Nový vek Konohy (I.) 059-060: Konohamarov žiaľ, part 2

Dúfam, že ste si užili prázdniny a poriadne si oddýchli. Séria opäť pokračuje! Užite si

Konohamaru si kľakol na kolená a oprel sa rukami o zem. Snažil sa popadnúť dych. Oči ho štípali od prachu a telom dokázal ledva pohnúť.
*Do čerta.* pomyslel si. *Spotreboval som až toľko chakry?*
Zdalo sa mu to zvláštne. Túto techniku použil už niekoľkokrát, no ešte nikdy sa necítil taký unavený ako teraz. Stratil až príliš veľké množstvo. Pohľadom mu skĺzol na Niki, ktorú držal v náručí. Nehýbala sa. Priložil jej ruku k nosu. Potom priložil hlavu a rukou nahmatal pulz.
Vyplašene sa odtiahol. Niki nedýchala a nemala pulz.
Opatrne ju chytil za ramená trasúcimi sa rukami a veľmi jemne ňou potriasol.
„Nniki? Počuješ ma?“ zajachtal vyplašene, no odpovedi sa nedočkal.
Ležala bez pohnutia, bez známok života.
Potriasol ňou znova.
„Niki!“ skríkol, no stále nič. Z očí mu vyhŕkli slzy.
Priložil ruky na jej hruď a pravidelne naň tlačil.
„No ták, Niki!“

Muž stál niekoľko metrov od Konohamara, no ten ho ignoroval. Mal oči len pre Niki. Na ničom inom mu teraz nezáležalo. Šlo len o Niki. O to, aby sa opäť nadýchla, otvorila oči a v nádeji, že je v poriadku by mu dala facku a skríkla.
Muž sa pozrel na nehybnú Niki, bez prejavov akýchkoľvek emócií. Bol ako kameň.
*Možno je to takto lepšie.* povedal démon v hlave, na čo muž nezareagoval.
Bol rovnako prekvapený ako Konohamaru. Nedávalo mu zmysel, čo mohlo Niki dohnať až do tohto stavu... až k smrti.
*My sme predsa nič neurobili.*
*My nie. To jej démon.*
„Prosííím, Niki!!!“ skríkol Konohamaru z plných pľúc, až vypľul sliny a hlas sa mu načisto zlomil. V zúfalstve a smútku sa snažil Niki prebrať späť k životu. No nech sa snažil akokoľvek, nech hovoril čokoľvek... nech si to prial akokoľvek, nič nepomáhalo.
„Pprosím... toto mi... nerob.“
Muž sa otočil a nechal Konohamara v beznádejnej snahe. Keď sa pozrel na horiacu knižnicu, povzdychol si.

„Všetky informácie na popol. No to najdôležitejšie ostane.“ Keď sa pozrel na mesto, ako sa ulice pomaly zapĺňajú davmi zvedavcov, vytiahol kunai a poranil si pravú ruku. Doslova si ju prebodol, aby z nej uniklo na zem čo najviac krvi.
Následne na to zložil pečate v poradí: kôň, tiger, had, baran.
Vzduch okolo muža sa rozvlnil.
„Potrebujem aj tvoju chakru.“ Prehovoril na démona v sebe.
*Pf, to chceš znovu použiť tú techniku?*
„Musím.“
Mužova chakra klesla až na úplné minimum, až sa mu roztriaslo telo, na čo si musel kľaknúť. Z očí, nosa i z úst mu vytekala krv.
„Seishin shitsunen! (Zabudnutie mysle)“ Z mužových rúk sa uvoľnilo jasné biele svetlo, ktoré postupne pohlcovalo celé mesto. Len vďaka démonovej chakre dokázal pokryť celé mesto.
*Vymazať celému mestu pamäť je šialený nápad.*
*Sám dobre vieš, že tentoraz je to nevyhnutné.*

***

Biele svetlo preniklo až k základni Fanatikov, na čo sa žena v červenom rúchu s červenými vlasmi len pousmiala.
„Pekný pokus. To sa ti musí uznať, avšak...“ žena vystrela ruku a ohla prsty k zemi. Presne pod jej dlaňou sa vytvorila krvavá mláka, ktorá vystrelila k stropu a vytvorila krvavý kruh. Kruh sa rozštiepil na milióny malých častičiek, ktoré prenikli po celej základni.
„Mestu si maž pamäť ako len chceš, ale nás z toho vynechaj.“ Prehovorila žena nahlas, keď sledovala, ako sa biele svetlo láme a mizne, na čo sa pousmiala.
„Toto bol chybný ťah...“
Žena sa odmiestnila, no zabúdajúce jutsu na Fanatikov nemalo nijaký vplyv.

***

Keď sa svetlo pominulo a všetky zvuky postupne utíchli, mužovi bolo jasné, že technika uspela. Otočila sa k Niki, pri ktorej teraz ležal aj Konohamaru, no ten len spal následkom techniky zabudnutého démona. Podišiel k Niki a chytil ju za ruku. Bola ľadová.
*Hmmm... je vidieť, že tá žena vôbec nerozumie tomu, čo to znamená zabudnutý démon. Ak démon doženie svojho užívateľa až sem, je jasne vidieť, kto koho ovláda.*
*Nepoučuj ma!* kontroval mu muž. *Nikto ju nikdy nenaučil, čo to znamená zabudnutý démon. Ako by sa to asi mohla naučiť sama? Okrem toho... zabudnutý démon je oveľa náročnejšie než si dokáže predstaviť.*
Hymogi zavrčal. *Ako jej chceš pomôcť? Obaja nemáme chakru a on je sakramensky silný.*
Na mužovej pravej ruke vzbĺkli prsty tyrkysovej farby a plnou silou ich aj skrz odev zaboril Niki do tela.
*Zošalel si?!* zreval naň Hymogi, ale to už bolo neskoro. Okolo Nikinho tela sa vytvorila masa hustej ťažkej a pálčivej chakry, ktorá muža odhodila ako slamu. Ohol sa pred jej silou a pocítil, ako mu chakra popálila pravú ruku.
Muž sa zvalil na zem a so smiechom sa pozrel na zranenie.
„Takže ty sa chceš hrať, Jigoku?“ prehovoril na Nikinho démona, ktorý výstražne zavrčal.
*Hymogi, môžeš ma ešte vyliečiť?*
*Môžem, ale už len raz.*
*Dobre. Tak to prosím ťa urob.*
Mužova ruka sa rýchlo zahojila.
Oprášil sa a postavil. Z Nikinho tela sálala temná chakra, ktorá priam vháňala slzy do očí a spôsobovala pálčivú bolesť.
*Jigoku uväznil Niki vo svojom svete. To je len dôkaz toho, že nad ním nemá žiadnu kontrolu... Musím rýchlo konať.*
Z mužovej pravej ruky sa uvoľnila strieborná hmla, ktorá padala na zem a vytvorila okolo neho ochrannú vrstvu. Zložil pečate: tiger, opica, tiger.

„Kago no itami (klietka bolesti).“ Muž bleskovo prešiel vzdialenosť medzi nimi a plnou silou zaboril pravú ruku do Nikinho brucha. Jigoku zreval od bolesti a vypľul masu čiernej tekutiny.
„Okamžite ju pusť!“ zreval na démona. Niki roztrhlo odev na bruchu a ukázalo ohnivú jazvu po mužovej technike. Jazva mala tvar elipsy z ktorej unikala tyrkysová žiara.
Následne na to muž uskočil a od vyčerpania sa zvalil na zem.
„Výborne...“ zamrmlal a sledoval, ako sa Nikine zreničky vracajú do normálu a Jigokuho hlas sa vytracia.
*Tak toto mám u teba.* zavrčal Hymogi v mužovej hlave, ktorý sa len zasmial.
*Práve sme zachránili jeden život, Hymogi. Nebyť nás, umrela by.* muž si odkašlal a očervenel.
*Nerád ťa obťažujem, Hy, ale mohol by si nás preniesť?* démon si odfrkol a po mužovom boku sa objavovala silueta. Stál pri ňom vysoký muž zahalený v atramentovom rúchu so zlatými výšivkami.
„Nerád používam túto podobu. Keby si nemal mňa, už by si dávno ska*al ako pes. Prečo som vlastne s tebou?“ muž mu odpovedal úsmevom a pozoroval, ako jeho démon poľahky zdvihol Niki, Konohamara i jeho a premiestnil ich do úkrytu.

***

„Sú preč.“ Prehovoril muž v červenom rúchu. „Čo teraz, Ayame-senpai.“ Veliteľka s červenými vlasmi podišla bližšie a čupla si. Ruku položila na zem a sústredila sa. Po chvíli sa pousmiala a postavila.
„Bol to Hymogi a on. Prišli kvôli nej.“
„Ale prečo by to robil, pani moja.“
„Chce ju vytrénovať. Odhaliť tajomstvá zabudnutých démonov.“
Na to sa Ayame rozosmiala a vyhrnula pravý rukáv. Na zem z ničoho nič začala kvapkať krv. Formovala sa do kruhu, z ktorého unikalo teplo a v jadre vznikala láva. V kruhu sa vytvorila deformovaná dračia hlava len s očami, papuľou a obrysmi tváre.
„Nateraz nebudeme robiť nič. Nezabudni, že nás čakajú oslavy. Zajtra je výročie od porazenia Akatsuki.“
Muž sa jej uklonil a pomaly odkráčal preč. Ayame si odhrnula vlasy z tváre a mávla rukou, na čo sa drak rozplynul.
„Vzbudil si môj záujem, Hymogi. A prebudiť fanatikov nie je práve najlepší nápad.“
Ayame sa vrátila späť do mesta, aby si osobne overila účinok mužovej techniky vyčistenia mysli. Malo to účinok. Nikto nič netušil o tom, čo sa skutočne stalo v knižnici. To ju tešilo, ako aj znepokojovalo. Všetky myšlienky však nateraz hodila za hlavu, keď uvidela, ako krásne bolo pripravené námestie na zajtrajšok. Obrovské pódium s ťažkou červenou oponou plné ozdôb a sôch.
Vzduch okolo nej presvišťal a jemne pootočila ku zdroju hlavu. Bol to fanatik, ktorý sa pri nej objavil.
„Lady Ayame, knižnica prežila v poriadku. Ani jeden z našich dokumentov nebol znehodnotený.“
„Výborne. Ako pokračujú prípravy na akciu?“ prísne sa mu zahľadela do očí. On radšej odvrátil zrak.
„Ešte ho stále nenašli, ale sú na stope.“ Prikývla.
„Výborne... Kamiko?“ prehovorila na fanatičku po druhej strane. Tá sa jej uklonila.
„Zajtra budeš hlavnou veliteľkou na námestí. Dohliadneš, aby všetko prebehlo podľa očakávaní.“
„Hai, sensei.“ Na to všetci fanatici odišli, nakoľko pomaly svitalo a veľký deň nastal.

***

Niki pomaly pootvorila unavené oči, no vzápätí ich zatvorila, nakoľko jej do nich udrelo ostré svetlo, až jej vyhŕkli slzy. Telo ju neznesiteľne bolelo a pálilo. Na každý jeden pohyb muselo vynaložiť obrovskú námahu a každý jeden nádych jej pripadal nesmierne bolestný. Mala pocit, akoby do jej tela trieskali kladivami a vzápätí na to ho bodali žeravými kutáčmi.
Ktosi jej priložil studený obklad na hlavu a postavil k nej podnos s teplou voňavou tekutinou.
„To je polievka. Už o chvíľu by si sa mala vedieť posadiť. Z najhoršieho si vonku.“ Prehovoril mužský hlas upokojujúco.
„A čo ten druhý? Ten mladík?“
„Ten ešte tvrdo spí. No jeho chakra je už v normále.“
Presne ako muž povedal, o pár minút Niki otvorila oči a porozhliadla sa okolo. Bola v peknej priestrannej izbe a cez okno presvitalo svetlo. Pri posteli na stolíku bol podnos s ešte teplou polievkou. Na druhej strane spal Konohamaru zababušený až po nos. Usmiala sa a posadila. Už ju ani telo tak nebolo a ani dýchanie nespôsobovalo bolesť.
Polievku jedla pomaly, nakoľko mala žalúdok na vode. Až keď dojedla, tak si všimla, že ma vyhrnutú a zahalené brucho v obväzoch.

Klop. Klop.
Zbystrila pozornosť na mladého muža s ulízanými čiernymi havraními vlasmi.
„Už si hore?“ hoci ho Niki nikdy nevidela a ani nepoznala, podľa hlasu ho ihneď rozpoznala. Bol to ten muž, s ktorým bojovala. Na okamih v nej zavládol nepokoj a iskrička strachu, no to rýchlo pominulo. Keby jej chcel ublížiť alebo ju zabiť, už by to dávno urobil.
Nič mu nepovedala, len sa tak naňho dívala. Muž vošiel do izby a sadol si oproti nej.
„Chápem, že máš asi veľa otázok. Na všetky ti odpoviem, Niki. Poviem ti o všetkom čo viem a potom... sa sama rozhodneš, či prijmeš moju ponuku.“
Niki sa zamračila, no nie kvôli nemu. Zahmlilo sa jej pred očami a padla do postele. Muž ju prikryl a skontroloval aj Konohamra.
„Bunshin.“ Prehovoril a v miestnosti sa objavil jeden klon s kapucňou.
„Nájdi v meste Hatakeho Kakashi a povedz mu, kde nájde svoj tím. Budem ho tu čakať.“
Klon prikývol a zmizol.

Keď do izby vošiel démon Hymogi v ľudskej podobe, muž sa ani nepohol.
„Si si ňou istý? Naozaj ju chceš trénovať?“ Muž sa na Niki skúmavo pozrel.
„Samozrejme, Hymogi. Zaslúži si vedieť pravdu. Má ohromný potenciál... Obaja dobre vieme, že nevedomosť je v tomto svete priveľké riziko. Blíži sa búrka, Hymogi. Najväčšia a najtemnejšia, akú tento svet poznal. Červeno odenci sú späť a určite majú len tie najhoršie úmysly.“
„A ty chceš proti ním bojovať? Si naozaj magor.“
„Ak sa proti ním nepostavíme, čo myslíš, že sa stane? Akatsuki boli len začiatok. Ale fanatici... fanatici sú počiatok. Počiatok všetkého zlého čo sa stalo a má stať.“
„Mne to nemusíš vysvetľovať. S fanatikmi mám isté skúsenosti.“
„Viem, Hymogi, viem.“ Muž si povzdychol. „Bude to veľmi ťažké, priateľ. Fanatici sú oveľa mocnejší než kedykoľvek predtým.“
„To je práca pre Uzumakiho Naruta.“ Skonštatoval Hymogi s úškrnom, na čo sa muž len posmutne usmial.
„Aj keby bol celý svet plný takých ninjov ako je Naruto Uzumaki... ani to by nestačilo. Bola by to len chabá nádej a záchranná slamka pre tento svet.“
„Ale prosím ťa.“ Mávol démon rukou. „Hovoríš o nich ako o bohoch. Ako o čomsi nepremožiteľnom.“
„Presne tak, Hymogi. Podstata ich síl tkvie za hranicami nášho chápania. Až takí sú silní.“
„Sila však nie je všetko. A nezáleží len na množstve a sile jutsu.“
Muž sa postavil zo stoličky a potľapkal démona po pleci.
„Ja som o veľkosti ich sile a jutsu ani nehovoril.“
Muž odišiel a Hymogi sa pozrel von oknom, ako do skla udiera silný vietor a na oblohe pribúdali temné čierne mraky.

Koniec 59.-60. časti