Žltý blesk - Legenda začína XI. - Vojna začína

Všetci sa pozerali na Minata, ktorý len čupel na mieste. Postavil sa. Niečo hodil smerom ku Kamenným ninjom. Tí to našťastie nespozorovali. Onedlho sa pretiahla od prvého po posledného žltá čiara a všetci padli na zem. Minato im dal pokyn. Všetci ninjovia sa rozbehli a skočili z útesu do tábora Kamennej.

Nastal masaker. Ninjovia sa pomaly blížili k tým, čo boli na stráži dole. Zabili ich. Potichu sa dostávali do stanov a zabíjali ninjov. Bol počuť krik, po zemi tiekla krv a tábor začal horieť. Všetci Listoví ninjovia sa stretli v strede tábora.
„Je ich tu nejako málo."
„To áno. Nepáči sa mi to."
Jiraiya sa to nepáčilo a mal na to právo. Boli obkľúčení kamennými ninjami.
„Padli sme do pasce."
„Nie. Skôr by som povedal, že nás niekto zradil," povedal Jiraiya.
Pritom ukázal na jedného ninju za Tsuchikagem. Na hlave mal čelenku Listovej.
„Ten smrad. To si odskáče," bolo počuť.
„Minato, dokončil si tú techniku?"
„Nie, sensei. Potrvá to ešte veľmi dlho."
„Škoda!"
Tsuchikage na nich začal hovoriť.
„To, čo ste zabili, boli ninjovia z Trávnatej. Vzdajte sa, a my vás len zajmeme a umučíme k smrti. Alebo sa môžte k nám dobrovoľne pridať."

„Kuchiyose no Jutsu."
Sanninovia sa začali činiť. Všetci traja privolali svojich summonov.
„Beriem to ako nie."
Ako som už povedal, začal sa masaker.
Rinčanie zbraní bolo počuť všade naokolo. Krv tiekla potokom. Rev ninjov sa rozliehal celým bojiskom.
„Jinton: Genkai Hakuri no Jutsu."
Tsuchikage bol vo svojom živle. Kosil jedného ninju za druhým. Nahlas sa pri tom smial.
„Toto bude váš posledný deň."
Štyria listoví ninjovia si to nemysleli. Tsuchikage síce zabíjal po desiatkach, ale Jiraiya, Tsunade a Orochimaru zabíjali po päťdesiatkach až po stovkách.
„Sakra. Prečo práve oni?"
„Jinton: Genkai Hakuri no Jutsu."
Oonoki to namieril na Orochimara, ktorý bol k nemu otočený chrbtom. Do rany sa mu však postavil Minato. Zachytil jeho jutsu a premiestnil ho na miesto, kde bolo najväčšie sústredenie kamenných ninjov.
„Zase on?!"
Bola síce tma, ale na chvíľu to tam bolo ako za svetla. Minato sa zrazu vyparil.
„Kam išiel?"
„Neviem. Ale dúfam, že sa čoskoro vráti."
Bojisko zase rozsvietilo žlté svetlo. Ninjovia z Listovej zmizli.
„Kam išli?" pýtal sa Tsuchikage.
„Asi ušli, šéfe."
Okolo nich boli skaly v tvare podkovy. Všade na tých skalách boli výbušné lístky. Vybuchli. Kamene sa začali štiepať a padali na ninjov z Kamennej. Prepadli panike. Niektorým sa podarilo ujsť. Hlavné bolo, že Tsuchikage žije. Veľa ninjov bolo zabitých.

Minato svojich ninjov premiestnil desať kilometrov odtiaľ.
„Prečo si to spravil?" pýtal Jiraiya.
„Boli v prevahe. Navyše som im tam pripravil malé prekvapenie."
„Aké?"
„Teraz by mali byť zavalený pod kameňmi."
„Mali?"
„Niektorí áno. Ale nepredpokladám, že väčšina z nich bude mŕtvy. Určite to nie sú žiadni slabosi."
„To máš pravdu."
„A čo teraz?" pýtala sa Tsunade.
„Vraciame sa späť," odpovedal Jiraiya.
„Ale..."
„Úlohu sme splnili. Zomrelo viac ich ninjov ako našich. Výrazne viac."

Nasledujúci deň sa vrátili naspäť. Minato dal ninjom voľno a spolu s Jiraiyom, Tsunade o Orochimarom išli za Hokagem.
„Takže ako?" opýtal sa priamo.
„Zabili sme značnú časť armády."
„Avšak, nebola to ani polovica."
„Hmm. Úlohu ste teda splnili."
„Áno. Ale nečakali sme, že ich bude toľko. Navyše sme medzi nami mali zradcu, takže sme padli do pasce."
„To sa dalo čakať," povedal Hiruzen, mysliac na Danza.
„Ako to myslíte, sensei?"
„Nechajte to tak."
Hiruzen sa otočil smerom k oknu.
„Mám pre vás správy z východného frontu."
Všetci napäto počúvali.
„Hmlová začala obliehať Oblačnú. Takže od nich nám zatiaľ žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Ale obávam sa Piesočnej. Zachytili sme nejakú aktivitu na hraniciach s nimi."
„Takže..."
„Áno. Za hrozbu musíme počítať aj ich."