Splnený sen - časť 1

„Teraz to ukončíme raz a navždy!“ Kričala Tsunade na Madaru. Začal sa smiať.
„Vy si vážne myslíte, že ma porazíte?“ Smiech ho ale rýchlo prešiel. Tsunade urobila veľmi veľa pečatí za sebou. Madara ich spoznával. Presne také isté použil Hashirama, keď ho išiel zabiť. „Tak predsa len si sa od neho niečo naučila,“ pomyslel si Madara.
„Zomri!“ zakričala Tsunade pri poslednej pečati. Zrazu nastal obrovský výbuch a všetko bolo pokryté závojom piesku a prachu.
„Čo sa stalo?“ pýtal sa Raikage hneď, ako Gaarova obrana zmizla.
„Kde je Tsunade-hime?“ pýtala sa Mizukage.
„Kde sú všetci?“ Pýtal sa rozhorčený Tsuchikage. Vtom videli niekoľko sto ninjov v hlúčiku, ako sa nad niečím skláňajú. Rozbehli sa tam.
„Ustúpte. Nechajte nás prejsť!“ okrikoval ninjov Raikage. Keď sa dostali do stredu, nemohli uveriť vlastným očiam. Raikage padol na kolená. Gaara a Tsuchikage sklonili smútkom hlavy. Mizukage začala nariekať.

Medzitým sa nič netušiaci Naruto spolu s Kakashim, Gaiom a Beem snažili vymyslieť, ako premôcť Tobiho a Jinchurriki. No odrazu sa všetci rozpadli v prach a všetci sa na to udivene pozerali.

„Počkaj, stoj!“ kričal Sasuke na Itachiho.
„Sľúbil si mi to!“ To Itachiho zastavilo a s odovzdaným povzdychnutím sa otočil.
„Čo chceš vedieť?“ Sasukeho tvár posmutnela.
„Prečo?“ Itachi nechápal jeho otázku, tak zostal mlčať.
„Prečo si zabil našich rodičov? Prečo si chcel, aby som ťa nenávidel?“ Sasuke netušil, kde sa v ňom vzalo toľko emócií. Cítil, že ho štípu oči.
„Pýtaš sa, prečo? Len preto, aby si sa nedozvedel pravdu takým spôsobom, akým si sa ju dozvedel. Chcel som, aby si ma nenávidel, ale nedával to nijak najavo. Chcel som, aby si žil normálny život po boku svojich priateľov. Ale to sa nestalo,“ Itachi si povzdychol.
„Nechaj ma povedať ti moju verziu príbehu,“ hovoril Itachi a Sasuke iba smutne prikývol.
„Začalo to vtedy, keď som bol prijatý k ANBU. Pracoval som pre Hokageho ako špión a zároveň som bol špiónom pre otca a políciu Konohy. Zo začiatku nikto nič nevedel, celkom dobre sa mi darilo. No potom prišiel deň D. Od Danzoua a starších som dostal misiu. Dali mi na výber. Rodina alebo Konoha. Miloval som svoju rodinu, ale miloval som aj Konohu, a tak, aby som ju ochránil som sa rozhodol pre rodinu. Celé týždne som chodil, ako telo bez duše. V tom čase som mal aj od otca príkaz, aby som sledoval Konohu. Chystali prevrat v deň, keď som ich mal zabiť. Malo to byť v noci. So všetkými informáciami som prišiel za Sandaimem a spolu s Danzoum a staršími sa zhodli, že je čas. Bol som zúfalý. Odmietal som misie od otca, ale aj od Hokageho. Musel som sa pripraviť. Asi týždeň pred tým si ma zavolal Shisui. Keď som sa s ním stretol, bol na pokraji smrti. Chýbalo mu jedno oko. Chcel, aby som si zobral to druhé, že sa mi neskôr bude hodiť, a chcel aby som ho zabil. Nevieš si ani predstaviť, ako veľmi ma to bolelo, keď som videl, ako padá dolu do rokliny. O pár dní sa mi objavil Mangekyou. Vedel som, že je čas. V ten večer som sa stretol s Madarom a spolu sme pozabíjali skoro celý klan. Povedal som mu, že o svoju rodinu sa postarám sám. Boli totižto poslední. Ten najväčší meč až nakoniec. Otec s mamou nevedeli, čo sa deje. Bol som rád, že si zostal dlhšie v škole. Bolo to ľahšie. So slzami v očiach som videl, ako mama padá na zem a hneď za ňou aj otec. Vtedy si prišiel ty. Spanikáril som. Nechcel som ťa zabiť, tak som si vymyslel lož, aby si ma nenávidel. Chcel som byť potrestaný za svoje činy. Chcel som, aby si ma zabil. Zomieral som tak či tak, ale kvôli tebe som to vydržal. Keď som ti povedal, že ma máš nenávidieť, nemyslel som tým, aby si šiel za Orochimarom a dal ti prekliatu pečať. Keď zomrel Sandaime, prišiel som do Konohy pohroziť Danzouovi, aby nezabudol, že stále žijem, ale musel som to zahrať do outu a predstierať, že Akatsuki prišli pre Naruta. Bol som prekvapený, keď si použil Chidori, ale musel som sa tváriť neutrálne.“
„Mrzí ma to,“ hovoril Itachi smutným hlasom. Nechcel som ti ublížiť, ale nemal som na výber. Odkedy ťa Orochimaru označil pečaťou a ty si ho pohltil, bolo mojou prioritou číslo jedna, aby som ho z teba dostal. Podarilo sa mi to, ale za akú cenu. Pomaly si slepol a máš moje oči. Sasuke...“ Itachi stratil reč. Sasuke bol úplne mimo. Už ničomu nerozumel.
Ako to? myslel si.
„Itachi, hovoríš mi pravdu?“ Itachi zdvihol hlavu a videl zmätenosť v Sasukeho tvári. Prikývol. „Sasuke, prosím. Nechaj Konohu na pokoji. Nájdi v sebe pokoj a ži normálne. Neži už pre pomstu. To nie je pre teba. Máš veľa skvelých priateľov, ktorým na tebe záleží a položili by za teba život.“ Itachi myslel zvlášť na jednu osobu a Sasuke pochopil, ktorú. Pousmial sa. „Máš pravdu. Naruto by naozaj za mňa položil aj život a Sakura...“ stratil reč. Spomenul si, ako mu vyznala city a on ju odmietol. Chladne ju od seba odstrčil. Znovu ho začali štípať oči, a Itachi to na ňom videl. Snažil sa prehovoriť Sasukemu do duše. Chcel zmeniť to, čo spôsobil. Zaberalo to. Keď rozprával o jeho priateľoch, Konohe a všetkom, čo k tomu patrí.
„Sasuke..“ začal Itachi. Sasuke zdvihol hlavu a pozrel sa na Itachiho so slzami v očiach. „Prosím, ak ťa príjmu späť, vráť sa do Konohy a obnov náš klan. Nie preto, že ťa o to žiadam. Nie preto, aby si sa pomstil. Sprav to pre lásku, ktorú máš hlboko v sebe. Sprav to pre to dievča, ktoré tak ľúbiš, ale nechceš si to priznať.“ Sasuke sa na chvíľu zamyslel. Predstavil si Sakuru po svojom boku. Predstavil si ju v svadobných šatách, ako sa na neho usmieva. Vedľa nej je Naruto, ktorý ju vedie k oltáru. Za nimi ide Hinata a všetci ostatní z Konohy. Sasuke to už nevydržal a rozplakal sa. Itachi spokojne prikývol a usmial sa.
„Sasuke,“ oslovil ho Itachi.
„Vráť sa domov.“ To boli posledné slová, ktoré Itachi povedal. Usmial sa a jeho telo sa začalo rozpadať na maličké kúsky papiera, ktoré vietor vzal so sebou a rozfúkal po krajine. Rozplynul sa. Zmenil sa na prach. Sasuke to už nevydržal a znova sa rozplakal.

„Kakashi-sensei, čo sa deje?“ Kakashi sa na chvíľu zamyslel.
„Myslím, že niekto porazil tvorcu Edo Tensei. Mali by sme sa vrátiť ku Kagem.“ Všetci prikývli netušiac, čo ich čaká.
„Kakashi, čo sa tam deje?“ Opýtal sa Gai, keď videl hlúčik ninjov.
„Netuším, ale poďme to zistiť.“ Prikývli.
„Čo sa deje?“ Opýtal sa ninjov Naruto. Nikto mu neodpovedal, tak sa rozhodol, že si to zistí sám. Predral sa cez ninjov, až do stredu, a to čo uvidel ho prekvapilo. Padol na kolená a chytil sa za hlavu.
„Prečo!?“ Zakričal. Slzy si brázdili cestičku cez líca a neprestávali tiecť.
„Prečo babča Tsunade?“ Nariekal Naruto. Nevedel odkiaľ, ale odrazu bola pri ňom Sakura a chcela ho odniesť preč, ale nohy ju neposlúchali. Kľačala vedľa Naruta a potichu nariekala. „Sensei,“ vzlykala. Cez slzy sa na ňu poriadne pozrela. Celá bol dokrvavená. Mala hlbokú ranu na pravom boku, popáleniny po celom tele a niekde jej chýbala koža. Najviac však Sakuru prekvapilo, že jej zmizlo tetovanie. Zrazu Tsunade pokožka zvráskavela a ukázala tak jej pravý vek. Sakura sa ešte viac rozplakala. Potom ju napadlo.
„Kde je Madara?“
„Zapečatila ho do seba. Už sa nikdy neukáže. Ani pomocou Edo Tensei,“ odpovedal jej zronený Raikage.
Takto tam všetci nariekali ešte dlho potom, čo sa všetko skončilo. O život prišlo veľmi veľa skvelých ľudí. A však toto nie je koniec. Je to ešte len začiatok. Všetko totižto pozoroval jeden ninja s tmavými vlasmi a oči ho pálili od sĺz, ktoré sa snažil potlačiť. Zvlášť pozoroval jednu osobu. Mala ružové vlasy a krásne zelené oči. Bola nádherná. Nevedel si predstaviť život s ňou, ale ani nechcel pomyslieť na život bez nej.

„Myslím, že by sme mali ísť,“ prehovoril odrazu Raikage. Slnko zapadalo a posledné lúče dopadali na telo Tsunade. Bolo to akoby ju k sebe volali. Všetci sa začali dvíhať a Kage sa postavili vedľa seba. Na Tsunadino miesto sa postavil Kakashi. Zrazu ale niekto vystúpil z radu. Bol to Naruto. Otočil sa čelom k ninjom tak, aby ho videli aj Kagovia.
„Vyhrali sme 3. svetovú vojnu ninjov, ale stratili sme veľa cenných ľudí. Som rád, že sme spojili všetky dediny a konečne sme porazili Akatsuki. Dúfam, že nám už nič nehrozí a konečne budeme žiť v mieri. Nesmúťme za tými, ktorých sme stratili, ale spomínajme na nich s úsmevom a láskou, ktorou nás obdarovávali. Dúfam, že sa znova stretneme, ale už len ako priatelia a rodina. Nezabúdajte na to. Sme jedna veľká rodina.“ Naruto dokončil svoj príhovor a všetci mu začali tlieskať. Niektorí sa znovu rozplakali.
Naruto, starneš čím ďalej, tým rýchlejšie, myslel si Kakashi.
„Ale teraz je čas ísť domov,“ zavelil Kakashi a všetci sa radostným pokrikom vybrali vlastnými cestami.