Forever or never 24: Rodina...

Bolo už dosť neskoro. No neskoro ako neskoro. Práve zapadalo slnko a usadlíci Akatsuki sa práve usádzali na gauč a do pohodlných kresiel, že pôjdu pozerať Kosti. Až na dvoch z nich a jednu zajatkyňu. A práve ich tlačil čas a to, že slnko už zapadalo nebolo dobré znamenie. Sedeli v Hidanovej izbe a dumali nad plánom. Ešte nedali poriadne nič dokopy, a to mala Sora tú noc odísť.

A nie len oni traja mali v pláne dostať Soru zo sídla Akatsuki, kde ju chcel Pein využiť vo vojne. Hidan jej to nepovedal priamo, ale Sora si vedela spočítať, že dva a dva je štyri. Ona a jej špeciálny tým mal super schopnosti. A Sora nevedela či Pein vie iba o nej, alebo aj o ostatných. A aj to brala Konoha do úvahy.
„Musíme využiť vaše schopnosti. Nebude to pre nich síce žiadne prekvapenie, ale aj tak nám to pomôže!“ vysvetľoval Shikaku Nara.
Keita, Šunka a dokonca aj Sakura, ktorá tam stála po boku Tsunade si pamätala deň, keď odhalili svoje schopnosti. Všetci prikývli. Boli v stane, ktorý sa nachádzal vedľa Tsunadinho. No bol aspoň dvakrát väčší. Bol tam okrúhli stôl a za ním sedeli všetci, ktorých sa plán bude týkať. Bol tam Keita, Šunka, Daisuke, Sakura, Kakashi, Kiba s Akamaru, bodyguardky Ino a Hinata, Shino, Shikamaru a Chouji. Naruta z plánu schválne vynechali kvôli Kyuubimu. Nikto z nich nechcel pri záchrane Sory riskovať, že prídu o Naruta, a tak dajú Akatsuki obrovskú zbraň rovno do rúk ako nejaký darček.
Každý mal svoju úlohu, každý vedel, čo má robiť a každý vedel, že na to, aby sa to nepokazilo ako naposledy musia makať na sto percent. Plán Konohy už bol hotový. Všetci boli pripravení vyraziť tú noc. Všetci mali na tvári prilepený vážny výraz.

„Nemôžem uveriť, že sme ešte nič nedali poriadne dohromady!“ zvolala Sora. Hoci Konoha bola pripravená vyraziť, oni nevymysleli vôbec nič.
„Len sa upokoj!“ povedal nervózne Hidan, lebo ani jeho netešilo, že ich plán je na bode mrazu.
„Ako sa môžem dopekla upokojiť!“ chodila po Hidanovej izbe hore dolu, ako vtedy na zraze Kagov. Nič nevymysleli a slnko zapadlo pred vyše dvomi hodinami. Boli len traja. Sasori bol v bezvedomí a nemali ani poňatia či si bude niečo pamätať. Nevedeli, ako odpútať pozornosť od strážcov, ktorí boli rozostavení okolo celého sídla a dávali pozor, aby Sora neutiekla. Tentoraz im na pomoc nepríde Deidara a jeho výbušný íl. Je ich tam viac ako tucet. Nemali poňatia, ako ju odtiaľ dostanú. Kebyže si odmysleli stráže, tak by úplne v pohode odišli kým Akatsuki pozerali telku.
Zrazu sa zdola ozval strašný rev, ktorý sa zarezával do špiku kostí.
Hidan a Sasuke sa postavili, Sora už stála, a šokovane a zamračene pozerali na dvere. Hidan sa spamätal ako prvý.
„Idem sa tam pozrieť,“ povedal.
„Šibe ti?“ spýtala sa ho Sora.
„Nie. jasné že nie!“ ohradil sa, „Len chcem vedieť, čo sa tam deje.“
Otvoril dvere, vyšiel a zavrel ich, aby nemusel počúvať nesúhlasné poznámky Sory.
Zišiel dole schodmi a zabočil doľava, tam mali Akatsuki obývačku. Nikto už nekričal, ale s vyvalenými očami pozerali na telku. Niektorý si zakryli oči rukami.
„Čo sa tu deje?“ začudovane a zároveň unudene sa spýtal Hidan. Všetky tváre sa otočili ku nemu.
„Neexistuje to! Povedz, že to neexistuje!“ nástojčivo šepkal Deidara.
„Čo neexituje?“ spýtal sa nahlas Hidan.
„Pozeráme horor!“ priznal za všetkých Kisame a ostatní prikývli.
„Tak horor, hej?“ uškrnul sa Hidan. Zase prikývli.
Chvíľu bolo ticho. Všetci pozerali na telku, okrem Hidana, ktorý sa bavil nad tým, že sa boja nejakého hororu a okrem Deidaru, ktorý sa stále pozeral na Hidana a prosil ho pohľadom nech povie, že to neexistuje. Hidan sa zamyslel a naznačil mu ústami, že existuje. A odišiel od nich. Nechcel byť pri tom, keď sa Deidara nervovo zrúti.
Bol už v polovici schodiska, keď ho zastavil Peinov hlas.
„Hidan, počkaj!“ nepovedal to nahlas, ale pošepky, akoby sa bál, že by ho niekto počul. A k tomu sa pozeral naokolo či ich niekto nesleduje, ale ako sa zdalo, všetci pozerali horor.
„Čo chceš?“ Hidan sa neunúval šepkať.
„Ticho!“ zahriakol ho šeptom Pein. Vážne nechcel, aby niekto počul o čom sa bavia, „Poď za mnou!“ prešiel okolo neho a Hidan šiel za ním do jeho pracovne.

„Musím ísť!“ povedala rozhodne Sora. Sasuke jej zatarasil cestu k dverám.
„Nikam nejdeš!“ protestoval.
„To mám ísť vykonať potrebu do rohu ako nejaký pes?“ a ukázala do jedného zo štyroch rohov miestnosti. Sasuke sa začal potichu smiať.
„Čo je?!“ oborila sa naňho.
„Myslel som si, že chceš ísť tam dole za Hidanom.“
„A na čo, prosím ťa? Načo sa tam budem trepať?“ pýtala sa ho a už pomaly tam tancovala, lebo už naozaj musela ísť.
Odstúpil od dverí a dovolil jej prejsť. Sora popri ňom preletela a namierila si to na WC. Keď urobila, čo musela vracala sa do svojej izby. Šla okolo Peinovej pracovne, keď počula Hidanov hlas.
„Prečo to chceš urobiť?“
Potom sa ozval Peinov hlas: „Pretože má niečo, čo chcem!“
„Podľa toho, čo si mi hovoril, to nepotrebuješ. Chceš predsa oživiť mŕtvych a tých predsa netreba uzdravovať.“
Sora netušila o čom sa bavia, ale nemohla sa donútiť pohnúť. Stála tam a ďalej počúvala rozhovor.
„Ale zíde sa to!“ trval na svojom Pein.
„Potrebujeme využiť v tejto vojne všetko, čo sa dá,“ povedal oveľa hlbší hlas, takže to nehovoril ani Pein, ani Hidan.
„Stále nechápem prečo bolo potrebné vyvolať vojnu,“ priznal Hidan a Sora už vedela komu patrí ten hlas. Bol Madarou.
„Aby sme mohli konečne ovládnuť svet! A na to potrebujeme všetkých démonov!“ Madara nezvýšil hlas, ale bolo z neho cítiť silu.
„A preto ju musíme využiť!“ povedal rozhodne Pein.
„Stále nechápem prečo potrebujete práve ju.“
„Kvôli jej schopnosti. Nemusí len liečiť, môže aj zabíjať,“ ozval sa v miestnosti slizký hlas, až sa pri ňom Sora trhla. Spoznala aj tento hlas. Kabuto. A stále žije. Koľkokrát ho musí zabiť?!
„Ona nepôjde proti vlastným!“ povedal isto Hidan.
„A čo ak nebude mať na výber?“ spýtal sa prefíkane Madara.
„Čo chcete urobiť?“ zaujímal sa Hidan.
„Prečo ho do toho zaťahujete?“ ignoroval Kabuto Hidanovu otázku.
„Pretože má za úlohu sa starať o Soru,“ pokojne mu odpovedal Pein.
„Len on?“ spýtal sa začudovane Kabuto. Prečo sa dopekla o všetko zaujíma?
„Áno,“ pritakal Pein, „Len on. Deidara je momentálne akosi mimo a Sasorim ani nehovorím.“
Sora zatajila dych. Bavia sa o nej. Chcú ju využiť a zneužiť. A Hidan s nimi spolupracuje. Nemohla tomu uveriť. To už nemôže nikomu veriť?! Neutiekla. Neotočila sa a nevrátila sa do izby. Nevtrhla do Peinovej pracovne. Chcela to urobiť. To všetko. Ale vedela, že nesmie a vedela, že musí zostať a dozvedieť sa viac. A tak so zatajeným dychom čakala.
„Takisto ako Kabuto ani ja nechápem prečo ma do toho zaťahujete,“ povedal Hidan a bolo počuť zvuk odsúvajúcej sa stoličky. Zrejme vstával, „Nemôžem vám pomôcť.“
„Ani nevieš, ako nám môžeš pomôcť,“ povedal vypočítavým hlasom Madara.
Kabuto sa podlízavo zasmial. Peina ani Hidana nebolo počuť.
„Ako?“ ozval sa zvedavým tónom po chvíli Hidan.
„Staráš sa o ňu. Tak ju presvedč, že ti môže bezpodmienečne veriť. Keď tá chvíľa nastane, dáš nám vedieť a my ti dáme ďalšie pokyny.“
„Prečo by mi mala veriť, Madara?“ spýtal sa ho Hidan, „Som jej nepriateľ, a tak ma aj berie.“
V pracovni bolo ticho. Sora sa chystala odísť, keď znova prehovoril Hidan.
„Dobre,“ súhlasil a Sora tomu nemohla uveriť, „urobím, čo budem môcť, ale nič nesľubujem.“
„Robíšššššššššššš ssssssssssprávnu vec,“ zasyčal od nadšenia Kabuto.
„Môžeš odísť Hidan,“ povedal mu Pein a Sora sa rýchlo ponáhľala do izby.
Sasuke tam čakal a sedel na posteli. Nadvihol čierne obočie.
„Trvalo ti to dlho.“
Všimol si, že niečo nie je v poriadku, keď Sora nereagovala na jeho mierne ironickú a podľa neho dobre mierenú poznámku. Iba chodila po izbe hore dolu, sem- tam sa držala za hlavu alebo si prehrabla vlasy.
„Si v poriadku?“ chcel vedieť, lebo takto zmetenú Soru ešte nevidel.
„V poriadku?“ hystericky skríkla Sora, „Nič nie je v poriadku!“
Zrazu sa otvorili dvere a Hidan vošiel a familiárnym tónom zvolal: „Som späť!“
Sora naňho len zazerala, a tak sa spýtal Sasuke. „Čo sa stalo?“
„Pozerajú horor. chvíľu som sa zdržal s nimi.“
„Lož,“ potichu povedala Sora, ale Hidanom trhlo.
„Sora, čo sa deje?“ zaujímal sa Sasuke.
„Ako som ti mohla veriť?!“ pýtala sa to Hidana a Sasuke tam akoby ani nebol.
„Čo sa ti stalo?“ starostlivo sa jej spýtal Hidan a približoval sa k nej.
„Nepribližuj sa!“ skríkla naňho Sora a cúvala pred ním.
„Čo sa tu deje?“ nechápal Sasuke, no nechápal to ani Hidan.
„Sasuke, odíď,“ povedal mu.
„Choď,“ povedala už pokojne Sora.
„Ale...“ začal Sasuke, no obaja ho prerušili tým, že naňho skríkli: „CHOĎ!“ a tak radšej odišiel do svojej izby.
Chvíľu sa na seba pozerali a nikto nehovoril nič. Hidan bol zmetený, lebo nevedel, čo to do Sory vošlo. Keď odchádzal bola kus nervózna, kvôli tomu plánu, ktorý nevymysleli. Nechápal a nevedel dôvod, prečo zrazu takto vybuchla. Sora bola tiež zmetená, ale z úplne iných dôvodov ako Hidan. Nemohla, nechcela uveriť, že ju chce Hidan zradiť. Vlastne, už to urobil.
„Ako si mohol?“ spýtala sa ho úplne pokojne, ale mala niečo v hlase. Niečo, čo naznačovalo, že bude lepšie, ak ju nebude dráždiť.
„O čom to hovoríš, Sora?“ spýtal sa jej opatrne.
„O tvojej zrade. O tom, ako si sa tváril, že ma chceš chrániť a pri tom to celé bola jedna veľká lož! Ty a ostatní ma len chcete využiť vo vojne! Ja len nechápem, ako som mohla byť taká hlúpa a veriť tebe, Sasorimu alebo komukoľvek od vás! A že som bola taká hlúpa, že mi nedošlo, že k tomu raz dôjde! Som zajatkyňa a vôbec mi nedošlo, že sa ku mne nesprávate ako ku zajatkyni iba preto, lebo ma chcete využiť! Ako som mohla byť taká sprostá!“ Sora bola čím viac hysterická. Hidan zasiahol a chytil ju za plecia. Donútil ju, aby mu pozrela do očí. Plakala.
„Upokoj sa!“ dohováral jej.
„Prečo?“ spýtala sa, „Prečo si povedal, že mám potrebu ma chrániť a pri tom si totálny hajzel?“
„Počúvala si za dverami však?“ spýtal sa jej a ona prikývla, „Všetko je úplne inak, ako si myslíš.“
„Neverím ti.“
„Sora, ja ťa nezradím!“ povedal vážne.
„To je zaujímavé, pretože podľa mňa si ma už zradil.“
„Nezradil!“ Hidan nevedel, ako ju presvedčiť, pretože teraz mala Sora taký výraz tváre, že mu neuverí ani nos medzi očami.
„Ale áno!“ trvala na svojom, „Keď si povedal Peinovi, Madarovi a ešte aj Kabutovi, ktorý zrazu vstal z mŕtvych, že ma presvedčíš, aby som ti verila,“ pripomenula mu.
„Po prvé o Kabutovi som ani ja nevedel,“ začal a hovoril pravdu, „Som z toho rovnako šokovaný ako ty. A čo sa týka údajnej zrady, dohoda s nimi je, že im dám vedieť ak mi budeš dostatočne veriť.“
„Ja som ti verila,“ Sora schválne použila minulý čas. U nej je dôvera veľmi dôležitá. Ten, kto ju raz sklame, tomu maximálne odpustí, ale už nikdy viac mu nebude veriť.
„A môžeš mi veriť znova,“ presviedčal ju. Nechcel ju zradiť, ale postaviť sa proti tým trom, to by znamenalo, že by spečatil nie len svoj osud, ale aj Sorin.
Sora pokrútila hlavou.
„Som ako tvoj brat! Zabudla si?“ už bol zúfalý. Sorina tvrdohlavosť bola v pohode a dokázala ju nakopnúť, ale teraz mu to veľmi nepomáhalo. No všimol si jedno. Hnev v jej očiach.
„Ako sa ešte môžeš takto nazvať!? Kebyže je to tak, tak nikdy neurobíš to, čo si urobil! Nevieš, čo to znamená rodina! A jediná rodina v tomto prekliatom svete je Keita, Daisuke a aj Šunka! Ty nie!“ kričala naňho.
„Nehovor to,“ povedal. Soru načisto šokoval Hidanov hlas. Bol smutný. Prečo? Prudko dýchala a snažila sa upokojiť. Nevedela sa rozhodnúť. Dá Hidanovi šancu vysvetliť to alebo mu nebude veriť a on sa naozaj spriahne s tými troma? Rozhodla sa, že ho vypočuje a dá mu šancu vysvetliť to.
„Dám ti šancu vysvetliť to. Hovor!“
Hidanovi spadol kameň zo srdca. „Fajn. Chcú ťa využiť v boji. Vedia, že ťa nepresvedčia iba tak, a preto ma teraz nasadili, aby si mi verila, a tak robila chyby. Aby si sa k nám pridala dobrovoľne, alebo ťa k tomu nejako donútia. Neviem ako, nepovedali mi to. Zdá sa, že mi úplne nedôverujú. Ide tvoju schopnosť. Tušil som niečo také, preto som chcel, aby si odišiel ešte dnes. Chápeš? To, čo si počula jasne dokazuje to, že musíš odísť! Mne môžeš veriť, lebo si mi ako sestra a ja som tu v Akatsuki tvoja rodina.“
„...moja rodina,“ zopakovala posledné slová Sora.
„Presne tak!“ povedal a objal ju. Chvíľu nereagovala na jeho objatie, no potom ho váhovo objala, „Preto musíš dnes odísť- s plánom alebo bez neho.“
„Tuším, že pôjdem bez neho,“ poznamenala.
„Fajn. Idem po emo chlapca, takže zostaň tu a počkaj na nás,“ utekal ku dverám, no pri nich sa obzrel, „Znamená to, že mi veríš?“
„Mám na výber?“ odpovedala mu otázkou.
Hidan vybehol z izby po Sasukeho. Sora si vzdychla.
„Som po krk v problémoch!“
Zrazu bolo počuť výbuch, ale Sora mala tušenie, že za tento výbuch nemôže Deidara. „Deidara!“ zakričal niekto zdola. Zrejme Kakuzu.
„ČO ZASA JA?!“ kričal Deidara, „VŠAK SEDÍM VEDĽA TEBA!“
Takže to naisto nebol Deidara. Ale kto potom. Do izby vletel Hidan so Sasukem za pätami.
„Čo sa deje?“ spýtal sa Sasuke.
Sora pokrútila hlavou.
„Deidara to nebol,“ tvrdil Hidan.
„Ja viem,“ súhlasila Sora, „Ale kto potom?“
Cez okno, ktoré sa pri výbuchu rozbilo, bolo počuť krik. Vlastne niekto kričal niečie meno.
„SORA!“ bol to Keitov hlas. Prišli po ňu. Jej rodina...

Poznámky: 

tákžé tu máte ďalšiu časť....dúfam, že som vás veľmi nesklamala a potešil ma komentár k predchádzajúcemu dielu

Prečítať ;)

týždeň tu nebudem to znamená, že ďalšia časť bude vydaná neskôr