Agent Smrti - 01

04:25 - Pevnosť Yukata - Kiba no kuni

Ticho... mlčím a čakám... ach to ticho... Začínam nenávidieť všetko okolo seba. Nenávidím dvoch strážcov pri bráne. Nenávidím kanji znak tesáku na veľkom odznaku nad bránou. Nenávidím aj dve žlté, vo vetre vejúce vlajky Kumogakure, so znakom blesku a oblačnej dediny. Nenávidím vratký drevený plot, ktorý sa tiahne popri príjazdovej ceste do hradu. Nenávidím ... ale čakám. Nepotrebujem sa hýbať. Nepočujú môj dych... Nevidia ma. A ani neuvidia. Naki sa opatrne pozrel hore na mesiac. Už to nepotrvá dlho, pomyslel si a zase v tichosti sledoval strážcov. Jeden z nich sa opieral o stenu a Naki si bol istý že spí. Druhý sa nemotorne tackal sem a tam a snažil sa pozorovať les okolo seba. Naki ich zo svojho dokonalého úkrytu pozoroval už vyše troch hodín. Shiramu-danna ho naučil ešte v Akadémií kedy si má naplánovať akciu. Najlepší čas je tesne nad ránom keď stráže prestávajú bdieť a sú ospalé. Ďalšia z mnohých vecí ktoré ho naučil bolo ako najlepšie začať. Ak strážia dvaja, musíš ich zabiť naraz, a skôr než stihnú vydať hlások. Naki pozrel hore a vedel že už je čas. Vytiahol jeden zo svojich kunaiov a použil techniku. Prudko hodil kunai a ten sa zapichol k nohám strážcu. Ten sa pozrel smerom z ktorého kunai vyletel no bolo neskoro. Ozvalo sa slabé puknutie a Naki stál za ním. Trvalo mu presne päť sekúnd kým presekol na krku dôležitú šľachu jednému zo strážcov a presným výpadom zabil toho druhého kým stihol vstať. Vtom k nemu priskočili Han a Chou.
Boli to dvaja členovia jeho tímu. Han Hyuuga bol ninjom z vedľajšej vetvy. V pätnástich musel, ako ostatní, odísť do vojny. Hneď na to si ho Shiramu vyhliadol a zlanáril ho do Ryuketsu. Absolvoval výcvik za tri roky a teraz mal osemnásť. Na druhej strane Chou bol najmladším členom tímu. Mal len pätnásť rokov a do Ryuketsu vstúpil ako desaťročný, po tom čo mu umrel otec a Shiramu ho zachránil pred údelom vyhnanca klanu Akimichi.
"Han," povedal Naki.
"Hai! Byakugan!"
"Štyria strážcovia na hradbe, jeden vo veži, na nádvorí je ich dokopy asi desať. Ďalší sú v citadele," spočítal Han.
"V poriadku. Hradbu si beriem ja. Vaše je nádvorie."
"Hai!" zborovo prikývli Han aj Chou.
"Chou-senpai prosím."
Chou pomaly zväčšil svoju pravú ruku tak že si do nej mohol Naki sadnúť ako do kresla. Potom ho prudko vymrštil nad hradby.
Na hradbách stáli štyria strážcovia s dlhými halapartňami v rukách. Keď Naki letel vo vzduchu hodil po nich štyri kunaie. Strážcovia sa im vyhli a kunaie sa zapichli do zeme. Zrazu sa opäť ozvalo to slabé puknutie ale niekoľkokrát po sebe. Každého z mužov osvietil modrý záblesk a v sekunde všetci štyria spadli k zemi s podrezanými hrdlami. Naki stál nad bránou a usmieval sa.
Muži na nádvorí si ho práve všimli no prerušil ich výbuch. Brána sa rozletela a zahalil ju dym. Keď ustúpil, stál na jej mieste jediný muž. Vojaci po ňom okamžite začali strieľať z kuší.
"Kaiten!" skríkol Han a roztočil sa do chakrovej špirály ktorá odrazila všetky šípy. Keď skončil zostal v zemi menší kráter. Vojaci tasili katany a utekali k bráne. Han len nehybne stál a pozeral pred seba. Keď boli meter od neho, ozval sa ďalší rachot.
"Nikudan Sensha!!!" zreval ktosi a z brány vyletela obrovská gula a zmietla mužov na nádvorí.
Všetci traja sa stretli v strede nádvoria.
"Rýchlo! Nemáme veľa času! Rozmiestnite výbušninu," prikázal Naki. Keď skončili Naki ukázal na východ a rýchlo všetci traja zmizli. Zostali na strome asi sto metrov od pevnosti. Naki uprene pozrel na hradby a nádvorie, na ktorom sa začali zbiehať strážcovia.
"Teraz..." povedal a Han zložil pečať.
V pevnosti sa rozpútalo ohnivé peklo. Najprv vyleteli do vzduchu základy veží a tie sa zrútili. Potom začali vybuchovať nálože pozdĺž hradieb a tie sa pomaly rúcali do priekopy okolo hradu. Keď bolo po všetkom, Naki si utrel pot z čela a obrátil sa ku zvyšku tímu.
"Dobrá práca. Vrátime sa do tábora a ráno prekročíme líniu."

Do ich tábora sa dostali krátko pred svitaním. Obloha bola už svetlejšia, no jesenné slnko ešte nevychádzalo. Bolo krátko pred šiestou.
Nespali dlho. Naki sa prebudil okolo ôsmej a ostatní o deviatej. Zbalili tábor a zakryli po ňom stopy. Keď boli pripravení, rozbehli sa smerom do zeme ohňa. Boli asi dvanásť kilometrov od severného frontu. Tiahol sa od pobrežia na mieste kde hraničila zem tesáku a zem ohňa a pokračoval dlhé kilometre až po hranicu zeme železa. Donedávna sa tiahol až po Vodopádovú dedinu, no keď vojská konohy pod priamym vedením Akiru porazili kumogakure pri rieke Yu, obsadili skoro celú zem železa a dôležitý prístav. Zároveň sa však predĺžil západný front na ktorom Konoha bojovala proti ninjom z Iwy. Práve prístav Kou no Aka v zemi železa bol ich cielom. Líniu Kumo na juhu nebolo možné obísť a stále zúrili boje. Preto sa rozhodli zamieriť na severozápad a nájsť najprv pobrežie a po jeho línií sa dostať až do prístavu. Cesta im trvala okolo štyroch hodín a keď dorazili bol už obed. Naki bol omnoho spokojnejší keď vyšiel na skalný previs nad Severným morom a pod sebou v údolí uvidel prístav okupovaný shinobi z Konohy.