♥Detská láska ♥ 2 a 3

POZOR! Spoiler!

Tak... ja viem, že som už dlho nič nepridala, popravde veľmi nestíham Tak som vám tu napísala taký menší dvojdielik. Dúfam, že sa bude páčiť. Píšte komenty a kľudne aj KRITIKU.
PS: Predom sa ospravedlňujem za pravopis!

„Stretli sme sa, lebo vám chcem predstaviť nového člena.“ Začal Pein a ukázal na chudé, vysoké, čiernovlasé dievča s modrými očami. „Toto je Hana a odteraz je jednou s Akatsuki.“ Povedal Pein a potom aj s Konan ruka v ruke odišli.
„Ahoj.“ Povedala Hana a pousmiala sa. Deidara do nej trochu strčil. Hana sa k nemu naklonila.
„Predstavím ti ostatných.“ Povedal Deidara a Hana kývla hlavou. Deidara ukázal na trochu nižšieho chlapa s červenými vlasmi. „Toto je Sasori. Je to môj sensei, v boji používa bábky. Je to aj náš medik a vyzná sa v jedoch a protijedoch.“
„Ahoj.“ Povedal Sasori a potriasol Hane rukou. Hana mu ruku podala a len usmiala. Keď ruku odtiahla, musela si vytiahnuť triesku s prsta. Deidara ju vzal za modrým chlapom.
„Toto je Kisame. S ním sme ťa našli.“
„Viem. Bol proti môjmu vstupu do Akatsuki. Tak vidíš som tu. “ Povedala Hana výsmešným hlasom.
„Neveril som, že zvládneš skúšky. Si dobrá, keď si tu.“Povedal Kisame a nastavil päsť. Hana sa len pousmiala a buchla si s ním päsťou. Deidaru je však hneď ťahal ďalej.
„Dobre, tak toto čudo je Zetsu. No, ani on nevie čo je.“ Zasmial sa Deidara, keď ukázal na čiernobieleho muža s nejakou rastlinou, čo s neho vyrastala.
„Hovor za seba blondínka.“ Podpichol ho Zetsua Deidarovi spadol úsmev s tváre. „ Mám telo, ktoré sa dá deliť. Pracujem tu ako špión.“
„Dobre, ale mňa radšej nešpehuj.“ Smiala sa Hana so Zetsuom.
„Blondínka, predstav nás!“ Kričal na Deidaru muž s kosou.
„Nie som blondína. Prestaňte! Hana, tento šašo je Hidan a jeho kosa. Je vyznávač Jashina.“
„Jashin je boh, začni v neho veriť a začne sa ti dariť.“
„Nie, vďaka. Mne sa darí aj bez Jashina.“ Usmiala sa Hana.
„Dobre robíš, vyznávač Jashina sa musí fyzicky týrať. “ Pošepkal jej Deidara, Hana sa len nechutne zatvárila. Deidara s ňou podišiel k poslednému členovi Akatsuki. „Hana, toto je Itachi Uchiha.“
„Blondínka, prečo som posledný?“ Ozval sa Itachi.
„Vieš, zlatý klinec na koniec.“ Usmial sa Deidara a žmurkol na neho.
„Aby ten klinec neskončil v tebe, blondínka.“ Usmial sa Itachi.
„Emo.“ Odpovedal mu Deidara a vyplazil všetky tri jazyky. Obaja sa zasmiali. „Toto je Hana.“ Ukázal na Hanu, ktorá s výrazom „tak a dostala som sa do blázinca“ sledovala chalanov.
„Ahoj, ja som Itachi. Som s klanu Uchiha a mám Sharingan.“ Predstavil sa hrdo Uchiha chlapec dúfajúc, že Hanu zaujal, že je Uchiha, a bude jej môcť vyrozprávať jeho životný príbeh, ktorým ostaných členov už vážne nudil.
„Viem, čítala som o tebe v tajných zvitkoch.“ Povedala triumfálne Hana a Itachi sa v duchu rozplakal, že ho predbehli hlúpe zvitky.
„Prečo tam nepísali aj o mne?“ Pýtal sa urazene Deidara s rukami prekrížených na hrudi. Vyzeral hrozne zlato.
„Píšu len o chlapoch blondínka.“ Podpichol ho Itachi, ktorý mal záľubu do neho vŕtať.
„Vtipné. Písali tam aj to, že Itachi je gay?“ Zarypol si aj Deidara. Itachi sa na neho pozrel vražedným pohľadom. Hana sa začala smiať, a potom sa k nej pridali aj Deidara s Itachim.
„Itachi, mám nejaké čudné oči, asi Kekei Genkai, no neviem ich ovládať. Konan vravela že mi s tým Pein a ty pomôžete. Pein súhlasil a čo na to vravíš ty?“ Opýtala sa hana, keď sa dosmiali.
„Nie je problém, aj zajtra ak chceš.“ Povedal hrdo Itachi.
„Ak ma dovtedy nenaštve a ja ho nezabijem.“ Povedal so smiechom Deidara.
„Ach Deidara, možno to nevieš, ale... aj Hana je mužnejšia ako ty, blondínka.“ Povedal Itachi. Namiesto odpovede mu Hana dala poriadnu facku s vražedným pohľadom. Uchiha chlapec si šúchal líce a dúfal, že jeho tvár nebude zdobiť modrina.
„Myslím že aj od teba. Teším sa na náš zajtrajší tréning.“ Povedala hrdo Hana a odišla. Deidara sa na neho výsmešne pozrel a odišiel tiež.
Bol už večer, keď na dvere Haninej izby niekto zaklopal.
„Ďalej.“ Povedala Hana a osoba za dverami vošla do jej izby.
„Ahoj.“
„Ahoj Konan.“ Povedala Hana a usmiala sa na ňu.
„Tak, čo hovoríš na Akatsuki?“
„Nemám slov. Je to tu čím ďalej lepšie a lepšie.“ Usmiala sa Hana. „[i]Hotoví blázinec. Sem zapadnem rýchlo[/i].“ Pomyslela si.
„Som rada, že sa ti tu páči. Pozajtra idem do mesta pôjdeš so mnou?“
„Dobre.“
„Super, som rada že si tu. Do mesta som musela chodiť sama.“
„To s tebou nikto nechcel ísť?“
„Nie, chlapi nevedia nakupovať.“
„Ideme na nákupy?“
„Presne tak.“
„Super, aspoň si kúpim nové oblečenie. A možno si dám aj niečo malé vytetovať.“
„Tetovanie je super, ale myslím že aj to staré oblečenie je dobre. Aspoň Deidarovi sa páči.“
„Čo? Deidarovi sa páči moje oblečenie? Je fakt ako dievča.“
„Asi som sa zle vyjadrila. Deidarovi je jedno čo budeš mať na sebe.“
„Čo? Ty mi chceš povedať, že...“
„Bingo. Nevšimla si si to? Ako sa na teba pozerá? Okrem toho, som počula ako vravel Peinovi, že si pekná.“
„Jasné. Konan prestaň, nie je prvý apríl.“
„Hovorím ti pravdu. Ak neveríš opýtaj sa Peina.“
„To fakt?“
„Už mi veríš?“
„Neviem, je to dosť čudné. Deidara je iba kamarát. Okrem to, vyzerá ako dievča a nepoznám ho.“
„Tak ho spoznaj!“
„Konan, ja neviem. Možno neskôr. Chcem sa najprv lepšie udomácniť v Akatsuki.“
„Veď ja nič, ja len, že som ti to len prišla povedať.“
„Jasné, to si cením.“
„Tak zajtra na raňajkách dobre?“
„Jasné.“
„Tak, ja už idem, maj sa.“
„Aj ty.“ Dievčatá sa rozlúčili a šli spať. Ráno sa Hana prebrala asi okolo ôsmej. Obliekla sa a šla do kuchyne. Tam sa stretla s Deidarom.
„Ahoj, čo tak skoro?“ Opýtala sa ho Hana.
„Ja vždy vstávam skoro, a ty?“
„Kedy, ako. Čo to je?“ Hana ukázala na niečo žlté na Deidarovom tanieri.
„Omeleta, dáš si?“
„Dá sa to jesť?“
„No dovoľ, kto si myslíš že v Akatsuki varí? Konan? To iste.“ Hana sa na neho pozrela ospravedlňujúcim pohľadom a ochutnala to čudo na tanieri.
„Fí ha... je to vážne dobré. Teda Dede, s teba je hotová žienka domáca.“
„Dede?“
„Deidara, Dede nie? Lepšie ako blondínka.“
„Veď ja nič, Dede je v pohode.“
„To fakt?“
„Jasné, páči sa mi to.“
„To bol, vtip, chcela som ťa naštvať.“
„Nie, fakt. Dede... super.“ Zasmial sa Deidara.
„Ako chceš.“ Usmiala sa Hana.
„Čo máš pozajtra v pláne?“
„Ideme s Konan do mesta. Prečo?“
„Chcel som ísť trénovať. Do mesta? Môžem ísť aj ja?“
„Neviem, ak to Konan nebude vadiť. Bola by väčšia zábava.“
„Čo vy tu?“ Opýtal sa niekto za nimi.
„Ahoj Itachi. Nič, a ty? Niako skoro nie?“ Pozdravil ho Deidara.
„Hidan sa modlí, a reve na celé sídlo.“ Vysvetlil Itachi. O päť minút boli dole v kuchyni všetci okrem Hidana.
„Konan, môže ísť s nami aj Dede?“ Pýtala sa jej Hana.
„Kto?“ Nechápala Konan.
„Deidara. Dede je kratšie.“ Vysvetlila Hana.
„Jasné, aspoň nám bude niesť tašky.“
„Dede, môžeš ísť s nami.“ Povedala Hana Deidarovi. Ten sa len usmial.
„Tak čo, pripravená na tréning?“ Opýtal sa Itachi Hany.
„Uvidíme.“ Odpovedala Hana s úsmevom. „Kedy začíname?“
„Čo tak po raňajkách?“
„Ja som už jedla.“
„Dobre, tak môžeme ísť, hneď. Neviem, čo to Deidara uvaril, ale vyzerá to otrasne.“
„Tak si navar sám!“ Hneval sa Deidara, ktorému okrem Hany, nikto neprejavil vďačnosť.“
„Tak ideme?“ Opýtala sa Hana. Itachi prikývol a vyšiel na cvičisko. Hana išla hneď za ním.
„Tak mi ukáž tie tvoje oči! Som zvedavý.“ Povedal Itachi. Hana zavrela oči, chvíľu sa na ne sústredila, a keď ich otvorila, modrá farba sa zmenila na fialovú s čiernymi kruhmi, a okolo očí jej navreli žily. Itachi zmeravel. Hana sa neho ustarane pozrela, a oči sa jej vrátili na normálnu farbu a tvar.
„Čo sa stalo?“ Opýtala sa trochu vydesene.
„Ja... také oči, som nikdy nevidel.“ Povedal Itachi, ktorý vravel pravdu. Také oči nikdy nevidel. Skoro sa mu zdalo, že je to kombinácia Rinneganu a Biakuganu. „ Ale... to nie je možné. Rinnegan má predsa len Pein. Povedal by keby... Či?... To nie, Konan by ho prerazila aj s tými jeho Piercingami. A Byakugan, možno len náhoda, alebo vyšší level ako u Sharinganu.“ Pomyslel si Itachi. „Hana, aktivuj si oči znova...“ Povedal je Itachi a Hana tak urobila. „...ako vidíš?“
„Ja neviem. Je to divné, vidím ako ti telom prechádza Chakra.“
„Dobre, nechaj si tie oči.“ Povedal Itachi a zaútočil na ňu. Len zľahka, ale Hana sa mu len pozrela na ruku, a tá mu mimovoľne odletela tak, aby ju nezasiahol. „Čo si urobila?“
„Videla som tvoje pohyby, pozrela som sa len na tvoju ruku, a... Ja neviem, ale bolo to super nie?“
„Ale to... vidí moju chaktu, to je vlastnosť Byakuganu, ale odrazila môj útok len pohľadom... Rinnegan. Čo sú to za oči?“ Premýšľal Itachi. S premýšľania ho vyrušila Hana.
„Halo.. .Zem vola Itachiho...“ A trochu do neho strčila.
„He...čo? Aha, no... ja... ja už musím ísť, prepáč, dnešný tréning končí.“ Povedal Itachi. „Musím ísť za Peinom. To nie je možné. To by mi povedal... to by predsa Konan neurobil...“
„Dobre, tak sa maj.“ Povedala Hana a odišla do svojej izby, hodila sa na posteľ a o pár minút zaspala. Itachi šiel okamžite za Peinom. Na dverí jeho kancelárie bolo napísane veľkým červeným NERUŠIŤ! No Itachi to odignoroval a vletel do pracovne.
„Pein...“ Zakričal na celú pracovňu, no keď si všimol že v pracovni je s ním aj Konan, ktorá bola len narýchlo oblečená v Akatsuki plášti, ktorý nebol ani zapnutý, len si ho držala pri tele celá červená, a Peina, ktorý na tom nebol oveľa lepšie ako Konan, ostal vo dverách ako puk. Pein sa spamätal prvý. Vtiahol Itachiho do pracovne a zabuchol dvere. Keby to bol niekto iný, ako Itachi (Najlepší a jediný Peinov priateľ), bez milosti by ho Pein zabil.
„Itachi...ja ťa prerazím... prisahám, že ťa zabijem. Vypichnem ti oči, a ty budeš slepý!“ Reval na neho Pein stále červený. Itachi pri predstave seba „slepého“ len nasucho prehltol a nasadil pohľad „psie oči“. „Asi ti už neslúžia oči starec, čo bolo napísané, na dverách? NERUŠIŤ! Čomu s toho si nepochopil?“
„Ja...“
„Máš šťastie, že si neprišiel skôr, inak by si už vážne nežil.“ Povedala Konan, ktorá si už zapla plášť.
„Ja... ja sa ospravedlňujem...ale, ja...“
„Čo ty? Zomrel niekto? Itachi... keby som mohla, tak ti vyškriabem oči...“ Revala na neho Konan.
„Nič som nevidel.“ Bránil sa ustráchaný Uchiha.
„Tak to máš ku*va šťastie!“ Povedali Pein a Konan spolu aopäť boli celí červený.
„Tak, čo sa stalo?“ Vyzvala ho Konan, aby vysvetlil, prečo rušil.
„Prepáč Konan, ale... ja... rád by som sa porozprával s Peinom sám.“ Konan mu jednu rezla po hlave. „Jasné, nebudeš rušiť, kľudne ostaň.“ Opravil sa Itachi.
„Tak už spusti!“ Rozkázal mu Pein.
„Pein, ide o Hanu...“
„Stalo sa jej niečo?“ Skočila mu do reči Konan, ktorá sa bála o Hanu.
„...nie, je v poriadku, ale ide o jej oči. Ja neviem čo to je, ale vypadá to, ako spojenie Byakuganu a Rinneganu. Pein, ty si jediný koho poznám s Rinneganom na svete. Starec, povedz mi, že...“ Konan sa na Peina pozrela s odporom a ľútosťou zároveň.
„Preskočilo ti? Si totálne slepý? Jasné že nie! Konan, láska, to by som v živote neurobil. Prisahám, ty si moja jediná... Itachi, šibe ti? Ako ti to napadlo?“ Konan sa na neho pozrela so slzami v očiach, ale prikývla na to, že mu verí.
„Pein, keby si videl tie oči... keď ich aktivovala, vravela že vidí moju chakru...“
„Byakugan...“ Povedal Pein.
„...potom som na ňu zaútočil, a ona... len sa pozrela na moju ruku a ta samovoľne zmenila smer tak, aby ju nezasiahla moja rana.“
„Rinnegan... ale ako? To nie je možné, ja som predsa nikdy s nijakou ženou... okrem Konan nebol. Láska, ver mi!“ Pein sa pozrel na Konan s prosebným pohľadom. Tá prišla k nemu a pohladila ho po tvári.
„Verím ti.“ A pobozkala ho. „Ale, musíme zistiť, s kadiaľ je!“
„Hana je sirota.“ Povedal smutne Pein. Itachi a Konan si vymenili spýtavé pohľady. „ Sľúbil som jej, že o tom nikomu nepoviem, ale vidím, že inak to nepôjde. Sľúbte mi, že to nikomu nepoviete.“ Obaja prikývli. „Hana, mi povedala, že...(Povedal im to, čo mu o sebe Hana povedala.). To je všetko čo viem.“ Povedal smutne Pein.
„To je hrozné, my sme mali šťastie, že nás našiel Jiraya. Myslíš si, že ju uniesli pre jej oči?“ Pýtala sa Konan.
„To neviem. Ale je to dosť pravdepodobné.“ Povedal Pein.
„Jej oči sú lepšie než môj Sharingan. Ale neviem si ju spojiť, s nikým. Biakugan... pfú... Hyuga klan stále existuje, ale ten Rinnegan... vážne neviem. Sakra, koľko vlastne má?“ Rozmýšľal Itachi, ktorému niečo napadlo.
„Šestnásť, načo ti to je?“ Pýtal sa nechápavo Pein.
„Šestnásť... čo bolo pred šestnástimi rokmi?“ Itachi sa pokúšal, aby na to prišiel aj Pein.
„Vojna v ktorej sme boli aj my. A...?“ Vložila sa do debaty aj Konan.
„Vojna a...?“ Itachi im skúšal dať nápovedu. Konan s Peinom na seba nechápavo pozreli.
„Vo vojne, sme porazili Madaru.“ Konštatoval hrdo Pein.
„My...?“ Pýtal sa prekvapene Itachi.
„Dobre, tak sme pomohli poraziť Madaru. Porazil ho Naruto, ktorý potom zomrel.“ Povedala Konan.
„Chudák Na-ru-to... Naruto...“ Pein sa zarazil.
„Už ti došlo?“ Pýtal sa Itachi.
„Čo mu malo dopnúť?“ Chcela vedieť aj Konan.
„Naruto.“ Povedal Itachi.
„Naruto bol hrdina a jeho meno je večné, ale čo to má spoločné s Rinneganom?“ Nechápala Konan.
„Naruto je Uzumaki.“ Vysvetľoval Pein.
„No a...?“ Nechápala Konan
„Uzumaki klan... aj ja som Uzumaki, po otcovi.“ Vzdychol si Pein. Konan chápala čím ďalej, tým menej.
„Uzumaki klan má Rinnegan. Preto ho má aj Pein.“ Vysvetlil Itachi, ktorému toto naťahovanie šlo pomaly na nervy, síce s tým začal on.
„Itachi má pravdu. Naruto bol Uzumaki.“ Povedal Pein.
„Ale, Naruto nemal Rinnegan.“ Namietala Konan.
„Lebo, o ňom nevedel, a nikdy sa na neho nesústredil. Nestihol ho prebudiť, alebo jeho generáciu preskočil. Aj to sa stáva.“ Vysvetľoval Pein. Konan už konečne chápala.
„Myslíte si, že Hana... je... Narutava dcéra?“ Chapci len nemo prikývli.
„A čo Biakugan?“ Pýtal sa Pein.
„Prosím ťa, ty si nevedel o ňom a Hinate?“ Zízal na neho Itachi.
„O kom?“ Nechápal Pein.
„Hinata... to dievča, ktoré si prebodol, pri súboji s Narutom...“
„...Už viem! To nie! Naruto a ona?“ Zaškľabil sa Pein, ktorý schytal od Konan jedu dobre mierenú lakťom do rebier a teraz už mal dôvod sa tváriť ako citrón.
„Áno. Po tom, čo mu vyznala lásku, spolu začali chodiť. A možno aj niečo viac, ako sa zdá. Ty si to nevedel?“ Skúmal Itachi.
„Nie, ja som za nimi nechodil, nezaujímal sa o nich a nezradil som Akatsuky.“ Pein podotýkal na to, čo pred šestnástimi rokmi urobil Itachi. (Zradil Akatsuky a pridal sa k Narutovi. Vyzradil mu všetky Akatsuki plány, a sľúbil mu svoju omoc vo vojne.)
„Prestaň! Urobil som, čo som musel! O tom sme sa už bavili.“ Bránil sa Itachi.
„Viem, to je už za nami starec. Prepáč, nechcel som. Pozývam ťa na pohárik.“ Povedal ospravedlňujúco Pein a s Itachim si padli do náručia ako bratia.
„Chlapi. Využijú každú možnosť, aby sa dostali k alkoholu.“ Konštatovala Konan. „ Inak chlapci, čo urobíme s novu infoškou? Teda, neviem ako vy, ale mne sa nechce ísť za Hanou a povedať jej ,Čau Hana, hádaj čo je nové! Predstav si, že si možno dcéra Uzumaki Naruta a Hyuga Hinaty. No nie je to pecka? ´ To by asi nebol dobrý nápad.“ Povedala Konan a tým pokazila chalanom dojemnú chvíľku. Itachi sa na ňu zato pozrel vražedným pohľadom.
„Nie, počkáme, kým si tým nebudeme istý. Ale dík, že si sa ponúkla, že jej to povieš ty. Máš to u mňa láska.“
„Čo? Počkať... ja som sa...“ Chcela namietať Konan, ale Pein ju vyhodil s pracovne a s Itachim sa pustili do fľaše Saké. „Tak toto budeš ľutovať Pein! Dnes spíš na zemi!“ Kričala cez zavreté dvere Konan. Peinovi to bolo teraz jedno. A k tomu dobre vedel, že Konan len žartuje. Bol už večer, a v sídle Akatsuki sa každý ukladal do postele. Aj Pein, spal nakoniec v posteli s Konan, a nie na dlážke, ako mu hrozila. Ráno sa všetci stretli v kuchyni. Dokonca aj Hidan, ktorý sa dnes mal modliť a obetovať až večer. Čo tiež nebola výhra, lebo pri tom hluku sa nedá spať. Deidara sedel pri Hane a bavili sa o tom, čo si chcú v meste kúpiť.
„Super, kedy vyrážame?“ Opýtal sa Dede. Hana sa pozrela na KOnan, ktorá pri nej sedela z druhej strany.
„O hodinu.“ Povedala Konan. Dojedli a o hodinu sa všetci traja stretli opäť v kuchyni a vyrazili na nákupy. Cestou bola zábava, Deidara stále niečo vravel, a dievčatá tím parádne bavil. Keď prišli do mesta, vošli do prvého obchodu s oblečením. Hana sa hneď rozbehla k trištvrťovým nohaviciam čiernej farby. Po ceste k ním stiahla z vešiaka ešte čiernu mikinu s kapucňou a po ceste do kabínky ešte schmatla biele botasky. Ako otvárala kabínku, niekto (v kabínke, s druhej strany) prudko otvoril dvere a tým vrazil do Hany, ktorá sa zosypala aj s vecami na zem. Mikina jej spadla na hlavu a tým jej zakryla výhľad.
„Sakra. Hej, si v poriadku?“ Opýtal sa „útočnik“ Hany. Tá si dala s hlavy mikinu dole a pozrela sa na osobu, ktorá do nej vrazila. To už pri nej boli aj Konan s Deidarom, ktorý pomohol Hane sa postaviť.
„Si v pohode?“ Opýtal sa jej Dede.
„Jasné, nič mi nie je.“ Povedala Hana a pozrela sa na „útočnika“.
„Mrzí ma to.“ Povedal ....