Ukradnuté slnko 11

Neprehovoriť celý deň sa zdalo Narutovi horšie než mučenie. Rozmýšľal, že si zmení hlas, možno by ho nespoznali. Stačilo však jediné slovo a Sasuke by ho prerazil, tým si bol istý.
Skúšal sa teda zamerať na okolie. Brezový a lieskový les sa zmenil na borovicový. Vysoké stromy rástli tesne vedľa seba, ich konáre neprepúšťali dolu veľa svetla, takže tu vládlo ponuré šero. Tráva tu nerástla takmer vôbec, takže sa aspoň lepšie chodilo.
Neji náhle zastavil. Pravou rukou ukázal doprava. Spoza hrubého borovicového kmeňa, asi dvadsať metrov od nich, sa ozvalo sotva počuteľné šuchnutie.
„Už ho vidím,“ šepol Neji. Sasuke vďaka sharinganu tiež videl postavu ukrývajúcu sa za stromom. Náhle sa stratila, ale čakra sa stále koncentrovala pri zemi. Veliteľ sa len pousmial. Konečne vedel, o koho ide.
„Sai,“ šepol Sasuke. Naznačil mu, aby sa držal vzadu. Nejiho a Ten-Ten poslal po stranách. Naruto vyskočil do koruny najbližšieho stromu.
Keď Sasuke vedel, čo je neznámy zač, nebolo ťažké ho sledovať a odhadnúť jeho pohyby. Vopred dohodnutými a naučenými gestami sa tím dorozumieval efektívnejšie než slovami. Za pár minút bolo po všetkom, a to ani nedošlo k zvlášť veľkému boju.
„Je to ešte dieťa,“ povedala Ten-Ten, keď zväzovala trinásťročného chlapca.
„Voláš sa Ryu, však?“ Prihovoril sa mu Sasuke.
„Poznáš ho?“
„Takaharu Ryu,“ povedal Sasuke jeho celé meno.
„Decko zo Suigetsovej bandy,“ doplnil ho Sai.
„Máš rovnakú schopnosť ako tvoj sensei. Vieš sa zmeniť na vodu.“
„Zdá sa, že vieš o ňom pomerne dosť, Sasuke,“ čudovala sa Ten-Ten.
„Nemením sa na vodu, ja som voda,“ zasmial sa chlapec a snažil sa vymaniť z povrazov, ale nešlo to. Nech sa snažil ako chcel, nemohol zmeniť svoje skupenstvo.
„Itsu ovláda zopár užitočných pečatných techník,“ podal mu vysvetlenie Sasuke. Naruto totiž už hneď na začiatku pripevnil na chlapcov chrbát štítok so znakom pečate.
„To sa nedá, iba ak...“
„Vypočujem ho,“ skočil Sasuke chlapcovi do reči, aby sa náhodou nepreriekol.
„Opatrne Sasuke, je to dieťa,“ pripomenula mu Ten-Ten.
„Je to ninja. Keď nás sledoval, nech nesie aj následky. Suigetsu pracuje pre Tadašiho. Nesmieme riskovať.“
Neji, Ten-Ten a Sai sa vzdialili. Rozostúpili sa tak, aby videli či počuli kohokoľvek, kto by sa k nim priblížil.
Sasuke sa posadil pred chlapca. Ten mal oči pevne zatvorené.
„Prečo si tu?“ Spýtal sa ho Naruto. Chlapec mlčal.
„Poslal ťa tvoj sensei?“ Položil otázku Sasuke, ale chlapec aj naďalej nič nepovedal.
Bolo im jasné, že otázkami nič nedosiahnu. Naruto načiahol ruku, ale Sasuke ho zastavil.
„Kyubi, radšej to urob ty,“ povedal Biju.
Narutovi načerveno zažiarili oči, tvár nadobudla viac líščie črty.
„Uchiha, zas ma nenecháš spať?“ Zavrčal Kurama.
„Čššš! Naruto je tu tajne,“ pripomenul mu Sasuke, hoci vedel, že Líška to veľmi dobre vie. Neznášal, keď sa správal takto arogantne. Vedel však, že mu na Narutovi záleží a neohrozí ho.
Kyubi položil chlapcovi ruku na krk, na konkrétny bod tesne pod temenom. Efekt sa dostavil okamžite- chlapec zalapal po dychu a okamžite zoširoka otvoril oči. Len čo prst stiahol, Ryu znovu dýchal ľahšie, to už ale bol lapený v Sasukeho genjutsu.
Zvolil netradičné prostredie. Preniesol chlapca do malého dreveného domu. Spoza zavretých okeníc šumelo more, škriekali čajky a tlmene zaznievali známky ľudskej aktivity. Sasuke nevybral toto prostredie náhodou. Na chlapcovej tvári sa odrážalo zmätenie a strach.
„Viem, kto naozaj si, Ryu,“ prihovoril sa mu. Keď Ryu mlčal, pokračoval ďalej. „Suigetsu nie je len tvoj učiteľ, ale aj otec, nie je tak?“
„Odkiaľ to vieš?“ Vykríkol chlapec, ktorý sa tak náhle ocitol vo svojom rodnom dome.
„Od tvojho otca. Zdá sa, že to nič nepovedal, ale kvôli niečomu ťa tu poslal. Neriskoval by život syna len tak.“
„Otec nevie, že som tu,“ posmutnel Ryu.
„Hovor!“ Vyzval ho Sasuke.
„Zo mňa nedostaneš ani slovo!“ Zaťato prehlásil chlapec.
„Tvoj otec má v tíme dohodnuté slovo, ktoré ma každý z vás zapečatené v mysli. Nedokážem ho vidieť ani cez genjutsu. Je to bezpečnostný prvok, ktorý má identifikovať priateľa, je tak?“
Nečakal žiadnu reakciu, jeho otázka bola viac-menej rečnícka. Pousmial sa, keď videl, ako sa Ryu snaží ovládať svoje emócie. To, čo mu práve povedal, nevie nik mimo tímu, ani sám Tadaši.
„To slovo je Sokol.“
Len čo to Sasuke vyriekol, Ryu už nevedel skrývať údiv. Odkiaľ to všetko vie? Majú v tíme zradcu? Iné vysvetlenie neexistovalo, niekto ich musel zradiť.
„Vieš, prečo zvolil práve toto slovo? Tak sa volal tím, ktorého bol kedysi dávno súčasťou. Ten tím som zastavil a viedol ja.“
Ryu si spomenul na posledné otcove slová, ktoré mu povedal pri odchode: „Ak ti nepriateľ prezradí naše tajné slovo, stáva sa z neho priateľ. Rozumieš? Je to veľmi dôležité, Ryu.“
Vtedy tomu nerozumel. Zmysel to dávalo až teraz. Takže tento Uchiha, nepriateľ, je vlastne priateľ? Chcel otec, aby mu veril?
„Čo sa stalo, Ryu? Prečo otec nevie, že si tu?“
„Tadaši ho zajal.“
Sasuke šokovane vydýchol. Veď ešte predvčerom s ním hovoril. Bol si istý, že ich nikto nesledoval.
„Tadaši osobne zaútočil na náš tím a rozprášil nás. Vraj ho otec zradil.“
Sasuke okamžite zrušil genjutsu. Chytil Naruta za rukáv a stiahol k zemi.
„Suigetsu bol odhalený. Ideme do pasce,“ šepol mu, očami neustále zúrivo preskúmaval okolité šero.
„Odkedy nás sleduješ?“ Spýtal sa Naruto chlapca.
„Vašu stopu som zachytil tesne nad ránom.“
„Včera to nebol on,“ zamumlal si pre seba Sasuke.
„Sai, Neji, Ten-Ten,“ zavolal veliteľ svoj tím. „Pripravte sa na boj. Celé je to pasca. Neji, preskúmaj okolie- zem, nad ňou aj pod ňou. Sai, pošli správu do Konohy, nech zavrú brány a sú v strehu. Ten-Ten, rozmiestni po východnom a západnom perimetri výbušné štítky.“
Nikto sa na nič nepýtal. So Sasukeho hlasu jasne poznali, že situácia je vážna. Okamžite sa dali do úloh, ktoré dostali.
„Kým sa dá, maj masku,“ otočil sa Narutovi. Teraz fakt ľutoval, že ho bral so sebou. Obaja najsilnejší shinobi sú teraz mimo Konohu, v rovnakom ohrození. Naruto prikývol. Sám chápal situáciu, v ktorej sa ocitli.
„Nie, neurobil si chybu,“ odpovedal mu na nevyslovené pochybnosti Kurama.
„Mám takého tušáka, že ťa tu Sasuke bude potrebovať.“
„Ja mám zas tušáka, že všetci budeme potrebovať teba. Buď v pozore. Toto nedopadne dobre.“
Netrvalo dlho a všetkých sa znovu zmocnil neodbytný pocit, že ich niekto sleduje. Tentoraz sa už však votrelci neskrývali. Neji aj Sasuke videli ich chakru, silnú a nezvyčajnú. Bolo im jasné, že to nie sú obyčajný ninjovia, ale čo sú zač, zatiaľ nevedeli.
„Už sú tu,“ oznámil Sasuke tímu. Zoskupili sa do kruhu, tak, aby sa mohli navzájom kryť a pripravili sa na boj.