Uchiha áno i nie 1

Zavrela oči. „Vieš čo buď ticho." Povedalo modrovlasé dievča čiernovlasému mužovi.
„Zapamätala si, si všetko?" Ignoroval ju čiernovlasý muž.
„Samozrejme, že áno a tiež mám všetko so sebou. Nie som žiadne decko." Znudene mu odpovedala.
„Ale si, si istá? Čo ak sa pomýliš, čo keď si niečo zabudneš, čo budeš potrebovať ..." ustrašene hovoril muž.
„Alebo čo keď si zabudnem hlavu a nebudem sa..." skočila mu dievčina do reči, ale nedopovedala, pretože ju muž objal.
„Nedovolím, nikomu ani ničomu, ublížiť ti." Pevne ju objal.
„Ja viem, oniisan. Ale pusť ma, lebo už musím ísť." Jemne sa dievča vymanila z jeho objatia. Muž ju pobozkal na čelo.
„Tak ahoj." Vstal a otočil sa.
„Ahoj...Itachi." Odzdravila a zmizla v otvore, ktorý viedol na denné svetlo.

O pár dní neskôr. V Konohe. Presnejšie v Hokageho pracovni:

„Itachi ma poslal, aby som dohliadla na Saskeho. Ale najlepšie by bolo ako ANBU. Prosí vás o to Hokage-sama. Ako menšiu službičku za to, že na váš príkaz vyvraždil celý svoj klan.“ Vyslovilo prosbu dievča, skôr ako si sadla na pohodlný gauč.
„Hm. Pochádzaš však z Akatsuki. Ako Ti mám veriť, že nevezmeš Kyuubiho Jinchuuriki a nezdrhneš s ním za tvojím šéfom?" Spýtal sa Hokage. Modrovlasé dievča sklopilo oči.
„Máte pravdu. V pohode my nemusíte veriť. Môžem byť špeh..."
„Si prijatá." Povedal Hokage a pobavene sledoval, ako sa dievčaťu rozšírili oči. Usmiala sa. „Arigatou, Hokage-sama.“ Poďakovala sa.

„Vstávaj! Vstávaj!" Kričal niekto.
„Veď vstávam." Zamrmlalo modrovlasé dievča. „Mala som taký príjemný sen." Pomyslela si.
Sklonila hlavu, keď jej shuriken takmer rozpolil hlavu na dve polovice.
„Čo sa deje?" Pomyslelo si dievča.
„Uf. Myslel som si, že si zomrela.“ Priskočil k nej ninja.
„Čo sa stalo?" Spýtalo sa dievča.
„Šmaria. Ty si fakt nič nepamätáš? Zasiahla si jedného z tých ninjov, lenže on vybuchol a ty si to celé schytala a letela si. Spadla si až sem. Mohlo to byť dobrých šesť až desať metrov. A potom si bola celý čas v bezvedomí." Dievčina ho však už vôbec nepočúvala, pretože znovu odpadla