Pomoc! Krvácam! XXX (Yukimura-sama!)

Skrčil sa pod prikrývku vo fuutone a prevrátil sa na druhú stranu. Vyhodil prikrývku do útočníka a využil sekundu okamihu, kedy nepriateľa prebodol. Chytil ho za rameno a pretočil za svoj chrbát aby sa kryl pred ostatnými, ktorí ho napadli. Spŕška šípov zasiahla telo, ktoré ho krylo. Cúvol s ním k stene a pustil ho na zem. Za tenkou stenou sa ozval ženský krik. Papierovú stenu pohltili plamene a odhalili scénu za ním. Prerazil si cestu skrz tenké trámy dreva. Vyhol sa spŕške kunaikov a shurikenov. Podkĺzol pod nepriateľom ktorý vyskočil. Zachytil prikrývku a prehodil ju cez plačúcu polonahú ženu.
Ostrie katany sa stalo opäť jeho predĺženou rukou. Skrčený, opierajúc sa o podlahu pohliadol na dvoch nepriateľských ninjov.
„Tu sa bude umierať!“ rozosmial sa jeden z nich a vyskočil do výšky tak ako predtým. Rukou sa odrazil od stropu a zamieril rovno na Soru, ostrým kunaiu dole. Sora sa ladne uhol. Preskočil oknom a vyšvihol sa na strechu. Nemienil ohrozovať nevinných ľudí vnútri domu. prebehol po streche a zastavil na jej konci.
„Yukimura-sama!“ v šoku hľadel dole na muža s rukami za chrbtom, ktorý stál v uličke medzi dvoma domami.
„Oh, ahoj Sora.“ Usmial sa a ovial sa vejárom, „ah, pozor za tebou.“ Varoval ho a zakryl si tvár.
Sora sa prikrčil a podkopol jednému ninjovi nohy. Skočil dole a zachytil sa okraju strechy. Skĺzol dole na zem. Smeroval za Yukimura, keď mu do cesty opäť skočili obaja ninjovia.
„Pýtaj sa sám seba,čo to má znamenať, Sora-kun.“ Zachichotal sa za vejárom, „tvoj brat a Ashiori sú tiež zamestnaní. Nemaj strach o nich.“
„Čo chceš?“ opýtal sa Sora. Ruku znova držal len na rukoväti katany schovanej v pochve.
„Zvitky predsa.“ Oči sa mu stiahli do štrbinky vraha, „potom ťa ovládnem.“ Rozosmial sa ako šialenec za vejárom. Obaja nepriateľskí ninjovia vyskočili hore a vystrelili mračno kunaiov. Sora sa skrčil. Pevne zovrel rukoväť kazany uviazanej za chrbtom a chystal sa odraziť útok, keď kunaie zmenili smer a zarezali sa do dreva domu oproti.
„Yukimura-sama!“ zo strechy sa ozval Ashiori so založenými rukami, „toto nie je vhodná doba!“ vedľa neho sa objavil Eitan.
Yukimura hvizdol a z úkrytov sa vynorili ďalší jeho shinobi.
„Ashiori!“ ozval sa Eitan a skočil dole pred Soru. Ashiori len prikývol a prebehol po streche. Preskočil Yukimura a pristal na zemi. Pomocou pečate vytvoril jednu zo svojich veterných techník a spomalil pochod nepriateľa.
„Som blízko, veľmi blízko... Tvoj brat je beštia. O chvíľu nebude možné aby sa ovládal. Daj možnosť ovládať ho a bude dobre využitý.“ Yukimura stiahol vejár. Jeho tvár skrivil úsmev.
„To musíš prejsť cezo mňa.“ Potiahol si tašku so zvitkami cez trup Eitan. Len tam stál a vyčkával kým Yukimura spraví prvý krok.
„Nii-san,“ šepol potichu Sora, „nepotrebujem tvoju ochranu. Postarám sa o to sám...“
Eitan sa otočil dozadu a pohliadol na Soru. Stiahol ruku z krátkej katany na druhú. Modrý pohľad sa ťahal dole po zemi, no nevidel, kam presne mieril. Nevedel si ani predstaviť veci, ktoré sa odohrávali v hlave jeho brata.
„Tak to mám rád.“ Zakryl sa kimonom Yukimura a vycúval z uličky. Sora prešiel okolo svojho brata na cestu. Prach sa víril okolím pokiaľ Ashiori neporazil posledného ninju z posily. Preskočil na strechu a prikrčil sa. Pohliadol dole a potom na strany, či sa neobjaví ďalšia posila.
„Vždy som chcel vedieť, čím je výnimočná tvoja zbraň,“ rozrušene sa prehovoril Yukimura. Potiahol nohu na stranu a vystrel ruku s vejárom, „čo je tá tajná zbraň Sory.“
Sora ostal stáť. Ruku stále držal na rukoväti s tmavo červeným opletením. Čím je jeho zbraň zvláštna? Či má nejakú zvláštnu moc? No určite ju má.
„Keď to chceš vedieť.“ Povedal ľahostajne.
„Až tento boj skončí, skončí v mojej zbierke. Bolo by pekné vedieť rovno akou mocou ovplýva.“
„Hm..“ zdvihol hlavu Sora a pousmial sa, „o chvíľu uvidíš.“ Zvrtol katanu a povytiahol z pochvy. Rozbehol sa proti Yukimurovi. Frontálnym útokom sa vyhol veternej technike vytvorenej vetrom. Prikrčil sa a pretočil na zemi. prach sa zvíril a vietor ho znova zdvihol hore. Snažil sa nahnať Sore do očí. zubami potiahol šatku zo zápästia a pretiahol si ju cez oči. Vytiahol dlhú katanu a vyskočil skrz vietor, ktorý preťal ostrím. Bez pohľadu sekol smerom na Yukimuru, ktorý odrazil útok vejárom. Posunul sa a otočil. Zdalo sa, že mu došlo, že veterné techniky mu nepomôžu proti tomuto druhu nepriateľa. Sklonil preto vejár a prach padol k zemi.
„Kde si maličký, hm?“ uškrnul sa a rozhliadol po okolí, „Yukimura má pre teba trocha ohníka.“
Sora zoskočil dole zo strechy. Zovrel pevne rukoväť katany a sekol Yukimuru do ramena. Zahnal sa znova a znova. Ostrie sa lesklo od slnečného svetla a záblesky miestami Yukimuru oslepovali. Švihol vejárom a vyslal ohnivú vlnu proti Sore. Ten potiahol šatku dole. Natiahol ruku bez rukavice smerom k plameňu. Zo zvláštnych dôvodov začal oheň miznúť v jeho dlani. Zovrel ruku, z ktorej sa zadymilo v päsť.
„Ešte máš niečo, alebo to skončíme?“
„Spratok!“ zasyčal Yukimura.

Eitan sa posunul na streche. „Kekkei genkai.“ Zovrel päste k sebe. za ním sa objavil Ashiori a pohliadol dole. Usmial sa. „Nie, to nie je kekkei genkai, to je technika bezrukého. Naučili nás ju v juunchoku. Hold Eitan, nie sme tak celkom normálni ninjovia. Veľká časť z nás ovláda tie isté techniky, preto na seba neútočíme.“
„Myslíš tak ako Karou?“ založil ruku v bok Eitan.
„To je psychopat, ten sa nepočíta!“ naštvane si založil ruky na hrudi, „mám chuť tam skočiť a prepoliť toho bastarda na polovicu! Sora!“ zvolal dole Ashiori, „opováž sa ho zabiť!“
„Idiot!“ povedal si pre seba Sora. Vyskočil a konečne použil silu svojho démona. Vzduch na okolí sa ochladil. Piesok stuhol. Oči opäť zaplnila šialená žiara márnivosti a túžby po krvi. Rukou odrazil Yukimurov pokus o útok vejárom. Zvrtol ju a kopol ho do brucha. Pretočil sa a zohol sa, keď Yukimura vyskočil a chcel ho kopnúť. Z otočky vyslal ohnivú salvu, ktorá dopadla na telo Sory. Pristal pevne nohami na zemi a vyčkal chvíľu, kým sa mu obzor vyjasní. Sora tam stál. Z jeho oblečenia sa dymilo.
„Chceš vedieť, čím je moja zbraň zvláštna?“ opýtal sa po chvíľke ticha. Yukimura spozornel.
„Viem ju hádzať!“ zasmial sa Sora šialene a hodil ju po Yukimurovi. Rozbehol sa v takej rýchlosti že ju predbehol. Odrazil sa od vejára ktorý hodil Yukimura proti katane, zachytil svoju katanu a skočil mu na ramená. Yukimura sa neudržal a padol do piesku. Sora si drepol na jeho chrbte.
„Máte to dnes ale šťastie, Yukimura-sama. Nijaká zázračná sila sa v mojom meči neozvala.“

Pretočil sa z boku na chrbát a rukou si prešiel po čele. Vôbec sa nevyspal. O to horšie, že zoslabol. Jeho zranenie sa ešte nezahojilo a Ashiori behal hore dole ako nadržaný jeleň. Počul jeho dupot nôh. Snažil sa z Yukimura niečo dostať, ale ten mlčal a vyhrážal sa, že ich všetkých pozabíja, až sa dostane preč. Eitan mu určite stále sedel pred dverami ako čestná stráž.
Ten dupot začínal byť nepríjemný a liezť mu na nervy. Prudko sa posadil a prešiel k dverám, ktoré rozrazil. Eitan na neho pohliadol zdola.
„Oi! Sora! Kam ideš?!“ chytil ho za nohu Etian šikovne, takže Sora skoro zletel na zem.
„Umlčať snežienku! Ide mi na nervy ako dupoce stále! Nemôžem spať.“
„Nii-chan! Vráť sa pekne do postele. Ja to vyriadim.“ Postavil sa Eitan a rozišiel sa po terase. Sora ostal na ňom pohľadom. Jeho brat a najlepší priateľ. Na tej istej ceste. Eitan spával so zvitkami. Dokonca si ich bral k sebe i keď sa kúpal, umýval. Mal ich non stop pri sebe.
Zvitky, ktoré by zmenili jeho život.
Spútať si ho ako psa.
Ako divoké zviera.
Pohliadol k záhrade. Mesiac presvital skrz listy stromov. Bol ešte nízko na nebi a posledné lúče slnka osvetľovali oblohu do šera. V sakurovom háji sa však niečo pohlo. Zo strany na stranu. sledoval pohyb až sa mu nakoniec stratil. Možno sa mu to zdalo, alebo to bl nejaký vták. Tak či tak ostal stáť na mieste. Po pár minútach sa otočil a rozišiel sa do izby.

„Tak ty mi tvrdíš, že vôbec nevieš, čo tu robíš a čo chceš?“ nahol sa k väzňovi Ashiori. Kunaiom mu prešiel po hrudi hore na krk. Yukimura-sama len mlčal s nevraživým pohľadom.
„Ako si dovoľuješ ma spútať! Ty pes!“
„Yukimura-sama!“ odtiahol sa od neho, „tí, ktorí útočia poza chrbát, si nezaslúžia iné chovanie. Ja som srdcom samuraj, tak sa tak i chovám.“
„Ste psy, ktoré nikomu neslúžia! Nemôžeš byť srdcom samuraj, keď nemáš pána!“ štekol a mykol sa v povrazoch.
„Ashiori,“ otvoril dvere Eitan a pohliadol na väzňa. Pokojne by mohol pohľadom oboch prizabiť, toľko hnevu sa v ňom odrážalo. Hlavne nenávisti a opovrhovania. Keď príde s armádou a traja chlapi ju porazia, tak ich musel podceniť. Keby ho pustili, najmä si šialených psychopatov, ktorí by ich lovili aj na kraj sveta, „utíš sa prosím.“
„Vážne si myslíte, že to tak dlho vydrží?“ zasmial sa Yukimura, „nechal som ho vyhrať. Nepoužil žiadnu svoju techniku, pretože je prepojená s chakrou démona.“ Rozosmial sa hrdelným smiechom šťastného obchodníka s perníkmi. Evidentne si stále myslel, že môže byť o krok napred pred nimi a preto tá jednoznačná túžba vysmiať sa mu.
„Trebárs, žiadnu nepozná,“ založil ruky na hrudi Eitan, „pretože žiadnu nepotrebuje.“ Otočil sa a zatvoril za sebou dvere. Takýto ľudia sa tvária vždy, že sú tí najchytrejší a vždy vedia všetko viac než človek sám o svojom bratovi.
Usadil sa späť pred dvere Sory a založil ruky na hrudi. Pohliadol pred seba do záhrady. Opäť náhodné miesto na prenájom, náhodne miesto a kus krajiny. Ako dlho toto budú robiť, kým sa vody utíšia? Tak obrovské množstvo ľudí, ktorí idú po jeho Bratovi. On vie, že by sa pokojne svojho démona vzdal a dal ho prvému človeku, ktorý by si požiadal.
Ale tak nebezpečnú záležitosť nebude riskovať a nedovolí, aby ju riskoval Sora. Niekde v tých zvitkoch musí byť jednoznačná odpoveď. Až ich pozbiera, dá ich svojmu bratovi.
Stret nekonečných bojov. Pomaly začínal chápať Sorovu myšlienku; odstrániť nepriateľa skôr, než sa stane nepriateľom masy. Zabiť skôr, než niekto zabije iného. Najímať si na to ľudí a robiť osobné poriadky vo svojom živote. Ale kto môže povedať, že osoba, ktorá si najmä vraha, je lepšia, než osoba, ktorá spáchala, alebo sa len chystala spáchať zlo?
Všetko bol jeden veľký bludný kruh, do ktorého Sora padol ako malé dieťa. Človek sa ťažko vzdá toho jediného čo poznal.
„Nechcel si nikdy deti?“ opýtal sa do prázdna. Tušil, že by Sora mohol počuť jeho otázku, no neprišla žiadna odpoveď. Mať deti v tejto dobe bitiek. Aký zmysel by to vôbec malo? Aký vyšší zmysel by to malo pre Soru?

Vo večerných hodinách, kedy sa Mesiac plne rozložil na oblohe, odtiahol dvere od miestnosti a pohliadol na väzňa, ktorý sedel stále rovnako spútaný a so zaviazanými ústami a očami.
Sora sa oprel o dvere a v prstoch si pretočil mištičku so saké. Zahľadel sa na Yukimura-sama. Vošiel dovnútra a zatiahol za sebou dvere. Stiahol mu šatku z úst i očí.
„Je to nepohodlné tak späť, čo?“ oprel sa o stenu izby a napil sa.
„Čo odo mňa chceš?“
„Dôvod, prečo Vás nezabiť.“
„Som pánom! Budeš súdený Federálnym vládcom!“
„No,“ zamyslel sa Sora a pohliadol na lucernu pri dverách, „som odhodlaný to podstúpiť.“
„Aby nie,“ uškrnul sa opäť Yukimura, „už si ich pár zabil. Mám ich mená a dostanú sa k pánovi skôr, než by si si pomyslel. O chvíľu budeš mať za zadkom profesionálnych krvilačných bojovníkov.“ Opäť sa pokúsil uvoľniť si ruky, no povrazy a pečať boli príliš silné aby ich roztrhol.
„Aj to je možné,“ odvetil pokojne Sora, „ale nechápem, prečo vy, chudáci, sa máte vo zvyku takto vyhrážať. Prečo nejednáte fér. Sme nejakí ľudia. Stále sme obyčajné ľudské bytosti, ktoré chcú byť voľné.“
„Samuraj srdcom, ha?“ odvrátil od neho hlavu Yukimura, „to vravel i Ashiori. Ale riadny samuraj má svojho pána!“
„Chcete vari, aby som Vám slúžil?“ začudoval sa Sora. Takú ponuku, i keď nepriamu, ešte nedostal. On aby slúžil nejakému pánovi. Nebodaj nejakému Kage. Ani si to nevie príliš predstaviť. Rozhodilo by to jeho pravidlá, život a spôsoby. Nedokázal by sa prispôsobiť. Človek je raz na niečo už naučený od malého dieťaťa a ťažko sa toho zbaví.
„Slúž mi a ubezpečujem ťa, že sa ťa nikto ani nedotkne! Budeš pod mojou ochranou. Mojou pravou rukou!“
„Ale je v tom háčik, však?“ pohliadol do prázdnej misky od saké, „Vždy je v tom nejaký háčik, a preto sa nehodlám ani prekvapiť.“
„Budeš mi slúžiť, budeš dostávať plat, ochraňovať ma a nikto sa ťa ani nedotkne. Zabudni na všetkých svojich nepriateľov Sora.“
„Prediskutujem to so svojim bráškom.“ Rozišiel sa preč z izby, keď Yukimura začal kričať ako zmyslov zbavený. Reval a mykal sa. Sora na neho otočil hlavu a chvíľu sa díval. Krik ustal a Yukimura sklonil hlavu.
„Tomu hovorím zúfalstvo.“ Sora zmizol za dverami.

„Čo s ním budeme robiť?“ opýtal sa Eitan ráno. Reč bola o Yukimurovi, ktorý stále sedel spútaný v miestnosti. Neprezradil im zhola nič a ešte sa tváril, že oni by mu mali všetko vyklopiť, naservírovať Soru a zapriahnuť mu kočiar.
„Možno by som to mohol prijať,“ ozval sa po chvíľke mlčania Sora, „premýšľal som nad tým v noci.“
„Neblázni. Yukimura ťa nedokáže ochrániť. Videl si, čo sa stalo v meste nie? Jeho armáda padla.“ Protirečil mu Ashiori.
„Ja viem, viem... ale, mám dosť toho utekania. Nechce sa mi už... som unavený.“ Sklonil hlavu.
„Nii-chan,“ nahol sa k nemu Eitan a položil mu ruku na vrch hlavy, „nech sa rozhodneš akokoľvek, budem s tebou.“ Usmial sa a drepol si k nemu. Obaja bratia vedeli, že útekom sa nedá nič vyriešiť, len predĺžiť a nahnať si ešte viac nepriateľov. Utekať sa nedá navždy.
„Ale veď, že Yukimura je len poskok niekoho tam hore. Feudálni páni a všetci títo blázni majú iné plány ako Yukimura. A možno má iný plán on sám...“
„Ja viem, onii-chan.“ Sora sklonil hlavu ku kolenám a zatvoril oči, „ale je mi to už jedno. Tam aspoň na mňa nebude nikto tak okato útočiť.“
Jeho odhodlanie sa začínalo zosilňovať. Na svete nemal nikoho, kto by mu pomohol okrem svojho brata a najlepšieho priateľa. Ich oboch zatiahol do ešte väčších problémov. Nakoniec bol i tak sám so svojimi výčitkami.