Láska v Sune – Náhly Záujem ep. 6

Ja viem, ani ja tomu nemôžem uveriť!
Je tu konečne nový dielik, a ja dúfam, že sa vám bude páčiť!

„Keďže o mne Kazekage tak pochybuje, myslela som, že si dá aspoň toľko námahy a príde sa pozrieť ako prehrám.“ Zatvárila som sa kyslo.
Nemožné. Absurdné. Neexistujúce.
Nikdy by som nemohla prehrať súboj s niekým, ako je ona. Možno som mala prehnané ego, ale už pri našom prvom stretnutí stratila nervy kvôli maličkostiam.
Iba som ju škádlila a ona chcela zbombardovať budovu Kazekage-ho.
„Môj brat má oveľa dôležitejšie veci než sa zaujímať o teba.“ Povedala jedovato. To ma naštvalo.
Je tu hlúpe... ale štval ma fakt, že sa o mňa vôbec nezaujíma? Že som mu ukradnutá? Denne sa mu kanceláriou premelie nespočetne veľa kunoichi, ktoré sú omnoho milšie a vhodnejšie pre neho než ja.

Dopekla! Naozaj! Nad čím to premýšľam? Milšie a vhodnejšie? Toto snáď ani nie je pravda! Aby som sa oňho tak veľmi zaujímala iba po jednom úbohom sne?! Dofrasa, nie! Odmietam pripustiť, že by som sa zaujímala o niekoho ako je on! Nie, to určite nie, iba mu chcem ukázať aká som silná. No ďalšia otázka. Prečo chcem, aby vedel čo vo mne je? Pretože bol ku mne taký skeptický? Áno, to je ten dôvod.

„Môžeme začať, alebo chceš ešte cúvnuť? Neboj sa, nebudem Ti to zazlievať. Gaara Ti môže dať aj ľahšieho...“ Začala do mňa rýpať Temari, ale ja som jej skočila do reči.
„Tak na to zabudni, ale dám Ti jednu radu – asi by si si mala dať na seba nejaký ochranný oblek alebo masku, nechceme predsa zmrzačiť tak peknú tváričku. Hoci... keď sa na teba pozriem, už nie je čo zmrzačiť.“ Milo som sa usmiala a pôsobila som sebaistejšie než som sa cítila.
Zneistila ma ďalšia vec. Jeho meno. V tom sne som povedala jeho meno. Gaara. Takže som sa nemýlila. No odkiaľ ho viem? Možno som to iba čítala v novinách. Áno, veď kde inde?
Temari sa zhlboka nadýchla a ja som uvidela ako sa jej všetky svaly napli. Asi sa musela fakt premáhať aby po mne okamžite neskočila.
„Tak dobre. Napočítam do troch a môžete začať.“ Povedal Kankurou, ktorý sedel na strome.
Prikývla som, ale stále som sledovala Temari.
„Raz...“ Temari chytila silno svoj vejár.
„...Dva...“ Rozprestrela ho...
„...Tri...“ A rozbehla sa.

*********************Ten istý čas, kancelária Kazekageho *************************
* Pohľad Gaary*

Stál som pri okne a pozeral som sa cez okno na piesok, ktorý voľne lietal po celej Sune.
Bol so nervózny. Naozaj dosť. Mal som sto chutí obúchať si hlavu o stôl, pretože som tam nešiel. No áno, to boli reči, že mi Temari povie aká bola (ak by to vyzeralo na jej prehru aj tak by si prifarbila ten súboj tým, že to bolo tesné), alebo Kankurou, hoci verím jeho úsudku. Nechcel som pripustiť, že ma tá kunoichi, ktorá je tu sotva tretí deň zaujíma viac, než je pre Kazekage-ho vhodné. Teda... niežeby zaujímala. Iba som bol zvedavý, ako bojuje, nič viac.

Hm... ale ak by som tam teraz išiel možno by som uvidel niečo z ich súboja. Lenže, prečo tam vlastne idem. Správne, výhovorka. Musel som súrne hovoriť s Kankurouom o tej návšteve z Konohy. Dosť chabá, ale premyslím to neskôr. A práve v momente, keď som chcel odísť z pracovne, začul som zaklopanie na dvere. Nečujne som zakňučal, ale posadil som sa za kreslo.
„Ďalej!“ Zavrčal som.
Do kancelárie vstúpila Matsuri a ja som sa strhol.
Nehovoril som s ňou asi mesiac. Naposledy to bolo, keď podávala hlásenie o jej misii. Ale už nejakú dobu som ju na žiadne misie neposielal.
„Kazekage-sama, prepáčte, že vyrušujem.“ Povedala formálne. Toto ma štvalo. Nikto tu nebol a i tak bola formálna.
Veď sme spolu chodili, dopekla! Ba aj spali, no ona je po našom rozchode stále takáto. To ja by som mal byť taký. Ona sa rozišla so mnou! Prisunul som sa na kresle k stolu a povedal som:
„To nič. Čo sa deje, Matsuri?“
„Chcela som vedieť či pre mňa nemáte nejakú novú misiu.“ Povedala stále zízajúc inam. Nechcela sa na mňa pozrieť.
„Vlastne nie. Misiu som ti nedával schválne, pretože toho nebolo zas tak veľa, ale tiež príde Naruto, takže som si myslel, že ho rada uvidíš.“
„Oh... Oh.“ To bolo jediné na čo sa zmohla.
„Dobre. Ešte raz sa ospravedlňujem za...“ Skočil som jej do reči.
„Matsuri, to by už stačilo. Poďme rovno k veci. Chcela si mi povedať niečo iné, mám pravdu?“ Potom sa na mňa pozrela, sebavedomie jej stúplo a povedala:
„Okey teda, to nie je tá vec.“ Nadýchla sa a potom vybafla pravdu:
„V Sune kolujú reči, že máš niečo s tou novou kunoichi z klanu Ashio.“ To si robí srandu? Nie je tu ani tri dni a už kolujú reči? Preboha, veď som jej iba zohnal bývanie! Bola to iba milá výpomoc.

Na tvári mala neurčitý výraz. Žeby žiarlila? Nie, nemožné. Znova, ona sa rozišla so mnou! Sú to už predsa tri mesiace.
„A kto tie klebety rozširuje?“ Spýtal som sa.
„To je jedno. Proste som to začula. Vraj si jej zariadil aj bývanie, je to pravda?“
„Pozri sa, Matsuri, naozaj nechcem byť nezdvorilý, no už spolu nechodíme, tak prečo to chceš vedieť?“
Okamžite sa privalila k môjmu stolu, spustila naň ruky a začala sa ponad neho nakláňať.
„Pretože mám na to právo!“ Vykríkla bez rozmýšľania.
Div, že som nevyskočil z kože. Ovládol som sa, a ostrým tónom som jej povedal:
„To teda nemáš! To právo si stratila v deň, keď si sa so mnou rozišla. Nezabúdaj, ty si bola tá, ktorá chcela ten rozchod.“
Trochu odstúpila od stola a pozrela sa do zeme. Mal som pravdu, ale trápilo ju to, bolo to jednoznačne vidieť.
„Matsuri, ja s tou kunoichi nič nemám. Proste som jej pomohol nájsť bývanie, nič viac. Taká výpomoc z nás ešte nerobí pár, alebo áno?“ Nevinne som sa usmial.
Dívala sa na mňa pohľadom, ktorý by zdolal aj Madaru (hoci je už tri metre pod zemou).
„Gaara, ja viem, že som ten rozchod navrhla ja, ale bola to chyba a teraz to už viem.“
„Tak v takom prípade ma mrzí, že si si tú chybu neuvedomila skôr.“ Povedal som suchým hlasom.
Boli sme spolu takmer rok a ona nemala problém skončiť to celé v jednom dni. Nemienim do toho spadnúť znova.
„Viem, že som Ti ublížila a mrzí ma to. Gaara, ja... ja ťa stále milujem a hoci ty už so mnou nechceš byť, ja sa ťa nevzdám. Nech už je tá kunoichi ktokoľvek, rozhodne ťa jej nenechám.“ Povedala odhodlane.
„Matsuri, koľkokrát ti mám povedať, že s ňou nič nemám?“ Povedal som jej po chvíli, ešte trochu zaskočený jej vyznaním.
„To je jedno. Nevzdám sa ťa nech už to bude ona alebo ktorákoľvek iná.“

***************************************************************************

Stála som na mieste, plne pripravená na akúkoľvek obranu.
Ona na moje prekvapenie po jej rýchlom rozbehu zastala, a trhla s rozprestretým vejárom.
Nevedela som presne akú ten vietor bude mať silu, no okamžite som vyskočila na hrubú vetvu najbližšieho stromu a z neho som vyskočila do vzduchu.
Takže keď som dopadla, silu toho vetra som síce nepocítila, ale uvidela som ju.
Rozsekala nejaké stromy za mnou. Usmiala som sa, obrátila na ňu a povedala:
„Pôsobivé.“ Vyzerala na moment zaskočená, no potom sa trošičku pousmiala.

Ja som vytiahla spoza chrbta, na ktorom som mala puzdro katanu a dala som ju pred seba.
Stisla som ju a rozbehla som sa za Temari.
Keď prišlo na náš stret, zastavila moju katanu svojím vejárom. Ja som sa ale nedala a tlačila som na jej vejár ako na pílu. Najskôr to zvládala vykryť, no potom som sústredila svoju chakru do ruku z ktorej prešla aj do katany.

Bola to katana špeciálne upravená, aby som to mohla urobiť. Tým pádom, ten nápor už nemohla vydržať a odskočila.
Ja som tiež odskočila, katanu som zapichla do zeme, urobila som pár pečatí a vykríkla:
„Živel Zeme: Skalnaté hory!“ Katanu som v tom momente chytila a vyskočila som na strom.
Temari najskôr nevedela čo sa deje no tiež vyskočila na strom práve v momente, keď sa na zemi začali tvoriť skaly.
Potom na mňa zo stromu zavolala:
„A to ti na čo bolo dobré?“ Vyskočila som na jednu skalu.
Neboli vysoké, nie, ale vždy som pri súbojoch toto skalné pole využila. Vždy.

Koniec šiestej časti.

ČO BUDE ĎALEJ? TO ZISTÍTE V ĎALŠEJ ČASTI!!!

Poznámky: 

So... what do you think?
Čo myslíte?
Dúfam, že to nebolo také zlé, a snažila som sa tam pridať aj boj, ktorý ešte nekončí (skrytý význam)

Skrytý obsah

Ako som sa aj v minulej poviedke, ktorú som pridala, zmienila, ku každej poviedke budem pridávať nejaký song, ktorý som práve počúvala. Takže tento týždeň sú tu rovno dve, ale ako aj minule, nemusíte ich počúvať http://www.youtube.com/watch?v=RzhAS_GnJIc&list=PL47CC0DBCD377D90B&index... - pieseň k filmu Hunger Games, ktorý bude čoskoro v kinách (nemôžem sa dočkať), a tá druhá je: http://www.youtube.com/watch?v=CRSvoKoU3kk&feature=related - opäť k filmu Hunger Games