieru v ramene, zlomené rebro. Spadla na zem a cítila, ako na jej tvár dopadajú snehové vločky.
„Naruto!“ zvrieskol niekto.
Nane sa začalo zahmlievať pred očami, no aj tak spozorovala zopár postáv. Najmä uvidela ružové vlasy.
„Naruto!“ zhrozila sa Sakura.
Po tvári jej začali stekať slzy.
„Preboha..“ povedal nejaký chlap. „Vezmite ho.“
Vedeli, že je mŕtvy. Jeho telo zobrali a odišli. Nana tam ostala sama. Sama v temnote. ležiaca v studenom snehu.
Netrvalo dlho a počula ďalšie kroky. Bol to jeden človek, nebolo ich tam viac.
„Nana?“ započula Peina.
Všimol si, že ešte žije. Ale čas sa jej kriticky krátil.
„Bože, si v hroznom stave.“ povedal, akoby to nevedela.
Myslela si, že je zachránená. Aj keď mala rozsiahle poranenia, teraz, keď ju Pein našiel, určite ju zachráni.
„Vieš,“ začal. „Je mi ľúto, že si zomrela.“
Čože? Zomrela? Ona bola živá, nie mŕtva! Tak čo to trepe?
„Vždy som ťa mal rád, lebo si plnila moje rozkazy ako poslušný pes. Ale teraz, keď ťa Naruto takto zničil, mi už asi nebudeš nanič. Predsa len by ti asi ostali trvalé následky. Nechcel by som byť na tvojom mieste. Chúďa.“
Nevládala mu nič povedať. Bola na pokraji síl.
Pein vytiahol z vrecka nejaký zvitok a začal robiť pečate. A presne vedela, koľko bije.
Položil ruky na jej srdce a začal do nich sústrediť chakru. Hrozne ju to bolelo. Z očí sa jej valili slzy, telo jej oblial ľadový pot. Pein z nej chcel dostať päťchvostého. Bola to len chvíľa, no pre ňu to bolo ako večnosť. Teraz prežívala najhoršie minúty svojho života. Ten pocit sa nedal opísať. Tá bolesť, tá bezmocnosť... Už chcela, aby to mala za sebou. Nakoniec sa to skončilo a Pein zmizol.
A práve vtedy sa jej od začiatku začal v jej hlave premietať jej život. Vo Vodopádovej vyrastala už od mala. Vlastne odvtedy, čo ju oddelili od brata. Na akadémii nikdy nevynikala. Bola neobľúbená. Ako čas išiel zistila, že má brata. V listovej ho aj našla. Keď ju uniesli Akatsuki, najprv sa bránila. Ale keď sa zaľúbila do červenovlasého Sasoriho, jej pohľad na svet sa zamenil. O nejaký čas v boji zomrel jej najlepší priateľ Deidara. Sasori ale ukázal svoju pravú tvár a Nane začal ubližovať. Z toho pekla ju vytiahol ten, od ktorého by to najmenej čakala – Itachi. Opila sa a skončila s ním v posteli. Nenávidela sa za to, ale Itachi k nej bol nežný, ako ešte nikto. Uvedomila si, že k nemu niečo cíti. Sasori sa to dozvedel, a po boji s Itachim o Nanu z Akatsuki odišiel. Neskôr sa pridal k Orochimarovi. Pein miesto neho prijal do Akatsuki Hiro – dievča, z ktorej sa stala jej nepriateľka. Babské hádky boli na dennom poriadku. Ale keď Pein zistil, že je to prívrženkyňa Orochimara, chladnokrvne ju zavraždil. Po nejakej dobe sa Nane a Itachimu narodil syn Zero. Nikdy nebola šťastnejšia. Malý nezbedník zdedil vysokú inteligenciu po otcovi. Vlastne to bol celý otec. A potom prišla táto misia...
„Preboha!“ začula Itachiho hlas.
Rýchlo si k nej kľakol. Bol vystrašený.
„Láska moja..“ dopadali na jej tvár jeho slzy.
Dobre si uvedomoval, že umiera. Počul, ako je Nanine dýchanie stále namáhavejšie, ako bojuje o každý nádych, ako jej vzduch chrčí v hrdle. Jej ruka s dlhými štíhlymi prstami bola studená. Itachi si nahováral, že je to len ľadovým potom, ktorý Nane stál na trasúcom sa tele.