Uzumaki dvojičky - 8. Skúška začína

Naoki tesne pred Listovej zastal.
„Čo sa deje, Naoki?"
„Ja len...že chuuninská skúška je pre trojčlenné tímy a ja som sám."
„Neboj sa, onedlho prídu tvoji partneri. Navyše musíš použiť Henge."
„Prečo?"
„Aby ťa nespoznali."
Naoki sa zmenil. Výšku si zanechal, trochu pribral. Vlasy zmenili farbu na bielu a oči mal červené.
„Kedy prídu?!
Ani nevedel kedy a pred nimi stáli dve postavy. Jeden chlapec, jedno dievča.
„To sú oni?"
„Áno."
„Ahoj, ja som Naoki," Naoki nasadil široký úsmev.
Pred Naokiho vystúpilo dievča.
„Ja som Misako."
Dievča bolo vysoké ako on. Mala dlhé gaštanové vlasy takmer až po pás. Oči mala zelené, skôr by sa dalo povedať svetlozelené, takže na nej svietili. Zdalo sa, že je vychudnutá, ale nebolo to tak. Prvé, čo si na nej Naoki všimol, boli jej veľké prsia. Naokiho však zaujala aj jej pekná postava.
„Len aby nebola namyslená."
Oblečené mala červené tričko s výstrihom a krátke čierne nohavice. Možno až moc krátke.
„Ja som Masao."
Chlapec bol vysoký dva metre a bol dosť pri sebe. Na hlave mal vlasy o veľkosti dva milimetre. Asi boli čierne. Nedalo sa to zistiť, keďže boli malé. Líce mal bacuľaté a čelo vysoké a vystúpené. Naoki si sprvu myslel, že má oblečenú kombinézu. Ale keď sa pohol, bolo vidieť, že mal tričko a nohavice hnedej farby.
„Ja som Hideo a budem váš sensei."
„Všetko je divné," pomyslel si Naoki.
„Takže, prvé zoznámenie máme za sebou, ideme do Listovej," zavelil Hideo.

Do Listovej prišli o pár minút. Pri bráne ich zdržali Izumo s Kotetsom, ale Hideo im ukázal povolenie na vstup, tak ich pustili. Hideo aj Naoki zastali pár metrov po vstupe. Zrazu ich chytil nejaký pocit. Pocit domova. Hideo vedel prečo, ale Naoki? Nikdy v Listovej nebol. Okrem jeho narodenia.
„Ideme," povedal Hideo.
Onedlho sa dostali do štvrte, kde bývali všetci účastníci chuuninskej skúšky. Dostali malý domček úplne na kraji. Bol úplne z dreva. Masao vstúpil ako prvý do neho. Bola tam veľká chodba v tvare štvorca. Boli v nej dvoje dvere. Jedny oproti, druhé napravo. Napravo bolo niečo ako obývačka. Bol tam gauč, kreslo a stôl. To bolo všetko. Oproti vchodu bola kuchyňa. Celkom dobre zariadená a veľká. Najedli by sa aj dvadsiati. Naľavo boli schody na poschodie. Na poschodí bola pozdĺžna chodba zakončená oknom. Na každej strane boli dvoje dvere. Dve izby, kúpeľňa a toaleta.
„Kto bude spať kde?" opýtala sa Misako.
„Ja si beriem tú naľavo," povedal Naoki.
„Dobre, ja budem v nej s tebou," povedal Hideo.
„Čože?"
„Posledný mesiac ti to nevadilo."
„To som nemal na výber."
„Ani teraz nemáš na výber."
„Mám. Idem do tej druhej."
„I..."
„Idem tam aj ja," povedala Misako.
Naokimu sa rozsvietili hviezdičky v očiach. Bol celý šťastný. Ale nedal to najavo.
„Ach jaj."
Všetci sa vybalili. Keďže už bol večer, tak išli spať.
Ráno sa zobudili presne o siedmej. Naraňajkovali sa, umyli a išli do budovy o pár ulíc ďalej.
„Takže choďte do miestnosti 211. Tam sa koná prvá časť skúšky."
„Vy nejdete?"
„Nemôžem."
Nemuseli hľadať dlho a našli tú miestnosť.

Vstúpili do nej. Čakal ich tam menší šok. Bolo tam asi dvetisíc ľudí.
„Páni."
Do miestnosti vsúpilo ďalších asi sto ninjov. Ninja, ktorý bol na čele začal hovoriť.
„Som Morino Ibiki, skúšajúci prvej časti skúšky. Teraz prídete ku nám, zoberiete si číslo a sadnite si na svoje miesto."
Každý si bral číslo a začal si sadať na miesto. Naoki sedel úplne vzadu a v strede. Hľadal ostatných. Misako sedela úplne vpravo a v prvej rade. Masao zase úplne vľavo a v tretej rade. Vedľa neho si sadlo nejaké dievča. Poznal ju. Už s ňou bojoval. Bola to Natsumi.
„A sakra."
Natsumi sa na neho usmiala. Ibiki začal vysvetľovať skúšku.
„Bude to test. Každý má desať bodov. Za každú nesprávnu odpoveď vám odpočítame jeden bod. Určite ste si všimli týchto ninjov. Budú dávať na vás pozor, aby ste neodpisovali. Keď vás chytia odpočítame vám dva body. Ak vás chytia piatykrát, končíte vy, aj váš tím.Úspech tejto skúšky nezáleží na jednotlivcovi, ale na tíme. Ak však jeden z tímu bude mať nula bodov, nepostupuje celý tím."
Ibiki skontroloval hodinky.
„Môžete začať."
Natsumi začala čítať otázky. Úsmev jej začal zamŕzať.
„Také ťažké úlohy. Na to potrebujeme praktické znalosti."
Naoki sa tým nezaťažoval a riešil ich. Nebol si istý, či dobre, alebo zle, ale riešil.
„Takže toto je skúška na získavanie informácii," premýšľala Natsumi.
Čas im ubiehal. Misako mala len jednu otázku spravenú a nervozitou okusovala ceruzku. Masao bol na tom podobne. Ale mal o otázku viac. Za to Naoki mal vypracované všetky otázky. Okrem poslednej, desiatej. Tú Ibiki zadá pätnásť minút pred koncom. Natsumi za to mala len päť otázok. Sakura so Sasukem sedem. Ale nikto nevedel, či boli dobre. Účastníkov skúšky neustále ubúdalo. Pred Naokim aj Natsumi preletel kunai. Ninja vedľa Natsumi začal byť nervózny.
„Čo to má znamenať?"
„Končíš. Čísla dva a sedemdesiat tiež."
„Ale ja..."
Do konca skúšky zostalo pätnásť minút.
„Takže, je čas zadať poslednú otázku."
Všetci skúšaný sa sústredili na Ibikiho.
„Táto otázka má špeciálne pravidlá. Keď ju nezodpoviete, nielen že končíte, ale zostanete navždy geninom. Máte však možnosť skončiť a pokračovať nabudúce."
V miestnosti započal nepokoj. Veľa ninjov odišlo. Nikto nevedel, čo má robiť. Odísť, či zostať. Po pár minútach sa to upokojilo.
„Takže, poslednou otázkou je..."
V miestnosti bolo hrobové ticho.
„...Všetci postupujete!"
„Čože?"
Radosť však nemohla pokračovať. Do miestnosti cez okno vtrhla nejaká ženská.
„Som Mitarashi Anko, skúšajúca druhej časti."
„Si tu skoro," precedil cez zuby Ibiki.
„Poďte za mnou."
A zmizla. Ninjovia sa čudovali. Nevedeli, čo majú robiť.
„Neseďte tu tak a choďte za ňou," povedal Ibiki.