Po štvrtej vojne ninjov - "Sklamal si ma, Naruto" 03

Naruto sledoval odchádzajúceho muža, ktorý sa sám nazýval Polnočný lišiak. Usmial sa.
„Ten človiečik nie je práve najstatočnejší,“ podotkol s pohŕdaním Kyuubi.
„Kyuubi,“ povedal vyčítavo Naruto, „nie sme všetci zrodený k boji a k životu ninjov.“
„Pche,“ odfrkol si Kyuubi a viac nereagoval.
Naruto si iba predstavil ako si skladá hlavu na založených labách a pousmial sa.
„Čo si o tom myslíš?“ spýtal sa Kyuubiho a vyšiel z domu. Za okamih sa už zakrádal po strechách nikým nevidený.
„Myslím si, že to je ďalšia nudná misia,“ sťažoval sa Kyuubi.
„Nudná misia? Stojí proti nám pár stoviek ninjov. Možno si mal povedať Kakashimu, že si ti naša misia zdá nudná. Snáď by nám dali niečo iné,“ rýpal do neho Naruto.
„Ozvať sa a dovoliť, aby odhalili niečo, kvôli čomu som toľko obetoval?“ zavrčal. „To skôr zožeriem Shukakuho, a to je celý z piesku,“ dokončil znechutene.
Naruto sa usmieval. Už si zvykol na večnú rozmrzenosť svojho spoločníka. Hoci sa Kyuubi často a rád sťažoval, nebol zlý.
„A čo si také dôležité obetoval. Ty KRÁĽ bijuu,“ povedal s miernym úsmevom.
Kyuubi spozornel a varovne povedal: „Naruto... Začínam mať pocit, že sa mi posmievaš.“
„Ach... odhalil si ma. Nemôžem sa rovnať tvojej prenikavej inteligencii,“ povedal zvesela.
Kyuubi mlčal. Malo to vyzerať, že sa hnevá a hľadá slová, aby mu to oplatil, ale Naruto vedel, že sa tajne usmieva a toto podpichovanie si vychutnáva rovnako ako on. Hoci by to nikdy nepriznal. Keď vás ľudia pokladajú za netvora a polovicu života ste strávili zapečatený v niekom, kto vás nenávidí a druhú polovicu ste strávili na úteku, nemáte veľa príležitostí na rozhovor.
„Radšej mlčím. Inteligenciu, ktorú obsahujú moje slová by tvoja biedne prázdna hlava nezniesla.“
Naruto sa pousmial. V mysli sa mu vynorila spomienka, v ktorej ho Kyuubi nazval priateľom.
„Dobre ma počúvaj, Naruto,“ zavrčal Kyuubi. „Nemysli si, že sa teraz zo mňa stane roztomilé zvieratko. Nemysli si, že sa začnem kamarátiť s každým naokolo. Ani na chvíľu si to nemysli,“ vrčal a jeho oči potemneli. Teraz rozprával Kyuubi, kráľ bijuu. Tvor starý ako tie najstaršie klany. Tvor, ktorý ničil celé dediny a porážal tých najmocnejších ninjov.
„Prisahám na všetku charkru čo je vo mne, že ak ti niekto niekedy ublíži, zvyšok jeho života bude utrpením. Nikdy nespozná teplo domova, zničím všetky jeho radosti, malé aj veľké, a všetci jeho milovaný zomrú pred jeho očami.“
V jeho očiach zahoreli červené plamene. Jeho hlas bol tvrdý a neľútostný.
„A prisahám na večné hviezdy a svoju silu, že ťa nezradím, ak mi k tomu nedáš dôvod, alebo to nespravíš ty prvý.“
Uškrnul sa a jeho pohľad zmäkol. Naklonil sa k Narutovi.
„Toto odo mňa počuješ prvýkrát a aj naposledy,“ zhlboka sa nadýchol, „ťa nazývam svojim priateľom. Prvým a zrejme aj posledným,“ prehovoril akoby rozpačito a po odsunul sa.
„Si múdrejší ako sa tváriš, Naruto,“ usmial sa náhle desivo, „vieš, že nestojím o ľudskú spoločnosť. Mohol by som teraz, keď si ma oslobodil, opustiť tvoje telo a zabíjať tých červov, ale nespravím to. Iba kvôli tebe, ale vedz, že keby na mňa niekto niekedy zaútočil, zničím ho a všetkých naokolo, bez výčitiek a s radosťou.“
Zložil si hlavu na labách a privretými očami sa zahľadel na Naruta.
„Nenávidím ľudí, Naruto. Na toto nikdy nezabúdaj. Ty si jediný človek, ktorý sa ku mne choval s rešpektom a bez nenávisti. Keď nie zo začiatku, aspoň nakoniec,“ zaškľabil sa.
Zavrel oči a bez toho, aby ich otvoril prehovoril: „Budem ti požičiavať svoju silu, ale pod jednou podmienkou.“
„Tak to si rád vypočujem... priateľu,“ usmial sa Naruto.
Celý čas ticho načúval Kyuubiho slovám. Málokedy sa stávalo, že by sa Kyuubi tak rozhovoril, tak ho nechcel prerušiť.
„Drzé šteňa!“ zahrmel Kyuubi, ale v jeho hlase bolo počuť úsmev.
„Teraz počúvaj, máš moje povolenie prehlásiť, že si ma porazil a ovládol,“ dostal zo seba neochotne.
„Nebolo by jednoduchšie povedať... nooo... pravdu?“
„Nie!“ zatvrdil. „Všetci by si začali myslieť, že mäknem a ešte by ma možno začali otravovať rozhovormi. Radšej nech si myslia, že si ti zázrakom podarilo ma poraziť,“ pootvoril jedno oko. „Rozumieš Naruto? Iba náhodou si ma porazil. Mám pre teba viacero verzií, nejakú si vyberieš. V niektorých spím, v iných som sa pošmykol...“
Prestal rozprávať, keď sa ozval Narutov smiech.
„Naruto...“ zavrčal varovne, ale smiech neustával...

Naruto na polceste k táborisku na okamih zaváhal. Skoro to nebolo vidno, iba s jednou nohou vo vzduchu na okamih zamrzol, a potom znova vykročil. Všimol by si to málokto.
„Naruto...“ začal Kyuubi.
„Áno... ja viem,“ odpovedal mu.

V lese čupela postava. Bola celá v čiernom. Nikým nepozorovaná a dokonale skrytá pozorovala blonďavého ninju ako nakráčal do svojho skrytého táboriska. Bolo vybrané skvele. Nachádzalo sa na odľahlom, ťažko dostupnom mieste, skrytom pred zrakmi ľudí aj zvere. Bolo vidno, že ninja je skúsený a opatrný. Skontroloval okolie. Keď prechádzal lesom nespôsoboval žiaden hluk a jeho pohyb sa skoro nedal zaznamenať.
Ninja sa usmial a jeho čierne oči zažiarili. Jeho protivník bol nebezpečný. Do okolia rozmiestnil pasce. Či už chakrové pomocou techník alebo tie obyčajné.
Nakoniec ninja došiel na malú čistinku uprostred lesa. Spokojne sa ponaťahoval a sadol si na zem. Rýchlo sa pustil do jedenia. Jeho ostražitosť opadla.
Ninja sklamane potriasol hlavou.
„Sklamal si ma, Naruto,“ povedal potichu.
„Tak to sme na tom rovnako...“ ozval sa hlas spoza jeho chrbta.
Ninja okamžite šialenou rýchlosťou odskočil. Meč sa mu v ruke objavil akoby zázrakom a jeho oči zažiarili načerveno. Ozvalo sa „puf“ ako klon v táborisku zmizol.
„...Sasuke,“ dopovedal Naruto a hlas sa mu nepatrne zatriasol.