Splnený sen - časť 14

„Naruto-kun, niekto nás sleduje,“ oznámila mu Hinata
„Viem. Pokračuj ďalej akoby sa nič ne....“ už to nedopovedal. Ich smerom letelo niekoľko kunaiov a shurikenov. Vyhli sa im. Otočili sa a videli šiestych ninjov ako po nich hádžu výbušné lístky pripevnené na kunaioch. Naruto sa im vyhol, ale Hinata nemala také šťastie.
„Hinataaa!“ kričal Naruto. Hinata bola v bezvedomí a z hlavy jej tiekla krv. Naruto sa poriadne naštval a jeho modré oči sa zmenili na krvavo červené a rozbehol sa naproti ninjom. Behom niekoľkých minút všetkých zabil a začal zúrivo vrčať. Potom mu pohľad padol na Hinatu a jeho zúrivosť vyprchala. Jeho oči sa zmenili do normálnej modrej farby a so slzami v očiach utekal k Hinate. Prezrel ju a snažil sa ju prebudiť. Triasol ňou a zvieral jej ruky vo svojich.
„Nie. Toto mi nemôžeš urobiť. Hinata, ja ťa ľúbim, počuješ? Milujem ťa, nezomieraj,“ nariekal Naruto. Sklonil hlavu a po tvári mu stekali slzy.
„Hlupáčik. Ja predsa nezomriem na bolesť hlavy, ale som rada, že si to konečne povedal.“ Ozvalo sa z miesta, kde ležala Hinata. Naruto sa na ňu pozrel a nemohol uveriť, že sa na neho usmieva. Rozšírili sa mu oči od šťastia a ešte silnejšie jej zovrel ruky.
„Ty si to počula?“ Začervenal sa. Usmiala sa a snažila sa uvoľniť si jednu ruku. Naruto ju pustil a tak sa mohla dotknúť jeho tváre a utrieť mu slzy. Naruto zavrel oči a usmial sa.
„Som rád, že si v poriadku, ale aj tak sa o teba bojím, takže ťa ponesiem.“ Hinata sa začervenala.
„To nemusíš. Zvládnem to aj sama.“ Pri tých slovách sa snažila postaviť, ale zatočila sa jej hlava a skoro padla, keby ju Naruto nebol chytil. Zdvihol na ňu obočie a ona si povzdychla.
„Fajn.“ Naruto sa usmial a zobral ju do náručia.
„Mala by si si na to začať zvykať,“ povedal jej a rozbehol sa lesom smerom k Sune.

V Sune sa za ten čas zblížili a začali spolu chodiť. Boli prekvapení, keď zistili, že medzi Sakurou a Sasukem je to ešte vážnejšie. Keď prišli do kancelárie Kazekageho, sa Naruto s Gaarom objali a porozprávali si svoje zážitky. Veľa sa zabávali na Sasukeho účet. Potom im ukázal, kde budú bývať. Nestrávili v Sune viac ako dva týždne a potom sa vracali domov. Sasuke so Sakurou sa mali vracať s nimi, ale sa rozhodli, že ešte pomôžu Gaarovi, ale určite im dajú vedieť kedy sa vrátia. A teraz nastal ten čas. Naruto s Hinatou sa ponáhľali k bráne privítať ich.
„Kde sa náhliš? Máme ešte čas kým dorazia!“ kričal za ňou a rozbehol sa nasledujúc ju.
„Naruto, vidíš to čo ja?“ spýtala sa ho Hinata. Naruto sa pozrel jej smerom a nemohol uveriť vlastným očiam. Sakura držala v rukách malé čiernovlasé dieťa a mala na sebe znak klanu Uchiha. Sasuke sa na nich usmieval a podával svojmu dieťaťu ruku, za ktorou naťahovalo svoje maličké ručičky. Sasuke so Sakurou prišli až k Narutovi a k Hinate a všetci sa na seba pozerali.
„Človeče, ty si sa činil za ten rok,“ zasmial sa Naruto a vykročil k nim. Sasuke sa zasmial a bratsky sa s Narutom objal. Hinata tiež podišla bližšie a objala Sakuru.
„Vítame vás v Konohe. Som rada, že ste tu.“ Prehovorila Hinata a pohladkala dieťatko po vláskoch. Až teraz si všimli, že je to chlapec.
„Ako sa volá?“ Spýtala sa Hinata.
„Daisuke,“ odpovedali jej naraz Sasuke a Sakura.
„Celý Sasuke,“ zasmial sa znova Naruto a podal Daisukemu ruku. Daisuke si strčil Narutov prst do úst a vyľakaný Naruto si vybral jeho prst z úst a rýchlo si ho utieral do nohavíc. Všetci sa začali smiať. Dokonca aj malý Daisuke. Všetci sa dali do reči a do pohybu.
„Mali by sme ísť oznámiť Kakashimu, že sme prišli. Je predsa ešte Hokage,“ zmenila tému Sakura. Naruto prikývol a dal si ruky za hlavu.
„Ale nie už na dlho. Zhruba za mesiac by som mal byť oficiálne vyhlásený za Hoageho,“ chválil sa Naruto.
„Prečo tak neskoro?“ dobiedzal Sasuke.
„Pred tým si chcem zobrať Hinatu za ženu, s ktorou sme mimochodom zasnúbení,“ usmial sa Naruto na Hinatu a tá mu úsmev oplatila.
„Gratulujem. Myslela som si, že ste boli v nejakom vzťahu už keď ste prišli do Suny, ale asi nie v tak vážnom?“ zasmiala sa Sakura.
„To nie, ale časom sme vás dobehli, v istej miere,“ tento raz sa zasmial Naruto a s ním aj Sasuke. Medzitým prišli pred budovu Hokageho a vošli do Kakashiho kancelárie bez zaklopania. Kakashi spal na stole a sliny mu tiekli z úst. Mal od nich rozmočené všetky papiere pod hlavou. Kancelária smrdela po saké a cigaretách.
„Kakashi-sensei!“ zakričal Naruto. Kakashiho až vystrelo a rýchlo sa dal do poriadku. Zmätene sa rozhliadal okolo seba, až nakoniec uvidel pred sebou štyri postavy. Zaostril na ne pohľad a prvého videl Naruta.
„Toto mi už nikdy nerob, Naruto. Myslel som si, že sú to starší,“ mrmlal Kakashi.
„Kakashi-sensei, neuveríte kto tu je,“ radoval sa Naruto a ukázal na trojicu vedľa seba. Kakashi si až teraz všimol malé dieťa v náručí ružovlasej kunoichi. Neveril vlastným očiam. Pozrel sa na druhú postavu a viac krát musel zažmurkať.
„Sasuke a Sakura, ste to vy? A čie je to dieťa?“ opýtal sa ich.
„Naše, sensei. A naozaj sme to my.“ Odvetila mu Sakura. Kakashi sa postavil od stola a prišiel k nim bližšie.
„Celý Sasuke,“ uškrnul sa pod maskou.
„Kakashi, dúfam, že sa môžeme s mojou rodinou nasťahovať naspäť do Konohy a do našej štvrte,“ prehovoril Sasuke. Kakashi sa na neho pozrel.
„Sakura je moja manželka a s našim synom by sme chceli bývať v štvrti Uchiha klanu.“ Oznámil mu novinku. Kakashi musel pár krát pokrútiť hlavou, aby sa mu utriedili myšlienky.
„Jasné, že sa môžete nasťahovať do Konohy. Je to predsa váš domov. A aj do štvrte Uchiha klanu. A gratulujem vám.“ Sasuke so Sakurou sa usmiali. Prehodili s Kakashim ešte pár slov a potom sa všetci pobrali domov.