Narutova sestra 40 - Nebezpečná sardinka

Bolo ráno. Nana sa zobudila v Itachiho objatí v jeho izbe. Večer chcel, aby prenocovala uňho. Dnes sa jej vôbec nechcelo vstávať, najradšej by ležala v posteli celý deň. Zívla si a otvorila oči. Pár krát zažmurkala a pozrela sa na Itachiho. Ešte spal. Usmiala sa a pohladila ho po líci. Potom sa potichu postavila, zamierila k oknu a otvorila ho. Ovanul ju chladný vzduch. Znova snežilo, iba že teraz poriadne husto. V noci muselo snežiť, pretože napadlo dosť veľa snehu. Nadýchla sa a vydýchla obláčik pary.
„Už je ráno?“ prehovoril Itachi so zatvorenými očami.
„Zasnežené ráno.“
„Poď ku mne.“ natiahol ruky.
Nana si k nemu ľahla a položila hlavu na jeho nahú hruď. Trochu sa započúvala do toho, ako mu bije srdce.
„Ako ti je?“ spýtal sa starostlivo.
„Keď som s tebou, tak fantasticky.“
Zdvihla hlavu a pobozkala ho. On jej bozk opätoval.
„Ale nemôžme do nekonečna ležať v posteli.“
„Prečo?“ spýtal sa sklamane.
Nana sa usmiala. „Idem sa osprchovať.“
„Ou, môžem ísť s tebou?“
„Zaľahni, ty zvrhlík!“ zasmiala sa a hodila doňho malý vankúš.

Potom odišla. Cestou do kúpeľne sa ešte zastavila v svojej izbe a vzala si uterák. V kúpeľni sa zamkla a vyzliekla. Pozrela sa do malého zrkadla a pokrútila hlavou.
Vyzerám otrasne, pomyslela si.
Napustila si vaňu s levanduľovým olejom a ponorila sa do nej. Relaxovala a pukala malé, voňavé bublinky, čo plávali na hladine. Ani z vane sa jej bohvieako nechcelo. Zdržala sa tam trochu dlhšie, všetci už boli na nohách. Pohla si a utekala dole.
„Čau!“ pozdravil ju Kisame, ktorý sedel za stolom a tlačil do hlavy sardinky.
„Dobré ráno.“ zamrmlal Zetsu spoza otvorených novín. Trochu pripomínal Peina.
„Krásne ráno!“ usmiala sa.
To odpútalo Zetsua od novín a Kisameho od sardiniek.
„Stalo sa niečo o by som mal vedieť?“ spýtal sa Zetsu. „Doniesli mi tie hnojivá? Ach, nie, kvôli tomu by si nebola taká šťastná. Pochop, mali ich doručiť už pred dvoma týždňami!“
„Eh, nevšímaj si ho, posledný týždeň je taký podráždený.“ povedal Kisame. „Počul som, že vám to so Sasorim neklapalo. Ale povedzme si to úprimne – kto ho tu mal rád?“
„Nechcem o tom hovoriť.“ povedala skleslo.
„Vďaka ti, Kisame, teraz ju môžem znova celý deň rozveseľovať!“ vyčítal mu Itachi.
Nana si ho ani nevšimla, bol v rohu miestnosti, kde bola chladnička. Pravdepodobne hľadal niečo na raňajky.
„Poď sem, kráska!“ povedal nežne, podišiel ku nej a vášnivo ju pobozkal.
Kisamemu uviazla sardinka v krku a začal sa dusiť. Až ju nakoniec zo seba dostal a vypľul ju. Nebezpečná sardinka mierila rovno na Zetsua. Ten chcel hneď niečo povedať, ale sardinka mu padla do krku a začal sa dusiť. Chcel sa napiť, ale nebolo čoho. Začal meniť farbu a divne chrčal. Nakoniec ju zo seba horko-ťažko dostal.
„To čo malo znamenať?!“ zhúkol pojašený Zetsu.
Itachi a Nana ho dokonale ignorovali a naďalej sa venovali ústnemu kontaktu.
„Hej!“
„Nevideli ste Peina?“ spýtala sa Konan v tesnom priesvitnom župane.
Celkom normálka, len keby pod ním niečo mala. Teda okrem nohavičiek. Kisame si mohol oči vyočiť.
„N - Nie,“ zakoktal sa a chcel sa posadiť, no na nešťastie svojim zadkom sadol do prázdna.
Už aj chudák Zetsu chcel reagovať, ale radšej schmatol svoju oslintanú sardinku, vopchal si ju do úst a tváril sa, že usilovne prežúva.
Nana sa po chvíli od Itachiho odtrhla. „Nevidela som ho ešte. Možno zháňa novú posilu do Akatsuki.“ zažartovala.
A pritom vôbec netušila, že hovorí pravdu.
„Možno je niekde v sídle. Pozrela si sa do pracovne?“ pripomenul Itachi.
„No nie.“ povedala ironicky Konan a odpochodovala naspäť hore.
„Híííí!“ vyšlo zo Zetsua.
„Čo?“ zaškeril sa Kisame.
„Hííí!“ zopakoval priškrtene. „Híííí!“
„Čo mu zas, dopekla, je?“
„Hííí! Ko – ko – ko!“
„Kokoko?“ zopakovala nechápavo Nana.
„Kóóóóóóó!“ naliehal Zetsu a zatváril sa tak, akoby ho išlo práve roztrhnúť. „Ssssť!“
„Kosť!“ vykríkla. „Itachi, on sa znova dusí!“
Itachi k nemu pristúpil a buchol ho po chrbte. Ale nie len tak. Vrazil mu takú, že zmenil svoju zelenú farbu na ružovú. Kosť sa mu z hrdla dostala a zapichla sa do steny. Hotový Zetsu padol na zem a oči mu neprirodzene behali zo strany na stranu.
„Žije?!“ ustráchala sa Nana.
„Čoskoro ožije. Aha, už sa dvíha! A už má znova zelenú farbu. Len akosi ... zvädol.“
Zrazu sa dvere otvorili a dnu vošiel zasnežený Pein. Nastalo ticho ako v hrobe. Otriasol sa od snehu, oklepal si topánky a zavesil na vešiak zasnežený kožuch a baranicu. Všetci vybuchli do obrovského smiechu. Kisame sa držal za brucho a z očí mu vyšli slzy. Pein naozaj vyzeral smiešne.
„Šéfko, hráte sa na Snehulienku?“ podpichol ho Hidan v trenkách.
„Poď dnu.“ povedal niekde do prázdna.
Všetci automaticky nakukli komu to Pein hovorí. Dnu vošlo dievča. Ale nie len tak hocaké. Jej vlasy mali neprirodzenú fialovú farbu a oči mala zelené. Pôsobila na prvý dojem celkom sympaticky, ale bolo v nej niečo, čo Nana nevedela správne popísať. Ani slovami. Mala pocit, že ju už niekde videla. Ešte si len spomenúť, kde. Nevedela sa rozpamätať a to ju štvalo najviac. Nie, bol to viac, než len pocit.
Pein ani nemusel kričať, ticho nastalo samo.
„Vážení, toto je Hiro.“ predstavil ju,
Hiro nahodila nevinný úsmev. Chlapské obecenstvo bolo zväčša ohromené, okúzlené, pošaľeté alebo zaujaté. Ženské ani tak nie. Konan ju ešte nevidela a Nana si ďalej nenápadne lámala hlavu nad tým, kde ju videla.
„Kto je to?“ vypadlo z nej.
„Ako ste si iste všimli, členov v Akatsuki kriticky ubúda.“ šibol pohľadom po Nane. „A tak som bol nútený nájsť náhradu za tú stratu. Našiel som Hiro. Má výnimočné schopnosti a dokonca Kekkei Genkai. Postupne sa s ňou zoznámte, časom vám roztriedim úlohy.“
Prvý k nej pristúpil Hidan, neodolateľne sa zatváril a podal jej ruku. Aké ironické! Aj tak to stále bol len chudák v trenkách. A tak to išlo ďalej. Chudák Kisame, ten sa od samého šťastia mohol rozliať na kolomaž. A znova ďalej, až sa to nakoniec dostalo k Nane. Či chcela, alebo nie, podala jej ruku.
„Hiro.“
„Nana.“
„Teší ma.“ usmiala sa.
Nana zaváhala. „Aj mňa.“
Stretli sa im pohľady. Hiro sa naďalej len usmievala, ale Nana sa tvárila vážnejšie, ako čínsky boh pomsty Išiel z nej strach.

Všetci boli z Hiro – novej posily – nadšení. Ale takto to už chodí. S novou posilou príde aj silná konkurencia... Možno aj iné hrôzy.