Neznáma (časť 1.)

,,Asako-hime, Kazekage-sama čaká. Musíme ísť.“
,,Kazekage-sama ešte chvíľku vydrží.“
Zaplietla si cop a vystrela sa. Odraz v zrkadle jej pripomínal matku.
,,Teraz už môžme.“
Vo večerných uličkách Piesočnej bolo až nepríjemné ticho.
Asako a jej sprievodca sa pomaly blížili k domu Kazekageho. Kedže Asako pochádzala z Ohnivej zeme bude to jej prvé stretnutie s niekým tak dôležitým, nepočítajúc Tsunade (Hokage v Listovej). Preto jej prípravy trvali tak dlho. Prvý dojem bol pre ňu vždy zásadný. Aj keď s tým čo mala to nebolo také ťažké. Byakugan ktorý, mala po otcovi a neuveriteľné ohnivé techniky ktoré, ju naučila matka ju robili jednou z najsilnejších kunoichi v Ohnivej Zemi. Počula však že Kazekageho sestra je tiež naozaj silná. Obe boli jouninmi.
Chcela by som si s ňou skúsiť zabojovať, pomyslela si.
Kazekageho dom bol najväčší z tých v Piesočnej. Bolo to celkom logické.
,,Dobrý večer Asako-hime,“ pozdravil ju strážnik.
Nepáčilo sa jej to oslovenie. V niektorých vzbudzovalo až príliš veľa záujmu čo následne viedlo k otázkm na ktoré, nikdy nechcela odpovedať.
Strážnikovy kývla hlavou. Usmial sa ešte viac.
,,Poďte ďalej, zavediem vás ku Kazekage-sama.“
Strážnik ju a jej sprievodca viedol cez dlhý a úzke chodby. To miesto vyzeralo dosť desivo a obyčajne no keď si človek predstaví kto v ňom žije akoby sa to zmenilo na palác zo zlata. Miestnosť do ktorej ju strážnik zaviedol bola skoro prázdna. Bol v nej iba stôl a stoličky. Za vrchom stola sedel samotný Kazekage-sama. Ich oči sa v momente stretli. Nedokázala ten pocit opísať. Bolo to strašidelné a príjemné zároveň. Nevedela či sa na ňu pozerá len aby videl Byakugan alebo pre niečo iné. Vstal a podišiel ku nej.
,,Vitajte,“ povedal.
V tej chvíli dorazili aj jeho súrodenci. Ak si dobre pamätala volali sa Temari a Kankurou. A za nimi uvidela jeho. Známeho Jinchuuriki. Uzumaki Naruto stál rovno vedľa nej. Usmial sa a vyceril zuby. Počula že keď ho Kyuubi ovládne zjavia sa mu dokonca tesáky. Našťastie momentálne boli jeho zuby akurát tak krásne biele.
,,Toto je moja sestra Temari a brat Kankurou. A toto je Naruto. Určite si o ňom počula.“
,,Počula som o ňom toho veľa. Presne ako o vás Kazekage-sama.“
Všimla si že jej sprievodca už niekam odišiel, rovnako ako ten strážnik.
,,Tak môžeme sa pustiť do večere.“
Kazekage si sadol tam kde bol. Temari a Kankurou po jeho stranách. Ona si sadla vedľa Temari rovno oproti Narutovi. Celý večer sa rozprávali o Akatsuki, rôznych povinnostiach a podobných veciach. Keď v tom prišiel Naruto s tým že Temari a Shikamaru sú zasnúbený.
,,Čože?“ vykríkol zarazený Kazekage-sama.
Temari na Naruta pozrela tak že Asako mala pocit že ho zabije.
,,Gaara chcela som ti to povedať ale ty si mal toho toľko že na sestru akosi čas nezostal.“
,,Čakal som že to budeš popierať. Takže je to pravda?“
Na jeho tváry sa začal objavovať zákerný úškrn.
,,Nie, tento výraz nie. Opováž sa to verejne rozhlásiť a plánovať nejakú veľkolepú svadbu.“
Vtedy sa zapojil Kankurou.
,,Ale no tak sestrička. Tvoj brat je Kazeage, na verejnosť sa to dostane aj tak. A keby to nemala byť veľkolepá oslava tak by to bolo o ničom. Zaujímavé by potom bolo už iba to že je to preda len niekto z Listovej a ty si z Piesočnej. Kto vie ako by ste to vyriešili.“
Asako ich ticho pozorovala zatiaľ čo Naruto sa veľmi dobre bavil.
,,Ako si na to prišiel Naruto?“
,,Shikamaru je môj kamarát už veľmi dlho. A viem aj lepšie veci ako to že ste vy dvaja zasnúbený.“
,,Aké?“ opýtal sa, zrejme dosť zaujatý, Kankurou.
,,To nepoviem, opýtajte sa vašeho bračeka.“
Všetky oči sa upreli na Gaaru.
,,Gaara?“
,,Ja naozaj nemám žiadne tajomstvá. Prisahám.“
,,Zatiaľ nie, zatiaľ.“
Naruto ju pomaly začal dosť desiť.
,.Tak ja už pôjdem,“ povedal Naruto.
Temari a Kankurou ho boli odprevadiť. V miestnosti zostala už iba ona a Kazekage.
,,Kazekage-sama, aj ja by som už mala ísť.“
,,Prosím, volaj ma Gaara. A skôr ako odmietneš poviem ti že búrky tu v Piesočnej bývajú dosť nepríjemné pre návštevníkov. Čo keby si tu zostala? Bude to lepšie. Máme plno voľných izieb.“
,,Naozaj neviem či je to dobrý nápad Kaze...-Gaara.“
,,Poviem Temari nech ťa zavedie do izby. Tá búrka vonku je naozaj dosť strašná.“
,,Ďakujem.“
V tom ju niečo napadlo.
,,Môžem jednu otázku?“
,,Samozrejme.“
,,Prečo si teda nechal Naruta ísť do tej búrky?“
,,Kankurou išiel s ním. Ale s tebou by nemal kto ísť. S Temari budem chvíľku niečo preberať.“
,,Aha.“
Temari ma ochotne zaviedla do obrovskej izby. Bola krásne zariadená a nebol v nej ani náznak toho že tam nikto nespával.
,,Ďakujem Temari.“
,,Nemáš začo.“
Odišla z izby a Asako tam zostala sama. Prezliekla si svoje oblečenie za pyžamo ktoré, ležalo na posteli.
Zrazu však na dvere niekto zaklopal. Nečakal na odpoveď a otvoril.
,,Prepáč že ruším, prišiel som sa iba pozrieť.“
Ostala zarazená. Nečakala že ju príde ešte niekto pozrieť. Gaara sa na ňu opäť tak krásne pozrel. Keď zbadal že sa trápi s gumičkou vo vlasoch podišiel bližšie.
,,Pomôžem?“
Opäť nepočkal na odpoveď a už jej ochotne dával gumičku z vlasov. Jej dlhé hnedé vlasy jej popadali na plecia.
,,Ďakujem,“ zašepkala tak ticho že bolo skoro nemožné ju počuť.“
Pod nohami sa jej začal pohybovať piesok. Formoval sa do tvaru srdca. Bolo to krásne a ona vedela čo to znamená.
,,Si krásna,“ povedal Gaara.
Otočila sa a on ju pobozkal. Bolo to krásne. Ešte nikdy sa necítila tak úžasne.