Narutov Dom Hrôzy

„Ách,“ vzdychla si Ino. Naruto si to všimol a rýchlosťou blesku sa ku nej priblížil. Vyľakala sa a až nadskočila.
„Deje sa niečo?“ opýtal sa takmer starostlivo, ale za týmto hláskom bolo niečo iné.
„Ja len, že Sasuke je späť a ja nemám peniaze na novú špirálu!“ sťažovala sa blondínka, Všetky peniaze, čo som zarobila v kvetinárstve a na misiách, som minula na oblečenie!“
„Nechápem, prečo si kupuješ nové oblečenie, keď si oblečená furt v tom istom!“ povedal svoj skromný názor Naruto a hneď to aj oľutoval, lebo Ino sa naňho pozrela vražedným pohľadom a chcela mu poriadnu vraziť, „Ale...“ začal.
„Ale čo?“ spýtala sa Ino a strnula v pohybe.
„Mal by som taký návrh,“ šibalsky sa usmial, no ten úsmev mu dlho nevydržal, lebo letel cez celú ulicu.
„Ty ÚCHYL!!!“ kričala Ino a každý sa na nich pozeral.
„Nie, nie, nie....taký návrh som nemyslel!“ povedala a opatrne sa a pomaly sa k nej približoval a držal si miesto, kde ho to bolelo najviac. Kde to každého chalana bolí najviac.
„Tak čo si potom myslel?“
Naruto jej svoj nápad pošepkal. Najprv sa jej to nepozdávalo, ale potom si povedala: prečo nie?

Naruto čakal vo svojej maske von, pred budovou, kde sa to malo všetko odohrať. Boli to staré potraviny, také menšie obchodné stredisko, ktoré skrachovalo už dávno. Ceduľu s nápisom OSK (Obchodné Stredisko Konohy) prečiarkol hrubou, čiernou fixkou a nad to napísal: DOM HRÔZY. Nič viac, nič menej. Zostal pri hesle: menej je niekedy viac. Kiež by sa tým riadili niektoré dievčatá, pomyslel si.
No na premýšľanie nebolo času,. Prichádzali prví zákazníci. Bolo ich asi desať, medzi nimi Sakura, Hinata, Kiba a Lee. Na začiatok sa zasmial diabolským, hrôzostrašným smiechom, ale to skončilo skorozadusením. No nič. Profesionálne na narovnal a začal svoju naspamäť naučenú reč.
„Vitajte v Dome hrôzy! Keď už raz vstúpite, nie je cesty späť,“ na konci tejto vety mal v pláne zasmiať sa, ale radšej neriskoval.
Mal na sebe čierny plášť s hlbokou kapucňou, ktorá mu zakrývala tvár, na ktorej mal masku smrtky. A v ruke kosa, ktorú potiahol nejakému záhradníkovi.
A aby to vyzeralo strašidelnejšie, chodil zhrbene.
Vošli dnu.
Pred nimi sa nachádzala dlh, úzka a tmavá chodba. Osvetľovali ju iba fakle na bokoch, akosi postavené zvislo na zemi. Boli napravo i naľavo. Bolo počuť pohyb pri fakle. Hneď ako sa návštevníci otočili, fakľa zrazu zhasla. Prekvapene zhíkli a jediný Kiba okázalo zívol. Takto sa to opakovalo pri všetkých fakľách, až kým nedošli do kruhovej miestnosti. V stene boli výklenky, v ktorých kedysi stáli manekýni a figuríny. Teraz však boli zastreté čiernymi plachtami. V strede bol kamenný stôl, po ktorom pomaly stekala čerstvá krv. Bolo na ňom telo prikryté čiernou plachou. Spod plachty bolo počuť vzdychy. Hneď ako osoba pod plášťom vzdychla, bolo počuť rinčanie reťazí a ozval sa výkrik. Všetky dievčatá v skupinke zapišťali. Bolo to akoby dotyčný človek bol priviazaný k neviditeľným reťaziam a tie jeho telo naťahovali a tým mu spôsobovali neuveriteľné muky. Rozhodli sa pokračovať v ceste. Keď prešli okolo prvého výklenku, vyskočila na nich zmutovaná bábka. Pri každom výklenku vyskočila bábka, strašidelnejšia ako tá predošlá. Po miestnosti sa ozývali výkriky a Naruto sa pod maskou spokojne usmievkal. Teraz mala byť na rade Ino. Naruto ju však nemohol nájsť. Zdalo sa to iba jemu, alebo v miestnosti väčšia tma ako mala pôvodne byť?
Ino bola prezlečená za starú strigu zo zelenými vlasmi, veľkým krivým nosom a óóóóóóóóóóbrovskou bradavicou na ňom. Sedela za okrúhlym stolom s vešteckou guľou. Naruto ju zatiaľ vždy obišiel. Asi tak dvakrát. Potom si všimla, že kapucňu mam príliš nízko a nič nevidí.
Keď sa ju už chystal obísť tretíkrát, tak spustila svoj monológ stareckým hlasom..
„Detiská, nechcete vedieť ako zomriete?“ a tajomne sa rozosmiala.
Naruto k nej podišiel. Ino bol zaskočená. Jemu predsa nemala veštiť smrť. On bol prezlečený za smrť!!!
„Hej! Hej! Teta, prestaňte tu veštiť a povedzte nám, ako ďalej!“ povedal Naruto a za ním začala vrava.
„Ty si kus de*ila, Naruto! Však to som ja!“ zasyčala Ino.
„Ahá!“ poškrabal sa na hlave.
„Nie je to Naruto?“ spýtala sa Sakura davu.
„Ale nebuď hlúpa, Sakura. To je predsa Smrť a nie Naruto!“ povedal posmešne Lee. Hinata si vybrala, že bude Švajčiarsko. Nevyjadrovala sa a bola neutrálna a ticho. Kiba si založil ruky za hlavu a vyhlásil:
„Jasné, že je to Naruto! Taký nestrašidelný Dom Hrôzy! Pche!“
Naruto začal byť nervózny.
„Ideme ďalej!“ Zahlásil
„A čo to veštenie?!“ ozval sa ktosi zozadu.
„Ideme ďalej!“ trval tvrdohlavo na svojom a vykročil. Nevšimol si však, že si pristúpil plášť a z jeho masky mu ostala akurát tak kosa.
Lee nemohol uveriť vlastným očiam.
Ino mala takú tú kvapku pri čele.
Sakura s Kibom naraz povedali:
„Ja som to vedela!“
„Ja som to vedel!“
A Hinata bola celá červená.
Zasvietili svetlá.
„No tak to ti zasa vyšlo, Naruto!“ povedal Konohamaru, ktorý sa tam zrazu objavil aj so svojím gangom.
Naruto si odfrkol.
„A čo vy tu robíte?“ spýtal sa ich začudovane Lee.
„My sme sfukovali tie fakle!“ povedal Udon a ešte stále mal okolo pása lano, ktorým sa spúšťal dole.
„Takže takto sa sfúkli!“ zvolala Sakura.
„A čo tá krv a ten človek na stole!“ ozval sa ktosi.
„To som bol ja!“ osoba na stole zo seba strhla plachtu a nebol to nikto iný než Hidan.
„A čo tie reťaze,“ pípla Hinata.
„To som bol ja,“ z vedľajšej miestnosti unudene vyšiel Sasuke prezlečený za upíra a v ruke držal reťaze.
„A tie bábky?“ začudovane zdvihol obočie Kiba.
„Tie som vyrábal a ovládal ja!“ spoza jedného z mnohých závesov vyšiel Sasori.
„No a teraz to je všetko v háji!“ lamentoval Naruto a držal sa za hlavu.
„Ale nie,“ potľapkal ho po pleci Hidan, „Strašne som sa bavil na tom ako si sa tu strápnil. Nemusíš mi ani zaplatiť. Páčilo sa mi to!“ a už odchádzal.
„Peniaze mi pošli na účet,“ povedal mu Sasori a odchádzal za Hidanom.
„My chceme hotovosť!“ zavolal naňho Konohamaru pri dverách.
„Bol to prepadák, ale celkom sranda, takže peniaze si môžeš nechať,“ povedal mu Kiba a ostatní prikývli.
Sasuke mu podal reťaze a povedal mu, že nabudúce, keď sa nude chcieť strápniť, tak nemusí organizovať takú veľkú akciu.
„Ja svoje peniaze chcem teraz!“ povedala mu Ino v stridžom kostýme.
Naruto sa rozpačito usmial a...
„Aké peniaze?“ a utekal aj s kosou v ruke kade ľahšie. Ino bežala za ním a kričala naňho.
Ostatní sa podbrali domov a Narutov Dom Hrôzy už nikdy nebol otvorený...