Tak o mňa bojuj - Neistota z Uchihy 02

No tak tu je nový diel a nečakane som sa venovala nakoniec tomuto než White Love
Poteším sa komentíkom a hodnoteniam
Príjemné čítanie.

So Sasukem sme sa prechádzali po záhrade už asi päť minút a vyzeral naozaj znudene. Ja som bola skôr nervózna z jeho prítomnosti. Nechápala som prečo, no bolo to tak. Niežeby mi vadilo, že bol pri mne, no bola som akosi nesvoja.

O nič viac mi nepomáhalo, že moje šaty mali celkom pekný výstrih, a keďže bol Sasuke vyšší stačilo by, že by sa mi chcel pozrieť do tváre a uvidel by niečo z môjho... dekoltu? No Sasuke sa na mňa ani raz nepozrel. Ani som nevedela či som za to rada. Ale veď je to jedno. Aj tak sa spolu nikdy nerozprávame a nikdy to nebude inak.
Potom som vzhliadla a pozrela som sa na oblohu. Hviezdy už krásne svietili a ja som si teraz uvedomila, že mal otec pravdu. Po prvý krát v živote. Záhrada bola naozaj prekrásna, a začala som sa cítiť ešte viac neisto.
Na takéto prechádzky by mali chodiť spolu skôr páry a nie ľudia, ktorý... sa spolu priatelia? Nie. Ľudia, ktorý sa... poznajú. To je asi vhodnejšie pomenovanie nášho asi vzťahu. Už ma príšerne boleli nohy v tých topánkach. Potrebovala som si oddýchnuť, no to nešlo.

Pozrela som sa na Sasukeho a on sa pozeral na oblohu. Žeby myslel na to, čo ja pre chvíľou? Nie, to určite nie, obaja máme úplne odlišné myslenie. Totálne odlišné. Už som chcela navrhnúť žeby sme sa mohli vrátiť, keď sa z rohu vynorila Ino a keď nás zbadala najskôr zostala prekvapene stáť, no potom si to namierila k nám.

„Ah, Sasuke-kun, to je ale náhoda, že sme sa tu stretli, však?“ Začala. On sa na ňu pozrel ale nič nevravel. Ja som sa pousmiala, aj keď som celkom nevedela prečo. Potom sa pozrela na mňa, trocha sa zamračila a opäť začala:
„Čo tu vlastne robíte? Na takom peknom mieste. Spolu?“ Štvalo ju to a to bolo totálne viditeľné. Zrejme chcela byť na mojom mieste. Kto by nechcel?
„Prechádzame sa.“ Povedala som stroho.
„Sasuke-kun, už si niečo jedol? V dome sú švédske stoly, nechceš sa ísť najesť so mnou?“
„Momentálne nemám čas.“ Povedal jednoducho. To bolo asi prvé čo povedal za dnešný večer. Teda aspoň predo mnou.
„Ale som si istá, že by to Hinate nevadilo, alebo snáď áno?“ Pozrela sa a mňa a privrela pri tom oči.
„Isteže nie, Sasuke nie je môj majetok, môže si robiť čo len chce.“ Povedala som a milo som sa usmiala. Ino sa okamžite rozžiarila.
„Hinata-chan, tak by si nemala hovoriť, čo ty vieš, možno to tvoj majetok v budúcnosti bude.“ He? Okamžite som sa otočila a takmer som odpadla.
„Ty... kto Ťa sem dočerta pozval?“ Toto bol ten posledný človek, ktorého som dnes večer chcela vidieť.
Daichi Azushi, chlapec, ktorý prišiel zo Suny do Konohy ešte pred rokom. Bol tu na misii, kvôli dobrým vzťahom medzi Konohou a Sunou (aspoň to tvrdil). Vtedy ešte nebol Naruto so Sakurou, takže som sa s Narutom chcela konečne zblížiť.
Daichimu došlo že sa mi Naruto páči, a preto každý môj pokus o zblíženie sa s Narutom sabotoval. Keby to neurobil, tak by som s Narutom možno teraz chodila, no kvôli Daichimu som nemala šancu sa o to aspoň pokúsiť. Doteraz neviem prečo tie moje pokusy sabotoval, proste som zostala u toho, že nemal čo vo voľnom čase robiť.
A keď mu misia po tých dvoch mučivých mesiacoch v Konohe skončila, vrátil sa do Suny, no to už bola Sakura s Narutom.

Usmial sa slizkým, ale pekným úsmevom. Fajn, keby nebol ku mne taký zlý, možno by som aj priznala, že sa mi páči. Trochu. Výzorovom.
No to nemení nič na to čo cítim k Narutovi.
„Ale nehovor, že tá tvoja zášť voči mne ešte stále nepominula, Hin-chan, to bolo už dávno.“ Dávno? Zaujímavé, lebo ja to mám ešte živo v pamäti. Skôr než som stihla niečo povedať, ozvala sa Ino: „Hin-chan?“ Daichi sa na ňu obrátil, koketne sa usmial a použil otrepanú frázu:
„Tak čo, kráska, máš sa?“ Ona na to očervenela a zachichotala sa. Ja som sa zatvárila, že vraciam.
„Ty si z Piesočnej?“ Spýtal sa Sasuke. Daichi si ho premeral, usmial sa a povedal:
„Áno, ty budeš Sasuke Uchiha, všakže?“
„Poznáme sa?“ Spýtal sa Sasuke Daichiho.
„Heh, osobne nie, ale od Hinatinho otca som o tebe počul.“ Takmer som zabudla. Otec si zatiaľ čo tu Daichi minulý rok bol veľmi obľúbil. Ale nie, dopekla, to nemôže byť pravda, žeby bol ten tretí adept na post môjho manžela Daichi? To nie, to musí byť vtip. Musím si okamžite pohovoriť s Nejim.
„Od otca?“ Spýtala som sa. Kedy spolu hovorili o... Sasukem? A hlavne prečo? Daichi si nezaujato prehrabol bronzové vlasy a potom povedal:
„Iste. Mimochodom, ako sa má Naruto? Určite dobre, keďže ty sa ideš vydávať za niekoho iného.“ Žmurkol na mňa a doširoka sa usmial.
To bola pre mňa posledná kvapka a vo mne sa prebudilo stvorenie, ktoré veľmi až priveľmi dlho spalo.
„Ty sedlák!“ A už som po ňom chcela vyštartovať, že mu dám facku a zmlátim ho. Vtedy mi bolo úplne jedno, čo by si ostatný pomysleli, hoci sme boli v záhrade iba mi štyria. No niekto ma silno chytil okolo pásu, pritisol si ma k sebe, takže som nemohla Daichiho udrieť.
„Hej!“ Obrátila som sa a zistila som, že ma drží Sasuke. Musela som uznať, že je naozaj silný a tak ľahko ma nepustí, takže som sa narovnala, nadýchla som sa a pozrela som sa na Sasukeho, aby ma pustil, no on nie.
„Pustím Ťa a ty ho zmlátiš.“ Povedal, lebo odhadol čo by nasledovalo. Vtedy mi došlo, že celá táto chvíľa je naprosto iracionálna, no smiešne pravdivá. Veľký Sasuke Uchiha ma drží okolo pásu a snaží sa ma upokojiť aby som nezmlátila takého hnusného... Daichiho, a Ino Yamanaka to celé sleduje.
„Zlatko, nepôjdeme si dať nejaký alkohol? Necháme tu tieto dve hrdličky.“ Povedal Daichi Ino a zasmial sa.
„Hrdličky?!“ Okamžite začala Ino, ale Daichi ju schytil a ťahal ju do domu.

Po asi dvoch minútach, čo ma Sasuke ešte stále držal som si vzdychla a povedala som potichu:
„Vďaka.“
Nevedela som či sa Sasuke chystal niečo povedať, alebo urobiť tak som sa na neho pozrela, ale potom sme začuli:

„Čo tu robíte?“ Obrátili sme sa za hlasom, ktorý to hovoril a uvideli sme Sakuru s Narutom, ktorý stáli pri dverách do domu. Sasuke ma pomaly pustil a tak trocha som posmutnela, aj keď som celkom nechápala prečo. Veď prečo by ma to malo trápiť že ma pustil?
„Eh... my... sme sa rozprávali.“ Povedala som. Páni, aká chabá výhovorka a to mi klamanie išlo lepšie. Sasuke sa pozrel na dom.
„Toto nevyzerá ako rozhovor!“ Poznamenal Naruto, vyšším hlasom, než bolo potreba.
„Idem sa pozrieť ako sa bavia hostia. Tak zatiaľ.“ Povedala som a odišla som do domu. Odignorovala som to čo povedal, veď to bolo jedno. Neviem či sa ešte spolu rozprávali, ale dosť som o tom pochybovala, keďže chvíľu po mne vstúpil do vnútra aj Sasuke, ktorý si to namieril k Itachimu.

Koniec druhej časti.

ČO BUDE ĎALEJ? TO UVIDÍTE V ĎALŠEJ EPIZÓDE!!!!!!