Druhá časť- 1. Nemý sudca

rúr na budovách, stojacich po stranách ulice. Čierne kožené čižmy, lemované čiernou kožušinou, sa s ľahkosťou odlepujú od kamennej dlažby. Na sebe má obtiahnutú koženú bundu, je celá premoknutá, farbou pripomína roztopený asfalt. Jeho nohavice majú taktiež čiernu farbu. Cez rameno má prehodený meč, jeho rukoväť je strieborná. Čelo mu zakrývajú dlhé čierne vlasy. Spod nich hľadí na svet dvojica sivých očí, nie je veľa tých, ktorí ich videli a môžu o tom rozprávať. Celú tvár mu zahaľuje striebristá šatka. Jeho kroky sú pravidelné, smeruje k zvláštnej budove tvaru valca, ktorá sa vypína na konci ulice.
Starý priateľu, vo chvíli, keď ťa vidím sa cítim lepšie, čím to je? Možno tým, že ty uspeješ všade, si jednoducho dokonalý. Absolútny výkvet medzi všetkými. Odvráti sa a sadne si na stoličku, vyčkáva. Kensei vstúpi do budovy, prejde po točitom schodišti na tretie poschodie. Vykročí k jeho kancelárii. Vonné sviečky umiestnené v sklených polkruhových nádobách, ktoré sú pripevnené na stene, osvetľujú chodbu, ktorou kráča mihotavým svetlom. Vydávajú pri tom jemnú škoricovú vôňu. Chodba je potiahnutá hebkým tyrkysovým kobercom, na ktorom Kensei zanecháva mokvajúce odtlačky. Steny sú natreté svetlohnedou farbou, všetko dokopy pôsobí príjemne. V ňom to však nezanecháva nič, žiaden vonkajší aspekt nie je schopný v Kenseiovi niečo zanechať. Cestou míňa úradníka, ten div nespadne keď ho zočí. Rýchlo sa snaží dostať z Kenseiovej prítomnosti. Ten na to nereaguje, aspoň nie zjavne. Zapamätá si úradníkovu tvár a reakciu s tým, že to raz bude môcť využiť. Po chvíli dôjde ku dverám a zabúcha na ne. „Vstúp,“ prehovorí rozhodný hlas. Potiahne kľučku, otvorí dvere a vstúpi. V pracovni je mĺkvo, zavrie dvere a pristúpi bližšie k stolu, za ktorým sedí starec. Dívajú sa na seba, starec prehovorí: „Mám pre teba úlohu, samozrejme špeciálnu. Spolieham na teba.“ Položí pred seba zvitok a pokynie mu, aby pristúpil. Kensei dôjde ku stolu a berie si zvitok. Postarší muž nedbalým pohybom ruky naznačí aby odišiel. Kensei odchádza a starec ho zamyslene sleduje. Som rád, že sme uspeli na druhý pokus. Stelesnenie všetkých mojich snov je priamo predo mnou. Koľko ľudí si môže povedať niečo také? Zavrie za sebou dvere, on sa zatiaľ rozvalí na stoličke. O úspechu nepochybuje ani v najmenšom. Na stole má položenú krištáľovú guľu. V guli je vyobrazená drevená veža. Uchopí ju, je chladná. Zamyslene ňou zatrasie, okolo veže začnú poletovať ligotajúce sa papieriky pripomínajúce snehové vločky. Chvíľu dianie v tomto malom svete sleduje. Oko sa mu zúži do úzkej štrbinky, guľu pevne zovrie a hodí ju o stenu. Rozletí sa na mnoho kúskov. Žiaden strach. Dostane vás oboch!
nazval ju progomom. Tvrdil, že ľudí je možné programovať. Nazývali ho bláznom, umrel v zabudnutí. Bezpočet rokov po jeho smrti si niektorí uvedomili, čo by to znamenalo, ak by mal pravdu. A tak začali prvé testy. Základnou myšlienkou bolo, že sa musí začať od počiatku. Nebolo možné skúšať meniť jedincov, ktorí už v živote mali určené priority. Pokusy dokázali, že na nemluvňatá sa to taktiež nedá aplikovať. Tak sa sústredili na deti, ktoré začínali poznávať svet, utvárali si svoj prvý pohľad naň. Skúšali ich transformovať prostredníctvom traumatizujúcich zážitkov. Mnohé pri tom zahynuli, tie čo zvládli “prvé kolo“, museli podstúpiť druhé, ešte bolestnejšie. Tam ich zomrelo ešte viac. Tí čo prežili aj toto sa zbláznili a stali sa nepoužiteľnými. Vyhliadka úspechu bola tak lákavá, že aj napriek neúspechu sa pokračovalo. Cyklus za cyklom, bez výsledku. Tisíce mŕtvych detí a stále nič, vedúci predstavitelia pokusov nariadili koniec, no stalo sa niečo, čo nik nečakal. Jedno dieťa sa adaptovalo. Tým dieťaťom bol Kensei. Akékoľvek vyššie emočné cítenie v ňom bolo zabité. Stvorili z neho bezduchý nástroj. Ak by jestvovala definícia ľudskosti, Kensei by ju nespĺňal. Začali ho trénovať, vychovali z neho zabijaka. Jeho výsledky prekonávali aj tie najvyššie očakávania. Dosiahol absolútnu úspešnosť, všetky úlohy splnil dokonale. Bol tým najlepším koho mali, predstavoval predobraz nového sveta. Jediný svojho druhu. Prvý progom! Až nato, že jediný rozdiel medzi ním a obyčajným nožom je v tom, že Kensei predstavuje väčšie nebezpečenstvo. Odkedy je známe, Kensei nerozpráva, preto ho prezývajú "nemý" sudca.
krokom. Vrátnici naňho nervózne pozerajú. Nič o ňom nevedia, ale aj tak ich desí. Prekročí prah, ani sa na nich nepozrie. Chvíľu pokračuje svojím tempom, potom sa rozbehne do noci. Vrátnici na seba zmätene pozrú. Obom spadol kameň zo srdca.