New Life 23

Stáli sme s Niky na ihrisku vyhradenom pre boje. Všade okolo boli skaly a slnko nám pieklo na chrbty. Kľačala som na jednom kolene a dúfala, že nespadnem. Niky sa oboma rukami podopierala o kolena a nahlas vydychovala od únavy, načo vdýchla trochu piesku a rozkašlala sa. Keď prestala prskať okolo seba s povzdychom si sadla na zem.
,,To sme tomu dnes dali.“ Zamrnčala a pozrela na mňa. Okolo nás bola hotová spúšť, obrovské krátery v piesočnej zemi, poodlamované kusy zo skál a piesok mi pálil kožu. Aspoň ja som mala ten pocit.
,,To už sme skončili Niky-chan?“ spýtala som sa prekvapeným hlasom.
,,To, že ty v poslednom čase nerobíš takmer nič neznamená, že ja tiež. Vieš aká som vyčerpaná? A mám na to právo!“ zvýšila hlas, aby zdôraznila, že ONA v poslednom čase maká a chodí na misie, pretože ako som sa od nej dopočula Kazekage-sama ju vyslal s nejakým týmom sondovať po okolí, pretože dostal typ z Konohy, že sa niečo chystá. Žeby sa Madara prebral k životu? MOHOL BY... pomyslela som si. Nejaká akcia by mi aj prospela.
,,Ale no tak, zas až toľko toho nie je a okrem toho vyhlasuješ o sebe, že zvládneš všetko bez námahy, takže nemáš právo sa teraz sťažovať.“ Uškrnula som sa na ňu a sledovala jej neveriaci pohľad. Niečo si popod nos zafrflala.
,,Čo tam zase hundreš? Radšej sa postav prosím ťa.“ Zahriakla som ju.
,,Načo?“ skúmala ma podozrievavým pohľadom a pri tom sa pomaly zdvíhala.
,,Aj Čupakabra je rýchlejšia ako ty keď má vstať.“ Prevrátila som očami a už som stála oproti nej, zatiaľ čo ona ešte stále nevstala.
,,Čupa-čo?“ spýtala sa s otvorenými ústami.
,,Ale nič, to som len niekde počula.“ Snažila som sa spomenúť kde. Myslím, že Chouji čosi spomínal o tom tvorovi. Vraj počul legendy. Potom istý čas iba chodil a kričal ,,Čupakabra nás príde vysať.“ ako sa neskôr ukázalo, Shikamaru sa ho snažil nastrašiť aby toľko nejedol, lebo ho príde vysať keďže je taký veľký. Keď som sa to dozvedela, takmer som spadla zo stromu, načo to Naruto musel zaklincovať ako vždy a spýtať sa ,,Nany? Ja budem raz Hokage a zbavím svet tej Čupakapa-neviem čoho! “ Čo iného by sme od neho očakávali, však? Ale tak vtedy sme mali asi 12. Pousmiala som sa nad spomienkami na Konohu.
,,No a načo som vstávala?“ spýtala sa Niky, ktorá sa konečne postavila.
,,Aby sme mohli ísť?“ nadvihla som obočie a pokrútila hlavou.
,,Ou.... to robí to slnko, že mi tak nepáli dnes.“ Pokrčila nevinne plecami a usmiala sa.
,,Jasné.“ Uškrnula som sa na jej výraze a spravila som krok, no zrazu mi v hlave dačo skrslo.
,,Počkaj, chcem ešte niečo skúsiť . Jednu techniku.“ Natiahla som pred ňu ruku aby som jej zabránila v pohybe. Zastala a pozrela na mňa.
,,Akú a prečo?“
,,Uvidíš a len tak.“ Odvrkla som a prikrčila som sa.
Začala som robiť pečate a nenormálne som sa sústredila ,, Suiton: Mizukagami no Jutsu (Voda: Technika vodných zrkadiel).“ Kolena sa mi podlamovali a chakra mi prudko klesala. Príliš som sa vyčerpala keď som bojovala s Niky a táto technika potrebovala veľa chakry. Oproti Niky sa zrazu z vody objavilo vodné zrkadlo, ktoré som naklonila o 90° a Niky užasnuto hľadela na svoj odraz.
,,Funguje to?“ spýtala som sa jej cez zaťaté zuby.
,,Áno, je to geniálne.“ Odpovedala mi užasnuto Niky a ja som uvoľnila techniku a zviezla som sa na zem, snažila som sa nabrať silu.
,,Čo to bolo a odkiaľ máš tu techniku?“ spýtala sa Niky a kľačala pri mne.
,,Pracovala som na nej poslednú dobu keď som nemala čo robiť. Keď som bola v Konohe, teda lepšie povedané, keď som odchádzala z Konohy, Kakashi mi o tejto technike povedal. Vraj ju používal Sandaime Mizukage. Pred tým než som odišla naštudovala som si o nej niečo a rozhodla som sa, že sa ju naučím, ale akosi som nemala čas. Ale teraz som mala dosť času. Ale chcem ju ešte upraviť, neviem síce ešte ako, ale niečo vymyslím.“ Usmiala som sa vydýchla som ešte viac. Kým som pracovala na tejto technike po večeroch, vždy som mala pocit akoby ma niekto sledoval. Chvíľami som aj premýšľala nad tým či nie som paranoidná, ale bola som si istá, že nie. Dúfala som, že nie som až tak prepnutá.
,,Poďme.“ Zavelila som potichu a postavila som sa na nohy. Možno to bolo tou únavou a horúčavou, možno tým, že celý deň som nič nepila, a určite tomu pridal aj náhly pokles chakry, zrazu sa mi pred očami zatmelo a prestala som cítiť svoje telo. Mala som pocit, akoby som sa odpojila od svojej telesnej schránky a niečo ma vťahovalo do nejakého bodu ako čierna diera a zrazu som stála v púšti a pozerala som sa na červenovlásku oproti sebe. Moje telo konalo samo od seba bez toho, aby som mu dávala príkazy a moje ústa sa otvárali sami od seba a slová, ktoré z nich vychádzali boli zrejme moje, aj keď nie tie, ktoré som chcela v tej chvíli vysloviť. Chcela som zakričať ,,Čo to do pekla má znamenať?!“ ale namiesto toho som počula úplne iné slová.

,,Tak, ujasníme si to raz a navždy. Kto v skutočnosti si?" spýtala som sa.
,,Vieš Anamo, ja by som ti to aj povedala, ale je to zložité. Je to veľmi dlhý príbeh. Dlhý a komplikovaný." usmiala sa a vzdychla.
,,Ja mam času dosť." povedala som a prižmúrila oči.
,,Ach, Anamo-chan," oslovila ma a moje meno zdôraznila, až mi nabehla husia koža.
,,Poviem ti to. Aj tak to s tebou skončím." usmiala sa a privrela zúrivo oči. Hneď som sa pripravila a prikrčila. Očakávala som útok.
,,Neboj sa, najskôr ti to objasním. Takže, začalo to tým, že Madara vyhlásil vojnu. No hej, chcel dostať postupne všetky zemi, ale na Sunu nemal dostatok armády. Rozhodol sa, že najviac Sunu oslabí tak, že im zoberie Kazekageho, a potom dostane Sunu ľahšie, bez zbytočných obetí. Nie že by mu to nebolo jedno, ale ešte ich bude potrebovať na to, aby zničil a dostal pod seba ostatných a tým aj Deväťocasého a Osemocasého. No a tak ma najal na to, aby som ho proste odpútala od teba. Zničila váš vzťah a tým ho zničila. Zariadiť, aby sa Kazekage do mňa zamiloval nie je také ľahké ako som si myslela. Vlastne sa tomu ani nečudujem. Tak som to skúšala náhodami. Snažila som sa ťa vyprovokovať, chcela som, aby si žiarlila a tým zničila váš vzťah, no ani to mi nevyšlo. Nevidím to inak, ako ťa zabiť. Chcela som najskôr skončiť s Kazekagem, ale nechcem riskovať. Je dosť silný a neho rada prenechám Madarovy." to čo mi tu hovorila mi vyrážalo dych.
Preto bol celý ten čas v ústraní. Mal tu špeha, mal tu niekoho, kto by nám zničil životy.
,,Nedošlo ti, že ťa len využíva?" povedala som a snažila som sa nahodiť posmešný tón.
,,Nikdy sa ti nepodarí oslabiť Sunu, a zničiť nám vzťah. Pokúšala si sa o to celý ten čas, a nedarilo sa ti."
,,Nevyužíva ma. Som jeho najvernejšía. Len vo mne má dôveru. Ale čo ti to budem hovoriť. Nie je to už jedno? Aj tak sa to skončí, teraz."
,,Bože a ty veríš niekomu takému ako je Madara? Nechápeš, že keby sa ti to podarilo, zabil by ťa, alebo odkopol? On chce bijuu ovládnuť sám. Nepotrebuje sa o nich deliť s tebou! To si až tak naivná?" vyprskla som v smiech.
,,Prestaň ho urážať. Vôbec ho nepoznáš, nevieš aký je, nevieš čo som pre neho schopná spraviť. Nevieš o ňom nič, tak mi tu nehovor blbosti!" vyštekla na mňa a rozbehla sa proti mne s katanou. Okamžite som zareagovala a uskočila som. Vytiahla som katanu a prikrčila sa. Vrhala sa na mňa ako zmyslov zbavená. Útočila a bránila sa. Myslím, že som ju poriadne vyprovokovala.
,,Technika Ľadového Vezenia!" skríkla a ja som zostala šokovane hľadieť na zem. Ľad? V púšti? Čo sa to tu deje? Zo zeme vychádzali rôzne ľadové útvary, ktoré sa ma snažili zachytiť a zamraziť. Uhýbala som koľko to len šlo.
,,Technika Vodnej Explózie!" skríkla som a okolo mňa sa utvoril kruh z vody, ktorý ma chránil a zároveň útočil. Boj bol nekonečný. Snažila som sa ju chytiť do Vodného biča a pustiť do nej elektrinu, ale jej techniky boli na mojej úrovni. Bola silná. Po hodine sme obidve vyčerpali zásobu chakry a nemali sme už silu vytvoriť nejaké ninjutsu.
Z posledných síl sme sa na seba rozbehli s katanami. Mali sme problém ich udržať z nedostatku síl. Už sme boli pri sebe, keď sme obidve zrazu zastali a zostali sme na seba vyjavene civieť. Z našich úst sa spustil pramienok krvi. Pozreli sme sa na seba a zistili sme, že sme sa navzájom prebodli katanami. Bola som taká otupená, že som necítila ako katana vnikla do môjho brucha. Moje telo sa ešte nespamätalo z toho šoku a zrazu ostrá bolesť. Prehla som sa bolesťou a pozrela som na Taru. Tá sa zrútila na zem v bezvedomí a ja som klesla vedľa nej. Musím sa dostať do Suny. Musím. Uhryzla som do prstu a priložila ho na zem.
,, Kchyose no jutsu!" zvolala som a vedľa mňa sa objavila veľká žaba.
,,Anamo-chan, čo sa deje?!" skríkla na mňa a zahľadela sa na moju ranu.
,,Choď do Suny a povedz im, kde...sme." ledva som to dopovedala, a už som upadla do bezvedomia aj ja.

,,Anamo... Anamo! Anamo?!“
,,No do r**i!“ niekto na mňa vylial plné vedro vody. Prudko som sa posadila a rozhliadala sa okolo seba. Už som neležala na piesku, už som nebola vonku, ale sedela som na pohovke v Nikynej obývačke a všade okolo mňa boli jej vlci.
,,Si v pohode? Už som ťa chcela brať do nemocnice.“
,,Musela si na mňa vyliať plné vedro vody?!“ vyštekla som na ňu. ,,Teraz je mi zima!“ Rýchlo mi podala uterák, do ktorého som sa začala utierať a prehodila som cez seba deku.
,,Stačilo by, keby si ma prefackala.“ Vrčala som a mračila som sa.
,,Okamžite sa napi! Celý deň si určite zasa nič nepila!“
,,Ale prosím ťa...“ snažila som sa ju uchlácholiť, ale očividne mi to nevychádzalo.
,,Poznám ťa Anamo!“ poslušne som sklonila hlavu a chytila som pohár s vodou, ktorý som napočudovanie stiahla za pár sekúnd, a to som ani nemala pocit, že som taká dehydrovaná.
,,Chceš ešte?“ spýtala sa ma Niky, a tak som prikývla. Podala mi ďalší pohár. Kým som pila, spomenula som si... zrazu sa mi v hlave vynorili myšlienky. Spomienky. Všetko mi dalo zmysel. Takmer som sa zadusila vodou, nemohla som ju prehltnúť, pretože celé hrdlo ma pálilo a tak som ju vyprskla.
,,Sakra, čo to robíš?!“ skríkla Niky, zatiaľ čo som prskala a v hlave sa mi vynárali obrazy a slová.

,,Rozhodol sa, že najviac Sunu oslabí tak, že im zoberie Kazekageho, a potom dostane Sunu ľahšie, bez zbytočných obetí. Nie že by mu to nebolo jedno, ale ešte ich bude potrebovať na to, aby zničil a dostal pod seba ostatných a tým aj Deväťocasého a Osemocasého.“

Položila som pohár na stôl. Absolútne som si neuvedomovala, že Niky po mne nazúrene vrieska.

,,No a tak ma najal na to, aby som ho proste odpútala od teba. Zničila váš vzťah a tým ho zničila."

,,Snažil sa ma ochrániť.“ Šepkala som tak, že ma zrejme nebolo počuť. Niky stále niečo vrieskala a mňa z toho rozbolela hlava.
,,SKLAPNI NIKY!“ zvreskla som na ňu z plných pľúc. Vyjavene na mňa zostala pozerať a hneď prestala.
Postavila som sa na nohy tak prudko, že sa mi znovu trochu zahmlilo pred očami, ale to bolo len chvíľkové. Teraz musím ísť za ním – prebleslo mi hlavou. Pohla som sa vpred.
,,Kam deš?!“ vypískla Niky a utekala za mnou. Otovorila som dvere a vybehla von.
,,Musím ísť za Gaarom.“ Keď bola v šoku pred tým, nedokázala som opísať v akom stave musela byť v tej chvíli. Zatiaľ čo som bežala cez celú Sunu, Niky šla za mnou. V hlave sa mi všetko miešalo a vyjasňovalo, zapadalo na svoje miesta. To čo sa stalo v Púšti, to čo mi povedal Gaara. Ako som mohla byť taká hlúpa a uveriť mu? Takým klamstvám? Potriasla som hlavou, aby som si vyčistila myšlienky zatiaľ čo som sa náhlila po uliciach Suny. Až teraz mi prišlo, že je tu nejaké ticho. Ľudia neboli v uliciach ako zvyčajne, stánky boli pozatvárané a ticho až bilo do uší. Nato sme zrazu počuli aj s Niky hluk, ktorý šiel od hlavnej budovy. Zrýchlili sme tempo. Pred nami sa zrazu objavilo nespočetne veľa ľudí, ninjov a obyčajných obyvateľov Suny. Na streche stál Gaara tento krát nie vo svojom Kage rúchu, ale vo svojom výstroji aj s tykvou na chrbte.
,,Všetky zemi sa spojili a vyrážame do boja proti Madarovi. Všetci ninjovia, pripravte sa.“ To bolo všetko čo povedal a následne sa rozsypal na zrnká piesku. Ľudia kričali a burácali a mne prišlo, že sme zmeškali jeho príhovor. Ale ako to, že nám nikto nedal vedieť?
,,Niky! Anamo! Tu ste! Všade sme vás hľadali a nemohli sme vás nájsť.“ Kričal Toru s Lin po boku.
,,Čo sa to tu deje Toru?“ vykríkla som, aby som prehlušila dav.
,,Madara oznámil všetkým, že chce bojovať. A vieš s kým sa spojil? S Kabutom!“ vypískla Lin. Vedela som čo to znamená, je to zlé... veľmi zlé. Kabuto ovláda hocijaké zakázané jutsu, s Madarou sú nebezpečná dvojica.
,,Takže vyrážame do boja?“ spýtala som sa Tora.
,,Áno...“
,,Kedy?“ predbehla ma Niky.
,,Hneď za úsvitu.“
,,Výborne.“ Pousmiala sa.
,,Mali by sme sa ísť pripraviť.“ Povedala Lin a pozrela na nás. Vedeli sme, že to je snáď posledný pokojný večer v Sune. Toru sa ku mne otočil.
,,Anamo, Kazekage-sama ma po teba poslal, chcel sa s tebou rozprávať.“ Povedal a premeral si ma. Pousmiala som sa.
,,Výborne, aj ja sa s ním musím pozhovárať.“ A hneď na to som sa otočila, ignorujúc ľudí okolo seba a začala som sa predierať do hlavnej budovy. Tam ma zastavila Matsuri, ktorá stála pri dverách.
,,Anamo-san, kam idete?“ spýtala sa prekvapene, keby som do nej nechtiac nestrčila, ani by si ma nevšimla. Videla som na nej, že je zamyslená.
,,Dostala som správu, že ma volá Kazekage-sama.“ Odpovedala som jej rýchlo.
,,Áno, myslela som si, že už ste za ním bola. Tak choďte.“ Ustúpila mi z cesty a ja som vletela do budovy. Prebehla som poschodia a s rachotom som bežala po chodbe. Ani som sa neobťažovala zaklopať. Vpadla som do izby a takmer som vyrazila dvere. Ceduľka s oznamom KAZEKAGE zostala visieť na dverách do strany. Gaara sedel za stolom a len na mňa hľadel. Po prvýkrát nemal na stole ani jeden papier.
,,Ideme do boja?!“ vyhŕkla som, keď som sa snažila lapiť dych a oprela som sa o stôl v nádeji, že nespadnem z nôh.
Gaara mal lakte na stole, prepletene ruky a zamyslený pohľad. Keď som na neho hľadela uvedomila som si, že som takmer zabudla na to, aký je krásny.
,,Áno,“ odpovedal mi ,, ale ty nejdeš.“ dodal. Neviem aký som mala v tom momente na tvári výraz, ale viem, že mi zamrzol.
,,A to akože prečo?!“ vyhŕkla som na neho.
,,Pretože som to povedal.“ Jeho výraz bol neoblomný, a keby som ho nepoznala, asi by som sa mu aj poddala a so stiahnutým chvostom odišla.
,,No a čo keď si to povedal? Ja tam musím ísť.“
,,Nepôjdeš tam. To je moje posledné slovo.“ Narastal vo mne hnev.
,,Tak to teda nie! Na to zabudni! Keď tam nepôjdem ja, tak ty tiež nie! Je mi jedno, že si Kazekage, a musím splniť čo mi prikážeš. Ja hovorím, že tam nepôjdeš! Čo si myslíš, že by som tu akože mala robiť?! Kto si myslíš, že si?! “ ani som nevedela čo hovorím, iba som si uvedomila, že vrieskam na celú kanceláriu a ľudia na chodbe museli z toho mať dobrú show.
,,JA som Kazekage.“ Nikdy nehovoril prísnejším a autoritatívnejším hlasom. Narastala vo mne panika.
,,A JA som ANBU, takže mojou povinnosťou je ísť, a bojovať za túto krajinu a za slobodu a za mier!“
,,Fajn, zbavujem ťa pozície ANBU.“ Znovu ten prísny hlas, na ktorý sa nedá odporovať a mne padla sánka asi o niekoľko poschodí nižšie.
,,Ty si sa zbláznil.“ Z nejakého nepochopiteľného dôvodu som sa začala smiať, hoci mi to neprišlo vôbec vtipné. Ani brvou nemihol. A vtedy mi to znovu docvaklo. Prestala som sa smiať.
,,Nesnaž sa ma chrániť, je to zbytočné a veľmi dobre vieš, že sa o seba postarám aj sama.“ Povedala som potichu. Oprel sa na stoličke dozadu a pozeral sa na mňa. Nevydal ani hláska.
,,Už to viem. Doplo mi to... spomenula som si.“ Vravela som a pozorne sledovala každý jeho pohyb. Zachveli sa mu ruky, ale hneď to ovládol.
,,Na to čo sa stalo tam vonku. S Tarou. A je mi jasné, že ty si z Tary dostal tú poslednú informáciu, máš na to svojich ninjov, takže vieš presne to isté čo ja. A preto keď si bol v nemocnici, tak si mi povedal také... veci... nechcel si, aby som vedela, že ma chrániš. Nechcel si, aby som bola v ohrození. Myslel si si, že keď ma od seba odtrhneš, tak ma ochrániš.“ Šepkala som. On sa postavil a ruky si založil na hrudi. Hlavu otočil smerom k oknu, úplne preč odo mňa.
,,Ty ma ignoruješ.“ Zavrčala som.
,,Prečo si to myslíš?“ spýtal sa, no stále na mňa nepozrel.
,,Pretože máš založené ruky na hrudi a pozeráš preč. To znamená, že hoci ma počúvaš, absolútne ťa to netrápi!“ znovu vo mne začal narastať hnev. Spustil ruky, no stále mal hlavu otočenú k oknu.
,,A pomohlo to.“ Chvíľu som premýšľala, či sa mi to nezdalo, ale potom som usúdila, že keďže som to počula, hoci úplne slabo, povedal to.
,,Čo pomohlo?!“ vyštekla som znovu.
,,Bola si v bezpečí. A ja nedovolím, aby si teraz znovu spadla do tohto nebezpečenstva.“ Pomaly otočil hlavu mojím smerom.
,,Takže to priznávaš.“ Víťazoslávne som sa vyrovnala, mala som pravdu.
,,Na tom nezáleží.“
,,Ako to, že na tom nezáleží?“ znovu ma prekvapil. Ten chlap je neskutočný.
,,Proste tam nepôjdeš.“
,,FAJN!“ skríkla som úplne rozčúlene a od nervov som si dupla nohou.
,,Príjemný boj vám prajem Kazekage-sama!“ sarkasticky som poznamenala a otočila som sa na odchod. Dúfala som, že ma zastaví, objíme ma a zmení názor.
,,Anamo,“ zastala som a s nádejou som sa k nemu otočila. Už znovu sedel za stolom v polohe ak som ho našla keď som prišla a neurčitým výrazom v tvári povedal: ,,nesprávaj sa ako malá.“ Vytreštila som oči a chvíľu som sa to snažila rozdýchať. Potom som sa otočila a pokračovala po svojej cestičke naspäť domov, pri čom som tak tresla dverami jeho kancelárie, že ceduľka Kazekage odletela niekde na zem a zostali visieť len na jednom pánte.