Útek 3 (Naruhina)

Po pár týždňoch to bolo stále rovnako krásne u neho bývať.
Raz večer sedel na zemi a ja som mu ležala na bruchu.
Hladil mi vlasy, čo milujem a on to vie.
Prehrabával mi prsty pomedzi pramienky zatiaľ, čo čítal nejakú knihu.
Niekto však odrazu zaklopal.
Už som vstávala, no on ma predbehol
„Seď, ja idem otvoriť,“ povedal a usmial sa na mňa.
Na ten úsmev si asi nikdy nezvyknem, ako aj na jeho bozky, dotyky, alebo len keď sa na mňa pozrie, začervenám sa.
Chvíľu som čakala.
„Hin, musím ísť, ale ani sa nenazdáš a vrátim sa ti,“ povedal a pobozkal ma.
„No dobre,“ sklonila som hlavu.
Ostal na mňa pozerať a potom sa priblížil.
„Môžem ísť?“ spýtal sa blízko mojím perám.
Ostala som ticho.
„Takže áno?“ približoval sa ešte viac, až ma začal bozkávať.
„Môžem?“ spýtal sa medzi bozkami.
„Dobre, ale vráť sa kým ešte nebudem spať,“ povedala som nakoniec.
„Jasné, tak ahoj,“ usmial sa a odišiel.
Zrazu som sa nudila. Strašne mi za ním bolo smutno, takže som si uvedomila, že by som už asi bez neho nedokázala žiť.
Doobeda sme mávali tréningy alebo misie so svojimi tímami, ale to bolo iné.
Vedela som však, že nechce byť stále len so mnou, že si chce aj vyraziť.
Niekto opäť zaklopal.
Potešila som sa a rozbehla som sa otvoriť dvere, no stála tam Sakura.
„Ahoj,“ pozdravila som prekvapene.
„Hinata, ja... Môžem ísť ďalej?“ spýtala sa.
„Áno, samozrejme...“
Pustila som ju dnu a sadli sme si do kuchyne.
„Ako sa máš?“ spýtala som sa a uvarila som kávu.
„Super a čo ty?“
„Ja tiež, ako vidíš bývam s Narutom,“ usmiala som sa.
Sklonila hlavu a už nemala na tvári svoj obvyklý úsmev.
„Niečo sa stalo?“ spýtala som sa.
„No, vlastne... Ja viem, že s Narutom chodíš a ja sa vám do toho nechcem miešať, ani vám to kaziť... Ale..“
„Ty ho miluješ, však?“ spýtala som sa.
„No... Čo?“ pozerala na mňa prekvapene.
„Ja ... nechcela som...“
„Ty si myslíš, že ho milujem? Veď ja chodím so Sasukem.“
Zahanbila som sa, ale ona ako dobrá kamarátka to nechala tak.
„To nič, ale... Nechcem ti ublížiť, ale videla som Naruta s Ino,“ povedala nervózne.
Chvíľu som mala strach, no chcela som mu veriť.
„Veď sú kamaráti, nie?“
„No, ale on... Neviem, spýtaj sa ho na to, ja len nechcem, aby ťa podvádzal, no určite na to má nejaké vysvetlenie.“
„Verím mu, že ma nepodvádza. Prečo si to myslíš?“
„No len... Nechajme to tak... Možno sa mi to zdalo.“
Dopili sme kávu, porozprávali sme sa a k tomu sme sa už nevrátili.
Sakura odišla a ja som si šla ľahnúť. Naruto nechodil, až som zaspala.
...
Otvorila som oči a on si ku mne potichu ľahol.
„Kde si bol?“ spýtala som sa.
„Ja som ... s chalanmi Sasukem, Nejim a Shikamarom,“ povedal a pobozkal ma.
„Celý večer?“
Chvíľu bol ticho.
„Á-áno. Dobrú noc,“ povedal a o chvíľu zaspal.
A ja som nemohla spať celú noc.
...
Na druhý deň sme mali obaja misie, a keď som prišla domov, ešte tam nebol.
Začala som variť a premýšľala som.
„Možno mal na to nejaký dôvod, prečo klamal. Možno ani neklamal, ale klamala Sakura,“ hovorila som si v duchu, no vtedy mi moje myšlienky prerušil príchod Naruta.
„Ahoj, láska. Ja som hladný, že by som zjedol aj teba,“ povedal a už bežal do kuchyne.
Dal mi pusu a ja som šla rýchlo naložiť jedlo.
Sadli sme si a mlčky sme jedli.
„Niečo sa stalo?“ spýtal sa ma a prezeral si ma.
„N-nie, nič,“ povedala som a jedli sme ďalej.
Keď som umývala taniere, zozadu ku mne prišiel, chytil ma za boky a otočil ma.
Začal ma bozkávať a ja som sa nebránila.
„Niečo sa stalo?“ spýtal sa, keď sa trochu odtiahol.
„No.. Vieš, ja... Ja ti verím, Naruto,“ povedala som.
„To som rád, aj ja tebe,“ usmial sa.
„Vieš, včera prišla Sakura a ...“
Vtedy však niekto zaklopal.
Naruto prevrátil očami.
„Kto zas ruší?“ nahnevane prešiel k dverám.
Začula som hlas Ino, preto som šla bližšie a počúvala som.
„Veď sme sa dohodli na večer,“ šepkal Naruto.
„Ja viem, ale už som to nemohla vydržať,“ vravela Ino.
„No tak dobre,“ povedal a potom zareval:
„Hinata!“
Počula som jeho kroky, tak som rýchlo prešla k riadu.
„Áno?“
„Idem von, večer sa vrátim. Potom mi povieš, čo si chcela, tak ahoj,“ pobozkal ma a šiel.
Sadla som si, no nedalo mi to. Bežala som k oknu a chvíľu som ich sledovala. Musela som ísť za nimi.
Vedela som, že to nie je správne, no keď Ino povedala, že to nemohla vydržať, musela som sa presvedčiť na vlastné oči.
Šli opäť na Ramen.
Skryla som sa do kríkov blízko nich a sledovala som ich.
Ino ho chytila za ruku a on bol nervózny. Odtiahol si ju. To ma veľmi potešilo.
Objednali si Ramen a už som myslela, že pôjdem domov, keď Ino odrazu vstala, natiahla sa k nemu a pobozkala ho.
Šokovane som pozrela na neho a on sa nebránil.
Nemohla som. Rozbehla som sa domov a celou cestou mi stekali slzy.
Doma som si ľahla na posteľ a nemohla som prestať plakať.
Predstavila som si to všetko krásne, čo sme spolu prežili a uvedomila som si, že je to už minulosťou. Moje sny, plány, môj zmysel života, on, všetko je zničené.
Pomaly som prešla do izby a začala som si baliť veci.
Začula som dvere. Chcela som odísť, kým tam nebol a hlavne, už som ho nemohla vidieť.
„Ahoj, láska, som doma!“
Balila som sa ďalej a bola som ticho.
„Hinata-chan, to už spíš?“ spýtal sa a vošiel do izby.
Ani som naňho nepozrela.
„Čo- čo to robíš?“ spýtal sa prekvapene.
„Sťa-,“ nemohla som to dohovoriť a rozplakala som sa.
„Čo sa stalo?“ bežal ku mne a chcel ma objať, no po prvý krát som ho od seba odtlačila.
„Č-Čo to... Ty si robíš srandu, však?“ spýtal sa vystrašene.
Stále som sa mlčky balila.
„Veď mi odpovedz! Ty sa sťahuješ?“
Prikývla som.
„Prečo? Chrápem v noci? Som neporiadnik? Ja, ja sa polepším!“ kričal.
„Nie, ty vieš dobre, prečo,“ ďalej som plakala.
Sadol si na posteľ.
„Ty o tom vieš?“
„Videla som vás,“ povedala som a už som s ním nemohla byť, keďže to veľmi bolelo, preto som sa rozhodla, že si po veci prídem na druhý deň, a tak som chytila aspoň jeden kufor a rozbehla som sa k dverám.
On bol však rýchlejší a postavil sa mi do cesty.
„Nechoď, Hinata-chan! To bola nehoda!“
„Prosím, nerob mi to ešte ťažšie,“ pošepkala som, ale nemala som silu ho odtlačiť.
Keď som sa ho dotkla, chytil mi ruku a bozkával mi ju.
„Hinata-chan, nechoď, láska, prosím, zostaň tu!“ kľakol si na kolená „ja som do teba blázon, ja to tu nevydržím bez teba!“
To ma bolelo ešte viac.
Navyše tie krásne modré oči, ako sa na mňa pozerali a tiekli z nich slzy.
„Ja.. Ak si videla, čo si videla, tak ona pobozkala mňa! Ja som jej povedal, že milujem iba teba! A odmietol som ju!“ kričal.
„Ale... Je viac dôvodov...“
„Akých?“
„Prosím, uhni sa! Nemusíš už klamať!“
„A kam pôjdeš?“
Zostala som ticho.
„V takej tme ťa nenechám ísť von samú! A navyše, doma by ťa tvoj otec určite zbil. Ak, ak ma nenávidíš a neveríš mi, tak dobre, ale prespíš tu! Ja sa ťa ani... nedotknem, ak nechceš, ale ostaneš tu! A ráno sa porozprávame!“
Videla som, že by ma nepustil, tak som sa vzdala a prikývla som.
Ľahol si na zem, tak som šla na posteľ a obaja sme nemohli spať.
Nad ránom som na chvíľu zaspala a keď som sa zobudila, on spal.
Sledovala som ako pokojne vydychuje.
Stále bol taký krásny, keď odrazu otvoril oči.
Sklopila som zrak, opäť to bolelo.
„Hinata-chan, môžem ti to vysvetliť?“ spýtal sa.
„Videla som, čo som videla, nebránil si sa, tak už to nechaj tak!“
„Veď som sa bránil, aj keď... Teraz, keď o tom hovoríš, tak... Áno, nebránil som sa, ale iba zozačiatku, keď som bol v šoku, ale potom som ju zastavil! Tak prečo mi neveríš?“ kričal.
„Lenže, aj tak , včera si mi klamal! Bol si s ňou. Sakura mi povedala, že vás videla!“
Niekto zaklopal.
„Kto zasa do pr...?“ vybehol otvoriť.
Šla som k dverám.
„Ahoj, ja...“ bola to Ino, spoznala som jej hlas.
„Čo potrebuješ? Ešte nemáš dosť? Musíš mi to ešte viac pokaziť?“ spýtal sa Naruto potichu.
„Ja... prepáč,“ povedala.
„No, to by si sa mala ospravedlniť Hinate, lebo nás videla!“
„Čo? A je v poriadku?“ spýtala sa prekvapene.
„Nie, ani mi neverí a ja už neviem, čo mám robiť,“ hovoril potichu a zúfalo.
„A kde je?“
„V izbe.“
Rýchlo som si ľahla do postele.
Obaja vošli.
„Ahoj, Hinata,“ pozdravila Ino.
„Ahoj.“
„Ja sa ti chcem ospravedlniť... Ja som nevedela, že s Narutom chodíš a pobozkala som ho...“
„Takže tebe o tom nepovedal a ...?“ vyčítavo som sa na neho pozrela.
„No ešte to vyzerá, že ja som vás podviedol obidve!“ zahundral.
„Nie, on.. Vlastne, on ma odmietol, to ja som ho pobozkala.“
„A predvčerom sme sa dohodli so Sasukem, že dáme dokopy Saia a Ino, lebo Sai Ino miluje,“ vysvetľoval Naruto „Sasuke učil Saia nejaké triky a ja som mal zatiaľ chodievať za Ino a pýtať sa jej, čo si o Saiovi myslí a dohadzovať jej ho a tak, preto sme šli na ten Ramen. Lenže Sai nechcel, aby sme o jeho citoch niekomu vraveli, lebo sa bál, že by mu to nevyšlo, čo sa aj stalo, takže preto som ti klamal. No a nechcel som ti povedať, že idem za Ino, aby si nežiarlila.“
„No a včera sme šli s Ino zase na Ramen a to už mal prísť aj Sai, ale všetko sa akosi zvrtlo, keď ma Ino pobozkala.“
Premýšľala som. Vedela som, že Naruto by takto neklamal. Odrazu som mu verila a všetko bolo opäť krásne.
„Ino, mala by si ísť,“ povedal trochu spokojnejšie a pozeral sa na mňa.
„Tak čaute!“ pozdravila Ino a odišla.
„Ahoj,“ zašepkala som zamyslene.
„Ahoj,“ odviedol ju Naruto.
Potichu sa vrátil a pozeral sa na mňa.
Potom prešiel pomaly ku mne.
„Tak veríš mi už?“ poškrabal sa po hlave.
„Dokáž mi, že ma miluješ!“ povedala som.
Prekvapene na mňa pozrel, no potom si ku mne sadol a chytil mi moju ruku, ktorú si priložil na srdce.
„Cítiš? Cítiš ako mi z teba bije srdce? Už mi veríš?“ spýtal sa.
Verila som mu. Jeho srdce búchalo veľmi rýchlo ako moje.
Nahla som sa a zavrela som oči.
„Áno.“
Cítila som ako ma bozkáva a pomaly ma tlačil na posteľ.
Začala som mu rozopínať mikinu a potom vyzliekať.
„Naozaj to chceš?“ spýtal sa.
„Áno,“ povedala som roztraseným hlasom.
Usmial sa a tiež mi vyzliekal tričko.
...