Láska v Sune - Sen a Rozhovor ep. 5

Takže 5-ty diel. Tento diel som chcela trocha Chinese rozhýbať, nechceme predsa aby bola stále taká chladná, no nie? A potom som niečo písala aj z pohľadu Gaary, dúfam že to nebolo až také zlé a že sa Vám to bude páčiť!!!
Príjemné čítanie

Pomaly som sa ponorila do ríše snov.

*******************************************************************************

Gaara sa stále nesúhlasne krútil keď som sa mu snažila dať na krk kravatu.
„Láska, vieš že som trpezlivá ale nie zas až tak." Upozornila som ho.
„Chinese, veď mi tú hlúpu kravatu ani dávať nemusíš. To si radšej vezmem rúcho."
„Rúcho? Veď je to svadba tvojej sestry a ja pochybujem že sa ti bude páčiť keď sa ti budú stále klaňať nejaký slizký ri*olezi." Uškrnula som sa.
„Tak ale to že je to svadba Temari ešte nie je dosť dobrý dôvod aby som ti dovolil dať mi tú kravatu." Vzdychla som si no potom som sa usmiala lebo som dostala nápad. Podišla som k nemu ešte bližšie, kravatu som položila na postel, ruky som si dala okolo jeho krku a jemne som ho pobozkala. Keď som sa odtiahla, zašepkal:
„Tak toto už dôvod je." Zasmiali sme sa a už am ťahal k posteli na ktorú ma zvalil, ľahol si na mňa a začali sme sa bozkávať. Páčilo sa mi to, ako samozrejme vždy no na svadbe sme mali byť za pol hodinu a ja som ešte nebola upravená. Preto som začala protestovať.
„Gaara, nestihneme to..." No než som stihla dokončiť dal mi ukazovák na pery a povedal:
„Nič sa nestane keď budeme desať minút meškať."
„Lenže ja som družička a ty máš Temari odprevadiť k oltáru."
„Dokelu." A začal sa obliekať. Keď som videla jeho naštvaný výraz na tvári musela som sa zasmiať.
„Cez hostinu sa ale vytratiť môžeme." Povedala som a jemu sa evidentne ten nápad veľmi zapáčil.

*******************************************************************************

Zrazu som otvorila oči, posadila som sa a dala si tvár do dlaní. Dopekla čo to bolo? No sen, ale takýto? Veď, veď mne sa snívalo o... o kazekage-ovi. O ňom! To nie je možné. Ani sa mi nepáči. Nepáčia sa mi jeho zelené oči, jeho vlasy farby krvi, nepáči sa mi tá jeho tajomnosť. Ach, zase klamem samú seba, toto bola len malá hŕstka toho čo sa mi na ňom páči. Naozaj veľmi. Ale prečo sa mi sníva o ňom? Prečo teraz? A predovšetkým prečo sme v tom sne boli pár? Toto naozaj netuším. Prečo sa mi to nesnívalo so Shiom? Je úplne jedno že už ej mŕtvy no jeho som milovala a nie kazekage-ho. Ja nemilujem kazekage-ho. Nie. Opäť som si ľahla. Gaara. Ďalšia vec. Dopekla odkiaľ viem jeho meno? Nespomínam si že by som ho niekde počula alebo čítala, tak odkiaľ? Nie, nebudem na to myslieť. Musím sa sústrediť na zajtrajší - och! Pozrela som sa na hodiny a tie ukazovali 4.32 am. Takže dnešný súboj. Musím si ešte pospať. Potom budem môcť racionálne premýšľať. Aspoň v to dúfam.

***********************Kancelária Kazekage-ho 4.32 AM*************************

*Pohľad Gaary*

Zase tie nudné papierovačky. Koho to má dopekla baviť? No je to moja povinnosť.
„Gaara, choď si už ľahnúť." Povedal Kankurou ktorý sa práve rozvaľoval na sedačke ktorú som tam mal.
„Nie som unavený. Vlastne som dosť čulý."
„Čulý? Hm.... čo si myslíš o tom dievčati?" Spýtal sa zrazu.
„Kankurou, máš ty vôbec poňatia koľko sa mi za deň premelie touto kanceláriou kunoichi?"
„Okey, tak to upresním. Má asi 170 cm (Gaara má 176), vlnité, hnedé vlasy po lopatky, ofina do strany, modré oči..." Stále som sa tváril nechápavo no už mi začínalo dochádzať koho má namysli.
„Hádala sa s Temari."
„Ja už viem koho máš myslíš."
„No konečne."
„A čo je s ňou?" Spýtal som sa nevinne a zahľadel som sa do papierov.
„Je naozaj krásna." Povedal a ja som sa naňho rýchlo pozrel. Diabolsky sa usmieval. O čo mu ide? Nech sa už vymáčkne!
„Ani som si nevšimol." Povedal som, no Kankurou si mojej poznámky nevšímal, jedol hrozno a pokračoval:
„Krásna a nebezpečná. Povedal by som." Keď som sa zatváril nechápavo, pokračoval. Ako môže byť podľa neho nebezpečná? Veď pokiaľ viem ešte spolu ani nehovorili. Ja by som skôr povedal že je tajomná. Že niečo ukrýva.
„Človek ktorý sa len tak bez okolkov háda s Temari a ešte ju aj vyprovokuje tak ako ona musí byť nebezpečný. Buď to alebo je bláznivá. Oboje je fajn."
„Vymáčkneš sa už konečne?" Naozaj som si nebol istý či chcel popisovať to čo už dávno viem alebo mi chcel povedať niečo iné a ešte sa k tomu nedostal.
„Takže dnes budú mať ten súboj?"
„Ano."
„Pôjdeš tam?"
„Nie."
„Aha, myslel som že to budeš chcieť vidieť. Nemáš čas kvôli tej návšteve z Konohy?"
„O to nejde. Naruto s ostatnými majú prísť až zajtra. A Temari mi povie aká bola. Ak chceš tak sa na to môžeš ísť pozrieť. Nemám nič proti."
„Ešte to by mi chýbalo. Aby som si pýtal tvoje povolenie." Potom prejde k oknu a spýta sa:
„Čo si o nej myslíš?"
„Prečo Ťa to zaujíma?"
„Len tak." Vzdychol som si a odpovedal:
„Nuž ako si sám povedal - je pekná, tajomná a zrejme aj nebezpečná - alebo šialená. To sa uvidí po tom súboji."
„Tajomná, krásna a nebezpečná. Pozor, Gaara, to je vražedná kombinácia." Zasmial sa. Ja mu na to nič nepoviem.
„Prečo ti príde tajomná?" Spýta sa a vezme si jablko z misi kde bolo ovocie. Požehnane veľa ovocia.
„List od mizukage som čítal tak podrobne že ho už viem aj naspamäť, no stále mi to nedáva zmysel. Prvotriedna kunoichi, ktorá vždy končila ako jedna z najlepších v Mlžnej príde do Suny. Tam už mala aj svoje postavenie a potom odišla. Len tak. A jediná odpoveď ktorú som od nej dostal bola že jej Mlžná nevedela poskytnúť to čo potrebovala. Je naozaj zvláštna a nepredvídateľná."
„A drzá. Temari dokázala vytáčať každým jedným slovom a aj ty si bol po rozhovore s ňou mimo." Uťahoval si zo mňa.
„To už si povedal. Každopádne po tom súboji budem chcieť vedieť každý detail. Každý jeden." Povedal som a opäť som sa pustil do písania.

*******************************************************************************

Ráno som sa zobudila na zvonenie budíka. Bolo tesne pred obedom takže som to ako ráno brať nemohla. Chcela som si trocha pospať, preto som vstávala tak neskoro. Vstala som, zavrela sa v kúpeľni a spravila rannú hygienu. Práve keď som dojedala posledné sústo zo svojich raňajok niekto zaklopal. Tanier s pohárom som dala do drezu, zamočila to a išla som otvoriť. Pred dverami stál nejaký brunet s pomaľovaným ksichtom. určite som ho už videla no nevedela som si spomenúť kde. Potom prehovoril:
„Som Kankurou.Mám Ťa odprevadiť na tréningové pole. Budeš tam mať súboj s Temari." Vzala som si tašku, zavrela dvere, zamkla a a išli sme. Po ceste som sa spýtala:
„Nemala som byť o jednej v pracovni kazekage-ho?"
„Mala ale pozmenili sme to. Inak tu máš novú čelenku." Povedal a podal mi ochrannú čelenku so znakom Piesočnej. Čelenku som si zaviazala okolo krku.
„Tú druhú si nedáš dole?" Spýtal sa keď videl že druhú so znakom Mlžnej mám ešte stále pripevnenú na nohe a nedávam si ju dole.
„Je to snáď protizákonné?" Spýtala som sa arogantne.
„Ujasnime si jednu vec. Ja nie som Temari. Mňa nenaštveš svojím arogantným chovaním, ja sa tak ľahko vyprovokovať nenechám." Hehe. Toto myslí vážne? To si myslí? Ach, aký je len naivný.
„Nie, ty sa necháš vyprovokovať ešte ľahšie. Apropo, už mi došlo na čo si tu ty. Aj tá blondína si uvedomila že po našom súboji bude taká dolámaná že to sama nezvládne. Takže si vybavila sluhu." Zastal a díval sa na mňa s výrazom ktorý hovoril že už o chvíľu príde o nervy. Ešte trocha postrčiť a bude fakt vynervovaný. No potom som za sebou začula:
„Som zvedavá kto bude nakoniec potrebovať sluhu." Obrátila som sa a usmiala. Súboj sa môže začať.

Koniec piatej epizódy.

ČO BUDE ĎALEJ? TO ZISTÍTE V ĎALŠEJ EPIZÓDE!!!