Suché lístie IV. - Život po smrti

„Kakashi, pridaj!“ Popoháňala ho Tsunade.
„Musíme šetriť sily na Madaru,“ odpovedal pokojne.
„Už tam skoro budeme. Priprav sa!“ rozkázala Tsunade.
Zoskočili dole zo stromov, lebo pred nimi žiadne neboli. Uvideli len obrovský vypálený kus lesa.
„Pre Boha!“ zhrozil sa Kakashi.
V strede stála postava s horiacim mečom.
„Ale, prišla sama Hokage. Tak a nemusím ťa aspoň hľadať v tej tvojej diere,“ Povýšeneckým tónom kričal Madara.
„Tak dobre. Kakashi, musíme ísť spoločne a hlavne dávaj na seba pozor,“ v kľude povedala Tsunade a Kakashi si odhalil sharingan. Kývol rukou. Z poza stromov vyšlo asi päťsto shinobi pripravený bojovať proti Madarovi.
„Ty stará naivka!“ Vysmieval sa Tsunade. „Kto teraz ochráni tú dieru, ktorej hovoríte Konoha? Haha, si úplne slabá a naivná!“
„Ty si prípad na psychiatriu! Sú to len plané reči, veď ste len štyria! Myslíš si, že ma oklameš? “ povedala na obranu Tsunade.
„Keď mi neveríš...“ Madarovu tvár preťal široký úsmev.
„Kuchiyose no Jutsu!“ Okolo privolaného objektu sa pomaly rozostupovala hmla. Pred Madarom stála rakva.
„Je to ironické, ale tento tu mi s tým pomôže,“ víťazoslávne zašomral Madara. Tsunade a Kakashi na sucho prehĺtli.
„Útok!“ pretrhla ticho Tsunade. Všetci mierili na Madaru.
„Ideme na to!“ povedal Madara a uvoľnil veko rakvy. V okamihu padlo tristo shinobi a Madara sa ani nepohol.
„To musel byť...“ nedopovedal, lebo k nemu skočil Madara.
„Amaterasu!“ Na Kakashiho sa valil z tesnej blízkosti temný oheň, len o chlp sa mu vyhol, ale zasiahol shinobiho za ním.
„Kamui!“ Kakashiho sharingan sa pretransformoval, ale Madara sa útoku neuhýbal.
„Susanoo!“ použil Madara na obranu.
„Yasaka no Magatama!“ pobil ninjov stojacích v jeho blízkosti. Na nohách sa držala už len hŕstka. Tsunade sa snažila ošetriť každého, lenže padlý boli všetci mŕtvy.

„No do pekla! Nakoniec to predsa urobil,“ zaklial Itachi.
„Dobre! Rozdelíme sa! Naruto ostaneme tu spolu, a ostatní pôjdete pomôcť Tsunade a Kakashimu!“ Rozkázal neznámy.
„Iste!“ všetci ho poslúchli, ale Naruto sa ťažko lúčil so Sasukem a Sakurou. Naruto ostal stáť a nevydržal.
„Môžeš mi povedať ako sa voláš?“ zvedavo sa opýtal muža.
„Samozrejme! Volám sa Obito Uchiha!“ odpovedal s nadšením.
„Ja som to vedel!“ úškrnul sa Naruto.
„Nie je čas na radosť. Ten, s kým teraz ideme bojovať, nebude ľahký súper. Ale nemôžeš sa ním nechať zmiasť. Toto pre nás dvoch bude najhorší súper, aký proti nám mohol byť. Pre mňa, ako žiaka a pre teba, ako syna,“ nešťastne, ale vážne prehovoril Obito. Naruta zalial studený pot.
Kto to len bude? Prečo chce aby som proti nemu bojoval? Nie! Žiadne pochybnosti! Záleží od toho osud dediny a mojich priateľov! Porazím ho, aj keby to bol neviem kto! Naruto hecoval samého seba.
Len aby si nebol prekvapený Naruto. Použi ma, ale až na konci. Rozumieš? Podotkla Kurama.
Buď v pohode! Neboj, použijem ťa až na konci svojich síl. Upokojil ju.
„Obito, chcel by som sa ťa ešte opýtať... ako si prežil?“ nedočkavo vysypal Naruto.
„Máme chvíľku, tak ti to poviem. Príbeh, ako sa dostal Kakashi ku sharinganu už poznáš, ale čo bolo potom so mnou? Ako Rin a Kakashi išli dokončiť úlohu a nechali ma tam tak som sa ešte pokúsil vyslobodiť. Nešlo to a vedel som, že umriem. Omdlel som. Prebudil som sa až o mesiac. Bol som celý obviazaný. Keď som otvoril oči, heh no skôr oko, tak som uvidel troch ľudí, jednu ženu a muža plus dievča v mojom veku. Chcel som sa postaviť, ale Kasumi mi v tom zabránila. Bola to nádherná žena s dlhými červenými vlasmi. Presne ako tvoja mama, Kushina, aj ona bola z klanu Uzumaki. Jej muž Yoshi ju strašne miloval. Bol to člen Hyuuga klanu, ale ostatní boli proti jeho manželstvu s Kasumi, a tak opustil Konohu. To dievča sa volalo Natsuki, malo vlasy po matke a oči po otcovi. Bola veľmi pekná a múdra. Žili v dome v hlbokom lese pri jazeru. Yoshi nás učil taijutsu a Kasumi prevažne pečate, ale naučila nás aj liečebné techniky. Nikdy sa ma nepýtali prečo nemám oko, a ja som sa ich nikdy nepýtal, či sa môžem vrátiť do Konohy. Bol som s nimi šťastný. Žiadna vojna, žiadne boje. Dokonalá idylka. Keď sme mali šestnásť, tak sme spolu s Natsuki šli do lesa. Išli sme sa porozprávať, a len tak sa prejsť a chvíľku aj potrénovať. Keď sme sa vracali, počuli sme obrovský rachot. Okamžite sme sa rozbehli smerom k domu. Zastavili sme za stromami, aby nás nikto neuvidel. Bolo tam asi dvadsať ninjov z Konohy, pritom polovica bola z Hyuuga klanu. Dostali za úlohu zabiť Yoshiho a Kasumi, pretože Danzou nechcel, aby padol ďalší byagugan do nepriateľských rúk. Okolo domu bolo mnoho pečatí, a tak im dosť zabralo sa cez ne dostať. Napokon sa aj tak cez ne dostali. Yoshi zabil asi piatich ninjov a potom padol mŕtvy na zem. Kasumi zabila ďalších siedmych a padla aj ona. Natsuki to dlhšie nevydržala a rozbehla sa smerom k domu a tým upútala pozornosť ninjov. Snažil som sa ju zastaviť, lenže sa mi to nepodarilo. Vbehla medzi nich a troch zabila. Zaútočili na ňu traja ďalší, našťastie som ich stihol zabiť. Ale potom nasledoval šok, teda aspoň pre mňa. Medzi útočiacimi bola Rin! Zostal som stáť ako obarený. Valili sa ku mne ostatní, ale Natsuki ich zabila. Ich veliteľ, myslím že to bol Danzou, po mne vrhol shuriken. Bol som tak zmetený, že som sa nedokázal ani pohnúť. Natsuki bola príliš ďaleko. Na pomoc mi pribehla Rin a chytila shuriken do ruky. Pekne sa na mňa usmiala, šťastná, že ma opäť vidí po toľkých rokoch... a nevšimla si druhý shuriken, ktorý jej prenikol do srdca. Vykríkla od bolesti a padla mi rovno do náručia. Danzou sa uškrnul a odišiel. Rin zomrela v mojom náručí s úsmevom na tvári. Všetkých sme pochovali a Natsuki mi povedala, že si mám zobrať otcov byakugan. Sama mi ho implantovala a druhý sme zobrali tiež. Spoločne sme sa premiestnili do malej prímorskej dediny, kde žijeme spolu dodnes. Narodilo sa nám dieťa a nazvali sme ho Kakashi. Teraz bude mať tri roky. A to by bolo asi aj všetko, “ odpovedal vyčerpávajúco Obito a na znak, že neklame odokryl svoj byakugan.
„Som rád, že žiješ Obito. Naozaj sa teším, že si našiel svoje šťastie,“ ozvalo sa spomedzi stromov.
„Je to tu. Priprav sa Naruto!“ rozkázal mu Obito. Z lesa sa vynoril ich súper.