Dvaja bratia a jedno dievča 7

Na druhý deň prišiel tím zo Suny, a všetci premýšľali, čo spravia ďalej. Zatiaľ čo Shikamaru rozoberal s Temari a Gaarom čo doteraz zistili, a čo majú v pláne urobiť ďalej, Naruto hádzal na Sakuru neveriace pohľady, stále bol ešte trochu v pomykove z toho čo sa stalo včera, ale Sakura sa tvárila akoby si nič nevšimla a ďalej si bezmyšlienkovite robila manikúru. Hneď vedľa nej stál Itachi, ktorý vyzeral, že nad niečím urputne premýšľa a Sasuke ich pozoroval z druhej strany, ktorému sa veľmi nepáčilo, že stoja pri sebe.
„Takže,“ prihovoril sa nahlas ku všetkým Shikimaru, „zistili sme približnú lokalitu, kde by sa mala nachádzať skrýš Akatsuki, a keďže sme už kompletne všetci, navrhujem nech dnes pôjdeme tým smerom aby sme získali, čo najviac informácií bude možné. Naruto,“ otočil sa Shikamaru smerom naňho, „Ty si ich hlavný cieľ, tak sa maj na pozore a snaž sa nevystrájať veľa hlúpostí, jasné?“
„Jasné, šéfe.“ odpovedal Naruto s istotou v hlase.
„Má niekto nejaké námietky alebo iné návrhy? Ak nie, tak je načase vyraziť.“
Všetci pokrútili hlavou, že nemajú nič proti a tak sa vydali na cestu.
Po chvíli to Sasukemu nedalo a pokúsil sa nenapadne dostať čo najbližšie k Sakure. Niečo mu na tom všetkom nesedelo, ale celkom ešte nevedel čo, ale povedal si, že na to stoj čo stoj, príde.
„Hej, Sakura!“ zakričal smerom na ňu.
„Hm?“ zdvihla hlavu a spýtavo sa pozrela na Sasukeho.
„Vieš, chcel som sa ťa spýtať či…no, … ako by som to len povedal…“
„Sasuke, vymačkni sa. Nemám na teba celý deň.“ povedala a kyslo sa naňho zamračila. To ho zaskočilo. Sakura sa k nemu nikdy takto nesprávala. Vždy bola milá. Naozaj s ňou nebolo niečo v poriadku.
„Cítiš sa dobre? Už si sa určite celkom vyliečila? Nebolí ťa niečo?“
„To ma tu zdržuješ len kvôli takejto sprostosti? Samozrejme že som v poriadku. Prečo by som nemala byť?“ a hodila naňho podozrievavý pohľad.
„Ale, ja len tak. Zabudni na to, dobre?“
„Ako myslíš, Sasuke.“
„Sasuke, čo otravuješ Sakuru.“ zamiešal sa do rozhovoru Itachi, ktorý stál opodiaľ. Sakura využila príležitosť a odbehla od nich preč k Narutovi.
„Len som sa jej pýtal ako sa má. To je všetko. A čo ťa vlastne do toho o čom sa ja bavím so Sakurou? Čo si jej frajer, že ju všade prenasleduješ ako tieň?“
„A čo ak som? Čo by si spravil, braček?“
„To snáď nemyslíš vážne, Itachi. Ty a Sakura? Čo vy máte také spoločné?“ posmešne povedal Sasuke aj keď sa mu trochu triasol hlas. Príliš sa bál aby to naozaj nebola pravda.
„Viac ako si myslíš, Sasuke.“ povedal tajomne Itachi a nechal Sasukeho samotného, rozmýšľať nad ich rozhovorom.

„Čau Naruto!“ priskočila Sakura k zamyslenému Narutovi.
„Čau.“ odpovedal zaskočený.
„Vieš Naruto, som sa tak zamyslela, že my máme spolu vlastne toho toľko spoločného.
„Čo napríklad?“
„No…práve teraz ma nič nenapadá ale určite je toho kopa, som si tým istá.“ a sladko sa naňho usmiala. Naruto sa na ňu trochu neveriacky pozrel. Odkedy sa vrátila s Itachim, bola nejaká divná. Príliš sa k nemu líškala. A možno sa len cíti trošku vinná, že o sebe tak dlho nedala vedieť. Alebo si to len namýšľal?
„Haloo, Naruto, vnímaš ma?“ Naruto sa prebral zo zamyslenia až keď mu Sakura začala intenzívne mávať pred očami.
„Čo? Hm…? Vravela si niečo? Asi som sa na chvíľu zamyslel.“
„To som si všimla.“ povedala trošku podráždene ale za ďalšiu sekundu sa zase sladko usmievala.
„Prepáč.“ ospravedlnil sa jej Naruto. Na tom jej presladenom úsmeve mu niečo nesedelo.
„Sakura, cítiš sa dobre? Už si sa úplne uzdravila? Určite?“ spýtal sa jej, a na tvári mal starostlivý výraz.
„Samozrejme, že som v poriadku, čo by som mnou malo byť? Prečo sa ma to stále všetci pýtate? Najprv Sasuke, teraz aj ty…“ vybuchla Sakura ale keď chcela ešte niečo povedať, v polke sa zastavila, zhlboka nadýchla a vydýchla a znova nahodila sladký úsmev. V tom sa k nim pripojil Itachi a Naruto využil chvíľu, rýchlo zabrblal niečo v tom zmysle, že sa ide porozprávať s ostatnými a nechal ich samotných.
„No super, celé si mi to pokazil, Itachi.“ vybafla naňho Sakura a škaredo naňho zazrela.
„Môžem mi prosím ťa vysvetliť o čo sa tu pokúšaš?“ povedal jej prísnym tónom.
„Do toho ťa nič.“ odpovedala kyslo.
„Tak to sa veľmi mýliš, milá moja. Nechcem riskovať, že by sa niečo pokazilo pre tvoje malé divadielko.“ Nepáčilo sa mu keď sa takto správala k iným mužom ale to jej nemohol povedať.
„Nemáš sa prečo báť, mám všetko pod kontrolou, a radšej sa staraj o seba, dobre?“ povedala mu trochu miernejšie ale stále mrazivo.
„Len aby.“

Sasuke sa prizeral na dvojicu pred sebou a na Itachiho, ktorý sa k nim pridal. Niečo sa tu deje, niečo nebolo v poriadku ale on zistí o čo tu ide. Bol to o tom silno presvedčený. Zvyšok cesty ich nenápadne sledovať až pokiaľ sa večer nezastavili na mieste kde sa rozhodli prenocovať. Večer si všetci posadali okolo ohňa a bavili sa o ďalších postupoch ich plánu. Potom, keď si povedali všetko potrebné išli postupne do stanov. Najprv odišiel Shikamara s Temari a nekrátko aj ostatný. Pri ohni už zostal iba Naruto so Sasukem, ktorý mali stráž.
Po chvíľke ako nemo pozerali do ohňa sa ozval Naruto.
„Počúvaj Sasuke, možno si teraz budeš myslieť, že som sa scvokol alebo čo, ale mám takú menšiu dilemu, a myslím si, že ty si ten pravý, ktorý mi s ňou pomôže.“
„Čo ťa trápi?“
„Vieš, možno sa mi to iba zdá, ale mám taký pocit, že odkedy sa Sakura vrátila spolu s Itachim, tak sa správa tak, nejak,…zvláštne.“
„Zvláštne?“
„No,…ako keby ma zvádzala.“ potichu dopovedal Naruto a čakal na Sasukeho reakciu.
„Čože??!!! Zvádzala??!! Teba??!!“ vypleštil naňho Sasuke oči.
„No práveže. Mňa. Už to je podozrivé. To by Sakura nikdy pri zdravom rozume nerobila.“
„A si si istý, že sa ti to iba nezdalo?“
„Zo začiatku som si myslel, že áno, ale keď aj dnes sa ku mne tak divne líškala a prihlúplo usmievala, a tak podobne…“
„To je naozaj nezvyčajné.“
„A ja teraz neviem, čo si o tom celom mám myslieť.“ skonštatoval zdeptaný Naruto.
„Vieš čo? Zajtra budeme sledovať Sakuru, a potom uvidíme čo a ako, súhlasíš?“ navrhol Sasuke.
„No tak teda dobre.“