Žijem pre vás 4 - Dvaja Uchihovia, jeden deň

Prezrela si lepšie postavu stojaciu na kameni. Uškrnula sa a kývla na pozdrav. Postava spravila to isté.
„Nikdy by ma nenapadlo že objavíš toto miesto aj ty, Sasuke,“ povedala hneď potom ako si sadla na kameň.
„Toto je jediné miesto kde sa dá trénovať, všade inde je veľa ľudí,“ odpovedal jej nato znudene.
„Chcem aby si si jednu vec pamätal ak sa dá, akési pravidlo. Nikdy nezraď svojich spoločníkov a chráň ich aj keď sa pridajú na inú stanu..“ Sasuke sa na chvíľu potom zatváril znepokojene.
„Čo tým myslíš?“ spýtal sa potichu a ona sa usmiala.
„Len to čo vravím..“ šepla, no potom sa zatvárila veselo.

„Keď už si tu tak ťa teda idem niečo naučiť!“ zvolala. Začala s obyčajným zvýšením rýchlosti – len mu rátala čas na nejakej vzdialenosti a nenechala ho ani minútu vydýchnuť. Samozrejme si pritom cvičila aj svoju rýchlosť, aj keď prešla tú trasu asi päť krát zatiaľ čo on raz.

„Stačí,“ povedala k nemu po hodine tréningu a on sa zosunul popri strome. „Trénuj rýchlosť poriadne. Rýchlosť sa ti vždy zíde ak čas hrá proti tebe.“ Pozrela sa potom do neba a povzdychla si.
„Musím si ešte zariadiť pár vecí..“ šepla a zmizla v bielom oblaku pary.

Objavila sa kúsok od toho miesta, v malom lesíku. Odtiaľ sa vybrala smerom od Konohy, viac na juh. Išla dosť dlho, už bola aj mierne unavená. V tom však zastala na malej lúčke.
„No konečne..“ vydýchla si a skryla sa do tieňa pod stromom. Tam len čakala. Čakala a dočkala sa.
Na lúke sa objavila postava zahalená v čisto čiernom plášti. Strelila pohľadom po Lin a tá sa len pousmiala.
„Ti to nejak trvalo. A že to Kakashi tak rád mešká..“ uškrnula sa na neho a on jej úškrn oplatil.
„To vieš, niekto musí aj niečo robiť, kým ty si váľaš šunky,“ pokrčil plecami naoko vážne. Na to ho prepálila vražedným pohľadom.
„Stále sa na to môžem vykašľať, na to nezabúdaj,“ povedala, no od nej to znelo až zábavne, vôbec nie vražedne.
„Vykašľala by si sa na náš sľub Lin? Ozaj?“ pozdvihol obočie.
„Ty vždy všetko prekrútiš..“ povzdychla si mierne, potom k nemu prišla a objala ho. On jej objatie opätoval a zložil si dole kapucu z hlavy.
„Tak.. ako ti to ide so Sasukem?“ spýtal sa jej, keď ju pustil.
„Bieda.. však ten chalan nemá ani dobrú rýchlosť, zato dosť dobrú na Chidori, Kakashi sa asi činil.. ale i tak nechápem prečo ho všetci považujú za génia.. a k tomu všetkému je ešte aj opovážlivý, arogantný a drzý ako jeho brat,“ poslednú poznámku si neodpustila.
„Je to génius preto lebo je to Uchiha a jeho brat nie je ani z časti taký ako on!“ vyhlásil smrteľne vážne a ona si na to len povzdychla.
„Prepáčte, pán Mám červené očká, uctievajte ma!“ zahlásila mu na to zas Lin preafektovane.
„S tebou to nemá cenu..“ povzdychol si. Na to len pokrčila plecami, sadla si pod strom do tieňa a oprela sa oň.
„Nemusíš ani hovoriť čo odo mňa chceš ešte. Poznám celý plán. Naučiť ho to používať a ísť všade tam kam on.. Je tak?“ spýtala sa ho s už vážnym výrazom. Odpoveďou jej bolo prikývnutie. „A potom sa mu do toho nemiešať..“
„Správne. Viem, že je to pre teba-“
„Stop! Opováž sa to dopovedať!“ naštvane ho zahriakla. „Koľko krát ti to mám opakovať? Sľúbila som ti to.. Nemám v pláne to nedodržať..“ šepla potichu. Na to len prišiel k nej a objal ju okolo pliec.
„Ja viem, ja viem..“ ozval sa jeho hlas pri jej uchu.
„Už pôjdem lebo Kakashi bude mať podozrenie,“ povedala k nemu a s mierne sklonenou hlavou odišla.
„Zatiaľ sa maj Lin..“
„Veľa šťastia Itachi,“ povedala smerom k nemu a čo najrýchlejšie trielila do Konohy. „O tomto sa nikto nesmie dozvedieť!“ hučali jej dávno vyrieknuté slová v pamäti.