Zrodení pre moc 10
„Nejdeš?“ sklamane sa spýtal Yoshi.
„Dobre vieš, že takéto akcie ma nijak nelákajú,“ mávol nad tým rukou Naruto.
„Akcie,“ uchechtol sa Yoshi. „Na túto oslavu sa bude spomínať! Ľudia si o nej budú roky rozprávať, šeptom a s úctou budú hovoriť: Mal by si byť rád, že si tam nebol.“
„Zvolil si zvláštnu taktiku ako ma presvedčiť.“
Yoshi si povzdychol. „Bude tam hromada pekných kunoichi. Pripravených sa vrhnúť na konžského ninju číslo jedna,“ pokúsil sa naposledy.
„Vybádaš ma k čomusi takému a pritom vieš, že som spolu s Ayame?“
„Testujem si ťa,“ uškrnul sa Yoshi.
„Neurážaj moju inteligenciu myslením si, že naletím na čosi takéto,“ usmial sa a obzrel sa späť do bytu. Ayame sedela na gauči. Nohy prehodené cez seba a chodidlom netrpezlivo krúžila, otočil sa späť k Yoshimu. „Bež, uži si život na výslní mojej slávy. Máš moje požehnanie prehlasovať sa za môjho najlepšieho študenta,“ dodal a uškrnul sa, keď Ayame protestujúco vykríkla.
Yoshi si prehrabol biele vlasy a povzdychol si.
„No nič, zabavím sa bez vás. Kunoichi čakajú, pripravené na krásneho a talentovaného mladíka,“ vypol hruď.
„Už som ti hovoril, že nejdem,“ usmial sa Naruto a Yoshi zagúľal očami.
„Chabý vtip,“ naklonil sa do dverí a zamával sestre. „Daj si na neho pozor sestrička.“ S prižmúrenými očami pozrel na Naruta a ten zdvihol ruky do výšky hrude, dlaňami natočené ku Yoshimu.
Ayame sa zasmiala a Yoshi vyskočil na strechy a rozbehol sa na oslavu.
Vstúpil do bytu a zavrel za sebou dvere.
„Chúdence pekné kunoichi, ktoré na teba budú zbytočne čakať,“ povzdychla si smutne Ayame.
„Dnes ich nechám zažiť sklamanie. O to budú nabudúce dychtivejšie a ľahšie padnú do mojich osídel,“ prešiel cez izbu a posadil sa vedľa nej.
Pritúlila sa k nemu a položila mu hlavu na rameno. S úsmevom na tvári jej odfúkol jej vlasy, ktoré ho šteklili na nose.
„Užila si si voľný deň?“ jednu ruku jej prehodil cez ramená.
Zavrtela sa a chytila mu druhú ruku medzi dlane.
„Bola som v lázniach,“ pochválila sa zvesela.
„Znova?“
„Samozrejme, je to jeden z najlepších ľudských nápadov. Uvoľniť sa v teplej vode. Zabudnúť na okolitý svet a počúvať klebetenie ženského osadenstva Konohy.“
„Ty a klebety?“ zasmial sa a letmo ju pobozkal na spánok.
Spokojne zavrnela a perami sa letmo dotkla chrbta jeho ruky.
„Milujem ich. Špehovia by mali navštevovať lázne a nie sa zakrádať po nociach.“
„Skutočne? A čo si sa dozvedela?“
„Množstvo zaručených informácií, väčšina je z prvej ruky,“ povedala vážne a on s úsmevom prikývol. Otočila hlavu a usmiala sa na neho. Pochopil jej výzvu a pobozkal ju na kútik úst.
„Veľa som sa dozvedela o jednej význačnej osobnosti. Doteraz som netušila, že tu máme takého zaujímavého človeka.“
„To znie zaujímavo. Poznám ho?“ spýtal sa veselo.
Potriasla hlavou.
„Asi nie. Je veľmi dôležitý,“ prehlásila a pozrela na neho so široko otvorenými očami. „Mimo dosah nás obyčajných smrteľníkov.“
S úsmevom prikývol a kútik jej úst sa na okamih dvihol nahor v šibalskom úsmeve.
„Je mladý a krásny. Vlasy ma žiarivejšie ako zlato, oči ako kúsky letnej oblohy a pod jeho pohľadom sa ženám podlamujú kolená,“ povzdychla si.
„Taký výnimočný muž už niekoho určite má,“ povedal a tesnejšie ju objal.
„A to je na tom najdivnejšie. Nikoho nemá a odmieta všetky nápadníčky. Krásne, mladé, bohaté. Všetky odídu naprázdno.“
„Prečo by to robil? Mali o tom tvoje spoločníčky nejaké informácie?“
„Mali a veľa. Všetky jednoznačne pravé,“ vyhlásila.
„Samozrejme,“ prikývol a pokúšal sa skrývať úsmev.
„Povráva sa, že je to skôr milovník opačného pohlavia,“ na perách sa jej pohrával nezbedný úsmev a pozorne na neho hľadela.
Odvrátil sa od nej, ale stihla na jeho tvári zazrieť široký úsmev, než sa otočil.
„Jednu zo žien napadli zvlášť zvrátené myšlienky, keď sa nedávno na okamih objal s pekným mladým kazekagem,“ smiala sa, nevšímajúc si jeho zdesenie. „Taktiež sa povráva,“ odmlčala a ostražito sa rozhliadla naokolo, „povráva sa, že organizuje orgie,“ dopovedala a s rozšírenými očami sa na neho uprene pozrela.
„Skutočne?“ Spýtal sa prekvapene a keď k nej otočil tvár, zazrela na nej šokovanú zvedavosť.
Rýchlo si nasadil späť znudenú masku.
„Skutočne?“ spýtal sa znova, ale už ľahostajným hlasom.
Víťazoslávne sa usmiala a oči jej uličnícky žiarili.
„Áno. A povráva sa, že na tie orgie nikoho nepozýva.“
„Tak ako potom...“
„Do detailov zachádzať nebudem. Ale hlavné faktory tam hrajú klony a isté... ehm... neobvyklé jutsu premeny, ktoré vymyslel už ako študent akadémie,“ veselo sa zaškľabila a on vyprskol do hlasného smiechu.
Chvíľu na seba s úsmevom bez slova hľadeli. Potom sa k nej naklonil a jemne ju na gauči zvalil na chrbát. Pobozkal ju a ona mu rukou prešla po tvári a bozky mu náruživo opätovala.
Po chvíľke z ničoho nič prestala a ležiac s rukami zopnutými nad hlavou sa vystrela a spokojne sa usmiala, keď protestujúco zamumlal.
Ľahol si vedľa nej a ona sa k nemu pritúlila. Hlavu mu položila na hruď a po chvíľke hmatkania mu chytila ruku, ktorú pred ňou skryl a pohrávala sa s ňou. Hladkala ho po nej, ťahala za prsty, vtisla na ňu jemný bozk.
„Si na rade,“ usmiala sa na neho.
Pozrel na ňu. Nevinne sa usmievala s s roztomilou netrpezlivosťou ho sledovala sivými očami, ktoré krásne kontrastovali so žiarivo bielymi vlasmi.
Naoko podráždene si povzdychol. Potom sa nezbedne chlapčensky usmial.
„Premýšľam, že si nájdem nejakú dobrú ženu a usadím sa.“
„Vážne?“ vyvalila oči a na tvári sa jej mihol úsmev.
„Musím, ľudia by mohli začať viesť reči.“ Slovo „reči“ vyslovil ako niečo hrozivé a ona sa zasmiala.
„Dobrú ženu...“ zamyslela sa. „Ty nejakú poznáš?“
„Dúfal som, že by si mi mohla nejakú navrhnúť.“
Začala si mierne okusovať spodnú peru. „Nechaj ma chvíľku premýšľať,“ prstami mu jemne prešla po dlani, prestala a zahľadela sa na neho. „Mala by byť krásna?“
„Nie, len to nie, krásne ženy sú vždy strašne náročné,“ povedal zhrozene.
„Múdra?“
Zaškľabil sa. „Ani náhodou. Mohla by začať byť nespokojná a príliš premýšľať,“ voľnú ruku jej položil pod hlavu a zovrel ju okolo ramien. Na líce jej vtisol krátky bozk a ona sa spokojne usmiala. „Nejaké hlúpučké teliatko s vyvalenými očami by bolo ideálne. Niekto, kto by so mnou vždy a vo všetkom súhlasil,“ zašepkal jej do ucha.
Veselo sa zasmiala. „Hotová ozdoba na spoločenské udalosti. Aj keď urodzená, zo vznešenej rodiny, predpokladám?“
„Samozrejme, iba to najlepšie. Jediná vec, od ktorej by som nikdy neupustil. A havranie vlasy, čím tmavšie, tým lepšie. Pre tie mám slabosť.“
„Úplne súhlasím. Svetlé vlasy sú tak všedné,“ otriasla sa. „Naskakujú mi zimomriavky, len na ne pomyslím.“
„A predovšetkým,“ pokračoval a usmieval sa na ňu, „so pokojnou a vyrovnanou povahou. Prekvapení som si užil dosť.“
„Prirodzene. Život je aj tak dosť komplikovaný aj bez manželky, čo robí problémy,“ žmurkla na neho. „Popremýšľam o tom.“
Uplynuli dva dni od skúšok, počas ktorých začal Gyuuki besnieť. O vinníkovi sa ešte stále nič nevedelo. Obaja kandidáti neuspeli a kageovia plánovali v Konohe ostať ešte jeden deň, počas ktorého budú mať možnosť upevniť putá medzi dedinami.
Po tom ako jeho klon zmizol sa Naruto vrátil skoro ráno, minulého dňa.
Teraz sedel spolu so svojimi študentmi za stolom a vychutnávali si spoločnú večeru. Yoshi nahlas mľaskal a okato si nevšímal pobúrené pohľady svojho senseia. Ayame to všetko ignorovala, ale počas celej večere vrhala nervózne pohľady na luster nad stolom.
„Už to nevydržím!“ skríkla nakoniec pobúrene a vyskočila na stôl. Rukami začala zhŕňať pavučiny, ktoré viseli okolo lustra. „Neznášam to, neznášam... nenávidím pavučiny... taký neporiadok...“ mumlala. Poskakovala na stole, aby dosiahla na tie vyššie umiestnené pavučiny, a potom mávala rozpaženými rukami, aby udržala rovnováhu.
„Yoshi,“ ozval sa Naruto prekvapene a sledoval poskakujúcu Ayame, „beriem si ťa za svedka, že tvoje sestra v neskorých večerných hodinách urážala našu morálku tancom na kuchynskom stole.“
Yoshi vyprskol, ale potom sa zatváril vážne a pochybovačne zvraštil čelo.
„Neviem či sa to dá nazvať tancom, sensei. Ale je isté, že vyskočila na stôl a predvádzala tam čudné pózy.“
„Je to veľmi zarážajúce, keď zoberieme do úvahy, že slečna Ayame je rozumná mladá žena.“
„Ste hrozní,“ povedala, keď zoskočila zo stola a ladne dopadla na nohy. Nespôsobila pri tom žiaden hluk. „Pavučiny... stavím sa, že tu žijú aj myši!“
„To nie je možné,“ pokrútil vážne hlavou Yoshi. „Sensei tak šetrí, že všetky myši utiekli v obave, že zomrú od hladu.“
Naruto prikývol a s úsmevom prežúval odhryznuté sústo. Ayame sa znechutene zachmúrila na jeho líca nafúknuté obrovským sústom.
Rýchlo k nemu pristúpila a ďobla ho do rebier až mu zabehlo a začal kašlať. So vznešene zdvihnutou hlavou okolo neho prešla a znova si sadla. Jeho pokašlávanie sledovala so spokojným úsmevom. Ako víťaz vykladajúci nohu na porazeného plaziaceho sa pri jeho nohách.
Yoshi Narutovi podal svoje pitie a on si poriadne odpil. Potom pozrel na pohár vo svojich rukách a následne na Yoshiho. Rýchlo vstal a prešiel k umývadlu.
„To čo piješ?“ prskal od umývadla.
„Severská medovina,“ Yoshi zdvihol pohár a dlhým dúškom sa napil hustej zlatastej tekutiny. Naruto sa otriasol a zvraštil tvár.
„Je sladká a hustá ako kaša. Nedá sa to piť,“ ohodnotil to Naruto sa znova si sadol.
„Nie je taká zlá,“ bránil sa Yoshi.
„Keď myslíš,“ usmial sa Naruto a znova si naplnil pohár a keď k nemu Ayame natiahla ten svoj, nalial aj jej.
„Na severe ju pijú tehotné ženy, obsahuje veľa živín a je zdravá.“
Sestra mu so srdečným úsmevom položila ruku na plece. „My ťa neodcudzujeme, Yoshi. Mne a Narutovi nevadí, že si tehotná severská žena.“
Naruto znova vyprskol. Yoshi na zachmúril a Ayame sa pohodlne oprela a s úsmevom to sledovala.
Vonku sa už zotmelo a Yoshi znova vyrazil za oslavami, ktorých bolo počas skúšok neúrekom. Ayame rázne odmietla odchod a rozvalila sa na Narutovej posteli. Zhrnula pod sebou prikrývky a objala vankúš. Stočená do klbka v tom neporiadku zaspala.
Stál nad ňou a s úsmevom sledoval jej pokojné oddychovanie.
Nakoniec si ustlal na gauči. S rukami založenými za hlavou zaspal.
„Naruto, povedz mi, kde je osemchvostý?“ spýtal sa Tobi a uprel na neho pohľad svojich očí. Mesto okolo nich bolo v troskách a vzduch bol presýtený chakrou.
Naruto si odfrkol. „Je mi ľúto, obávam sa, že som zabudol. Asi poznáš moju povesť dutej hlavy,“ uškrnul sa.
Tobi si povzdychol. Vzduch sa okolo neho zvíril a pred neho dopadla na kolená zviazaná Hinata. Mykala sa a vrčala na neho. Naruto sa usmial, keď videl koľko má s ňou Tobi práce.
„Nedovolím, aby sa ti niečo stalo, Hinata, ver mi,“ povedal sebaisto a bez pochýb.
Veď je predsa hrdina, spasiteľ. Dieťa z proroctva.
Hinata sa prestala mykať a v jej špinavej a uslzenej tvári sa objavil slabý úsmev.
Vtedy Tobi vytiahol nôž a podrezal jej hrdlo.
Šok zasiahol Naruta ako rana päsťou. S vytrieštenými očami a hrôzou sledoval, ako sa temne červená krv valí z Hinatinho krku.
Pohľad panickej hrôzy v jej očiach bol ale ďaleko horší. V krásnych očiach sa jej zaleskli slzy a ona otvorila ústa. Nevydala žiadne slová, ozvalo sa iba bublavé zachrčanie a oči jej postupne zmatneli.
Tobi ju pustil a jej telo dopadlo na zem.
„Nie...“ šepol Naruto, „nie, nie, nie...“
Tobi zdvihol ruku a vzduch sa okolo neho znova zvíril. Pred neho dopadla Sakura.
„Tak, Uzumaki Naruto, začnime znova.“
Naruto sa prebudil. Bol zadychčaný a v hrudi pociťoval prázdnotu. Sen sa mu znova vybavil a on naklonil hlavu k oknu. Práve začalo svitať.
Posadil sa a hlavu si založil do dlaní. Sedel potichu a bez pohybu, pokiaľ na chrbte nepocítil slnečné lúče.
Vstal a v tvári sa mu nezračili žiadne emócie. Pomaly prešiel do kúpeľne. Vyzeralo to ako keby bol každý krok pre neho namáhavý a bolestivý.
Zastal a zahľadel sa do zrkadla. Na okamih zazrel záblesk široko sa škľabiaceho bezstarostného blondiaka s rovnakými očami, len mladšieho.
Prudko udrel do zrkadla. Zrkadlo sa roztrieštilo a črepiny dopadli na zem. Na ostrých hranách žiarila krv.
„Hrdina,“ vyslovil s nekonečným pohŕdaním a zahľadel sa na svoju zakrvácanú ruku. Bez ďalších slov vyšiel von a znova sa posadil na gauč.
Tak ho zazrela Ayame. Na tvári jej nebolo vidno žiadne prekvapenie. Pokojne pozrela na jeho zakrvavenú ruku a bez slova vošla do kúpeľne.
O chvíľu vyšla von s lekárničkou v ruke. Posadila sa na zem pred Naruta a oprela sa o gauč. Chytila ho za ruku a bez vyzvania mu ju začala očisťovať.
Nič nehovorila. Pomaly a dôkladne odstraňovala uschnutú krv. Všetko to ale robila jemne a starostlivo. Nechal ju to robiť a sledoval jej šikovné ruky.
Keď krv odstránila, vytiahla rozprašovač s dezinfekciou. Na chvíľu zaváhala a po prvýkrát, odkedy vstala, mu pozrela do očí. Jej pohľad ľahostajne opätoval.
Znova sklonila hlavu a chytila ho za ruky.
„Žiadne otázky?“ opýtal sa a v hlase mu zaznela únava.
„Hlupáčik,“ šepla. Potom mu do rán nastriekala dezinfekciu. Sykol, keď ho to nečakane zaštípalo.
„Slečinka,“ odfrkla si, ale v hlase jej znel úsmev.
Pustila mu ruky a otočila sa. Tvár na pár centimetrov od jeho.
„Plačeš?“ spýtala sa zvedavo pohľad uprela na jeho vlhké oči. Rukou mu prešla po jemnej koži pod okom.
„Tá dezinfekcia zaštípala,“ slabo sa usmial.
„Už som si myslela, že je to dojatie nad mojím milosrdným správaním,“ naklonila hlavu a odhrnula si prameň vlasov za ucho. Pozorne sa mu zahľadela do očí ako keby tam niečo hľadala. „Nemusíš nič hovoriť,“ šepla nakoniec a sklopila zrak, „ja to chápem.“
Znova si sadla na zem a chytila mu zranenú ruku. Z lekárničky vytiahla mastičku a začala mu ju jemne nanášať na rany. Na chvíľku prestala a odvrátila hlavu a potichučky kýchla.
Zazrela ako sa mu na tvári roztiahol veselý, nepredstieraný úsmev.
„Roztomilé,“ povedal, keď sa znova sklonila nad jeho rukou. Na tvári sa jej objavil potešený úsmev, ale ten nemohol vidieť. Namiesto toho zbytočne silno pritlačila prst na jeho ranu a on sebou nebadateľne mykol.
Niečo si zašomral popod nos a jej úsmev sa rozšíril.
Nakoniec mu ruku obviazala a spokojne si obzrela svoju prácu.
„Idem upratať v kúpeľni,“ povedala a zbalila lekárničku. Potom vstala a usmiala sa na neho. „Prekvap ma a ukuchti...,“ na chvíľku sa odmlčala a premýšľala, pousmiala sa, „... kúp nám niečo dobré na raňajky,“ opravila sa a vošla do kúpeľne.
Povzdychol si, ale na tvári sa mu objavil úsmev. Nepríjemná spomienka pomaly bledla, ale on vedel, že sen príde znova. Tento a mnoho podobných.
Sľubovaný, oddychovejší diel je tu.
Verím, že sa vám čítal príjemne.
Svoje názory môžete smelo vyjadriť v komentoch. Najmä by som rád počul čo hovoríte na Ayame. A viete čo, vyjadrite sa k všetkému. Áno, krásne dlhé komenty. Prejavte drochu vďaky človeku čo pre vás /a seba :D/ týždenne napíše niekoľko strán
Posielam poďakovanie Laitee as Postihnutému slintajúcemu poníkovi s dvoma hrbmi , ktorá pre vás opravila tento diel napriek tej nadchadzajúcej udalosti na ktorú sa musela tak pripravovať. Našla si čas a opravila tento diel. Poďakovania smerujte do komentárov. Berieme hotovosť aj kreditky
O ďalšej časti - Zrodení pre moc 11
Tak, napísana ešte nie je, ale nápady už mám. Až pri písani uvidím či budú chronologicky sedieť a zodpovedať príbehu.
Čo som nad tým zatiaľ premýšľal, tak by mal byť v ďalšej časti Narutov rozhovor s tsuchikagem. Malo by sa vyjaviť prečo Ayame a Yoshli v Skrytej Kamennej zavraždili toho muža a kto ten muž bol.
Ďalej, rozhovor Naruto a hokage. Vyjasním vzťah medzi nimi a to ako sa hokage dostal na svoj post.
Taký je plán, ale ešte nič ešte nie je na 100% isté.
Takže... tešte sa
- Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.
No tenhle dilek se mi opravdu moc libil.Jako oddychovka poslouzil naprosto skvele.
Nejlepsi cast byla ta prvni pulka(rozhovor naruta a ayame).
Jak ja miluju ironii :-*
Tak s tou prvou polovicou som aj naspokojnejší, irónia, sarkazmus... humor na nich založený, na tom sa nedá nezasmiať, nepousmiať
Ďakujem
http://147.32.8.168/?q=node/92665
http://147.32.8.168/?q=node/92913
<a href="http://147.32.8.168/?q=node/93999" title="http://147.32.8.168/?q=node/93999">http://147.32.8.168/?q=node/93999</a>
HA?! vypadá to že naj lenivejšia potvora dá prvý koment takže.... diel bol úchvatný a naozaj oddychový veď aj také treba dĺžku som si tentokrát všimla pozor na to!!! ale som zmätená tak sú Naruto a Ayame spolu alebo nie? moc som to nepochopila ale z toho si nič nerob ja nechápem ani o čom je moja FF a to je že veľmi divné dej bol suprový ako vždy však ako inak?! a kedže milujem smiech a pri tvojej FF sa veľa usmievam (veď inak sa ani nedá ) tak je to moja najobľúbenejšia FF na Konohe a ďakujem Laitee za opravu chýb teším sa na ďalší diel a keď hovorím že teším tak že veľmi, veľmi, veľmi teším len tak ďalej
Blog Mestekovej a Sabaku no Tanaris -> www.sameta.blog.cz/
Navštívte stránku Zakázaného ovocia!
Spoluautorská FF so Sabaku no Tanaris:
Zakázané ovocie chutí najlepšie - http://147.32.8.168/?q=node/107008
Za to máš pochvalu
Ako zmätená? Čím je ti to nejasné? Napísal som to dosť jasne. Ale keby predsa, tak odpoveď je: "Áno."
Ďakujem a ďakujem. Možno bude načas
http://147.32.8.168/?q=node/92665
http://147.32.8.168/?q=node/92913
<a href="http://147.32.8.168/?q=node/93999" title="http://147.32.8.168/?q=node/93999">http://147.32.8.168/?q=node/93999</a>
ďakujem tú pochvalu si vážim veľa ľudí ma totiž moc nechváli vieš čo to že mi je to nejasné nič neznamená určite to bolo pochopiteľne napísané ale ja nechápem ani načo chodíme do školy ja som taký veľký tuľuľuľum
Blog Mestekovej a Sabaku no Tanaris -> www.sameta.blog.cz/
Navštívte stránku Zakázaného ovocia!
Spoluautorská FF so Sabaku no Tanaris:
Zakázané ovocie chutí najlepšie - http://147.32.8.168/?q=node/107008