Uchiha áno i nie 2

Do nemocničnej izby prúdilo cez odhrnutý záves slnečné svetlo. V izbe nikto nebol okrem jednej postavi, ktorá ležala na bielej posteli. Postava sa rýchlo posadila. Z kúta, kde padal tieň, sa ozval hlas.
„Tak už si vstala?“ Spýtal sa hlas.
Modrovlasá dievčina rozmýšľala, kde ten otravný hlas počula. Netrvalo jej to dlho.
„PEIN!!! Čo tu robíš?!“ vykríkla, no hneď stíšila hlas.
„Čo by som tu robil? Prišiel som sa pozrieť ako spĺňaš moju misu, ktorú som ti dal. A vidím, že sa ti v tom nijako nedarí.“ Oznámil jej menovaný.
„Nemohol si to nijako skrátiť?“ Prevrátila modrovlasá dievčina oči.
„Nie nemohol.“ Odpovedal jej Pein.
„Ináč, aká je to misia?“ spýtala sa.
Pein skoro dostal mŕtvicu, keď to počul.
„Ty si musela dostať poriadne do hlavy.“ Poznamenal Pein.
„ Pamätám sa na všetko. Naozaj! Ale fakt neviem o čom hovoríš....No jasné!“ Po tichu zvolala.
„Ty máš na mysli tie kecy, čo si hovoril pred mojím odchodom.? Prepáč, nedávala som pozor.“
„Kecy? To neboli žiadne kecy! To bola tvoja misia.“ Rozhorčene sa ohradil.
„Ale prejdime k veci. Neprišiel som sa s tebou hádať. Dávam ti novú misiu. Asi ti ani nemusím, hovoriť, že sa ti táto misia končí...“ Zastavil sa, keď uvidel jej zmätenýy výraz.
„Jednoducho dostávaš novú misiu.“ Skrátil svoju reč
„To ti teda dosť dlho trvalo. Ani sa nečudujem, že Konan čaká najmenej tridsať minút, keď jej chceš povedať o novej misie. A keby si jej chcel povedať o tom, že ju miluješ čakala by celý život. Príčina? Nedokázal by si zložiť ani jednu súvislú vetu.“ Rozmýšľala na hlas.
„Ja...Konan...“ Očervenel.
„Vieš čo, mal by si ísť k logopédovi.“ Poradila mu.
„Buď už ticho!“ Precedil cez zuby.
„No aká je tá nová misia?“ Spýtala sa.
Naklonil sa k nej. Na svojom líci cítila jeho chladný dych.
„Smrdí ti z úst. Mal by si, si dať TikTak. To pomáha proti smradu z úst.“ Vážne mu poradila modrovláská. Pein sa zmohol iba na tiché zavrčanie. Niečo jej pošepkal do ucha a s prižmúrenými očami ju pozoroval ako reaguje. Zostala v šoku.
„Ale...ale...“ Nezmohla sa na nič iné. „Prinesiem ti to.“ Rozhodne povedala. Muž v čiernom plášti sa usmial.
„To dúfam. Ach. Skoro som zabudol. Tu máš ten účet za tie dvere.“ Podal jej papier a zmizol.
„Hlúpi Pein. Nezabudol na to.“ Pomyslela si.
Na chodbe začula kroky. Rýchlo si ľahla a prikryla sa.
„Dobré ráno.“
„Dobré ráno Hokage-sama. Ospravedlňujem sa za tú misiu.“ Odzdravila.
„Nevadí. Každý robí chyby. A ty si v poslednom čase pracovala skoro dvadsaťštyri hodín vkuse. A preto ti udeľujem týždeň voľna.“ Oznámil jej.
„Arigato Hokage-sama. Môžem už ísť?“ Poďakovala sa.
„Keď sa na to cítiš:..“ Odpovedal jej a vyšiel na chodbu.
Postavila sa z postele. Celý svet sa s ňou zakrútil, no predsa zložila pečať a zmizla odtiaľ. Objavila sa vo svojej izbe. Okamžite si ľahla na posteľ a dospávala všetky tie prebdeté noci.

V peinových myšlienkách alebo v sídle Akatsuki:

„Vždy ma vedela naštvať. Ale to, že si nezapamätala misiu...Tie KECY!“ Zreval Pein pred veľkou televízou a šmaril do nej ovládač. Sklo sa roztrieštilo na milión malých kúskov. Ostatný sa ani len neodvážili pozrieť čo rozbil ich šéf. Vedeli to príliš dobre. Ich šéf sa znovu naštval. A za to mohla ona...Aoirono.