Sarah Nara 4: Návrat

Varovanie: Mala som to povedať hneď na začiatku ale zabudla som... Tobi a Madara nebudú tá istá osoba tak ma chápte. A Sasuke aj z týmom vyhľadal Itachiho a udobrili sa To je odo mňa všetko.
Prajem príjemné čítanie. Sarah

„Temari!“ vykríkla Sarah a na druhého prekvapeného vo dverách sa ani nepozrela.
„Čo ty tu robíš Sarah? Vrátila si sa? Žiješ v Konohe a ako sa ti darí?“ zavalila Sarah otázkami Temari.
„Prepáč Temari ale nevrátila som sa, mám tu misiu. Teraz dočasne bývam u bratranca. Určite ho poznáš volá sa Nara Shikamaru,“ povedala trochu chladnejším tónom, „a mám sa celkom fajn.“ Temari vrhla vražedný pohľad na Gaaru a ten si len povzdychol.
„Štyri kilometre na juh,“ povedal a kývol jej na znak toho že môže ísť. Sarah sa len zvrtla na päte, odstrčila Kankara a vytratila sa z kancelárie Kazekageho.
„Ti to trvalo!“ zahučal na Sarah Naruto. Upriamila na neho jej vražedný pohľad a bojovo zakričala: „Štyri kilometre na juh. Ideme!“ Prešli cez južnú bránu Piesočnej a pustili sa do behu. Na čele stál Naruto a Sarah priamo za ním skúmala chakru kilometer pred nimi.
„Je to isté. Jedná sa presne o tie osoby ktoré určil Gaara,“ chladne povedala ostatným. Za pár minút pred sebou uvideli osoby s Akatsuki plášťami a tak zastali. Taktiež spravili Akatsuki.
„Konoha sa prišla pohrať...“ povedal Itachi s úškrnom na perách.
„Vtipné,“ vrátila Sarah ironicky Itachimu. Sasuke mal pohľad na Narutovi a Kisame si premeriaval Sarah.
Po chvíli sa ozval Naruto: „Sasukeho nechajte na mňa!“
„To isté platí o mne a Itachim!“ zrúkla na nich Sarah hneď po Narutovi.
„Číča si trúfa...“ zasmial sa Itachi to však nemal robiť. Sarah v okamihu zložila pár pečatí a skríkla:
„Katon: Goukakyuu no Jutsu.“ Samozrejme Itachi sa veľmi ľahko uhol tejto technike. Sarah sa rýchlo rozhodla čo ďalej. „Kagene!“ skríkla a na tvárach ostatných sa zjavili nechápavé výrazy. Techniku totiž mala aktivovanú už od začiatku. Jej oči sa však zmenili. Tentoraz bolo pozadie nie biele ale krvavo červené. Kisame ktorého to neprekvapilo využil príležitosť. Ohnal sa Samehadou po Sakure a odhodil ju.
„Chidori Senbon“ zakričala Sarah, ale okrem svojho hlasu počula aj iný čo to vykríkol. Obzrela sa. Ten hlas patril Sasukemu ktorý úpenlivo bojoval z Narutom. Itachi sa však nedal len tak lahko poraziť a všetkým ihlám sa v okamihu vyhol. Premiestnil sa priamo pred Sarah a vyhŕkol: „Tsukuyomi!“
Sarah ležala v piesku. Nenamáhala sa vstať. Na oblohe svietil krvavočervený mesiac a pred ňou stála čierna postava... Itachi. Podľahla jeho technike a čakala na bolesť ktorá neprichádzala. Posadila sa a tichým šeptom riekla: „Čo odo mňa chcete? Pochybujem že ste prišli po Kyuubiho alebo Ichibiho. Tak? Načo?“
„Chceme aby si sa vrátila späť!“ vybafol na ňu.
„Neviem prečo by som mala. Sasuke zabil Orochimara a mňa pred ním uchránil. Už sa nemusím skrývať v temnote. Nevieš čo som si u neho prežila a Akatsuki ma s ním bude vždy len spájať. Dva roky som žila v tom že mu budem pravá ruka... ale potom prišiel tvoj mladší braček a zrazu som bola tá neviditeľná. Ušla som a pridala sa k vám. Plnila misie, ale teraz sa chcem vrátiť k dobru a rodine. Ty nevieš aké to je ťažké!“ s plačom mu povedala. Itachi sa na ňu len mlčky pozeral. Ona si utrela slzy a ešte povedala sotva počuteľne: „A i tak sa nemám prečo vrátiť... Konan ma neznáša, ostatní sú ku mne odmeraní, dobre až na Shiannu tá sa ku mne správala priateľsky a ty? Popíšem to dvoma slovami. Nenávidíš ma!“
„Sarah, máš dve možnosti. Prvá je že sa vrátiš do Konohy a tvoji priatelia a rodina do posledného budú mŕtvy. Druhá, vrátiš sa k Akatsuki a tvojím priateľom sa nič nestane,“ povedal a Sarah mala pocit že v jeho hlase cíti smútok, no to sa jej asi len zdalo.
„Fajn! Vyhral si! Ale ešte ma nechaj prehovoriť k nim pár slov,“ riekla prosebne.
„Keď na tom tak trváš...“ uškrnul sa, „potom ti hodím prsteň a keď skončíš nastokneš si ho na prst. Pein nás v okamihu prenesie do skrýše.“
Itachi zrušil genjutsu. Sarah sa pozrela na Kisameho a Sasukeho a sotva badateľne prikývla. Razom obidvaja prestali bojovať a preniesli sa za ňu a za Itachiho. On jej podal prsteň. Chytila ho do ľavej ruky a do pravej chytila kunai. Prerezala si znak Konohy a otočila sa na priateľov: „Nepoznám vás dlho takže neviem čo povedať. Snáď len toľko že ste boli dobrý priatelia, no musíme si dať zbohom. Moja minulosť ma poznačila... snáď vám Gaara povie niečo o mojej minulosti. Takže, zbohom a pozdravujte Shikamara. No keď ma nabudúce stretnete, útočte alebo utekajte. Stráňte sa Akatsuki. Toto je moje posledné,“ na chvíľu sa odmlčala a potom dopovedala, „zbohom.“ Nastokla si na prst Akatsuki prsteň a náhle sa celá púšť vzdialila a oni sa ocitli pred Peinom.
„Misia splnená. Sarah sa vrátila,“ povedal Itachi a Peinov Rinnegan sa stretol so Sarahiným Kagene.
„Výborne,“ zaškľabil sa Pein.