Narutova sestra 21 - Tajomná minulosť

Minúty utekali a boj Nany a Gaary pokračoval.
„Shukakov oštep!“ skríkol Gaara a vytiahol z piesku tvrdý a silný oštep.
Pevne ho stisol a hodil ho na Nanu, ktorá mu chcela uskočiť, ale nemohla.
„Čože?!“ prekvapila sa.
Piesok ju chytil na nohy a ona sa z neho nemohla dostať. Už – už bol oštep skoro pri nej, keď sa v tom z piesku s pomocou chakry dostala. Oštep jej škaredo poškrabal nohu.
„Au! Tak a teraz uvidíš!“ skríkla a dala ruky do pečate. „Vodná vlna!“
Na piesku sa vytvorila vlna, ktorá sa valila priamo na Gaaru. Z piesku sa okolo neho vytvoril štít. Nana vložila do vody aj svoju chakru, aby bola vlna čo najsilnejšia a štít rozbila. A tak sa aj stalo. Štít sa rozpadol na malé kúsky a Gaaru zavalila vlna vody, ale nič vážne sa mu nestalo. Len pár škrabancov a odrenín. Nanin zámer nebol zabiť ho, chcela mu namočiť piesok. Podarilo sa jej to. Myslela si, že ak má mokrý piesok, už ho nebude môcť používať. Ale stalo sa niečo, čo nečakala. Gaara len mávol rukou a voda sa z piesku vyparila. Za malú chvíľu mal piesok úplne suchý. Nana sa zarazila keď si pomyslela, že jutsu bolo úplne zbytočné a že má už len polovicu chakry. A ešte sa k tomu necítila dobre. Bolo jej z toho všetkého nanič. Všetka tá horúčava jej už liezla na nervy.
„Moje jutsu na neho vôbec nefungujú. No tak, Nana, kľud. Čím ho môžeš poraziť?“ premýšľala. „No tak mysli.“
Zrazu jej niečo napadlo. Zložila si z chrbta svitok a postavila ho na piesok. Dúfala, že ho nebude musieť použiť, pretože do neho vkladala celú svoju chakru. To by nebol až taký veľký problém, pretože svoju chakru vedela ovládať perfektne, a tak by bolo pravdepodobné, že Gaaru porazí. Ale keď mala v sebe chakru päťchvostého démona, nevedela svoju chakru ovládať dostatočne. Stačil jeden zlý pohyb, alebo myšlienka, a môže sa stať niečo zlé. Ak sa jej teraz nepodarí Gaaru poraziť, prehrala. Položila si ruku na svitok. Len čo sa dotkla svitku, zamrzol. Zavrela oči a vkladala do neho všetku svoju chakru. Potom oči otvorila, vyhodila svitok do vzduchu a udrela do neho celou silou.
„Čo to robí?“ prebehlo Gaarovi hlavou.
Svitok sa roztrieštil ma milióny malých kryštálikov, ktoré popadali na piesok. Každý maličký kryštálik ovládala Nana mysľou a chakrou. Začala robiť dlhú a zložitú pečať. Gaara nečakal, čo urobí, a zaútočil.
„Hromový boh piesku!“
Z piesku vyleteli stovky piesočných ihlíc, ktoré sa zapichli do zeme okolo Nany. Každá ihlica sa na hornom konci otvorila a vyšiel z nej blesk. Všade navôkol Nany boli blesky, ktoré ju chceli trafiť. Chýbal už len kúsok, aby Nanu trafili, ale namiesto toho, aby zasiahli svoj cieľ, zasiahli stenu z kryštálikov, ktorá sa vytvorila pred Nanou. Akoby boli živé. Nana používala kryštáliky tak, ako Gaara svoj piesok. Nana mávla rukou a z jednej časti kryštálikov sa vytvorila katana, druhá časť útočila na Gaaru. Gaara bol tak zamestnaný tým, aby sa svojim pieskom ubránil, že si nevšimol, že proti nemu nestojí Nana, ale jej klon. Pravá Nana sa objavila za ním.
„Živel Blesk! Elektromagnetická vražda!“ zakričala Nana.
Z ruky jej vyletel blesk rovno na Gaaru, ktorý nestihol zareagovať. Blesk mu prebodol rameno. Gaara padol na zem ako mŕtvy. V skutočnosti bol len omráčený. Nechcela ho zabiť, už na to nemala silu. Piesok sa zmiešal s Gaarovou krvou. Keď Nana videla, že v diaľke je pár ninjov, ktorí sa blížia, vytratila sa preč za Sasorim. Našla ho kúsok od miesta, kde bojovali.
„Tak čo?“
„Nie je mi dobre.“ povedala Nana.
„Máš poranenú nohu.“
„To nič nie je.“
„Tak dobre. Pôjdeme.“

O chvíľu vyrazili späť do sídla. Išli asi päť minút za hranicami, keď v tom Nana zastala a oprela sa rukou o strom.
„Ešte stále ti je zle?“
Neodpovedala. Vedela, že niečo nie je v poriadku, ale nevedela čo. Jej dych sa mierne zrýchlil a trochu sa jej začala točiť hlava.
„Nani, si v pohode?“ spýtal sa ustarostene Sasori.
Trochu sa zamračila. Zrazu pocítila v tele bolesť, ale najväčšia bolesť bola pri srdci. Spadla na kolená a dala si na srdce pravú ruku.
„Nana! Čo je?!“ strachoval sa Sasori.
Zrazu ju bolesť prešla a Sasori jej pomohol vstať.
„Už mi je fajn.“ povedala.
„Vysadni mi na chrbát, odnesiem ťa.“
„Nie, ďakujem.“
„Tak dobre, ale keby ti niečo bolo-“
„Nič mi nebude. To je asi z toho boja.“
„Tak dobre.“

Keď sa von začalo stmievať rozhodli sa, že prenocujú. Obaja boli unavený a vedeli, že im odpočinok len prospeje. Sasori išiel po drevo, rozložili si oheň, a dali si dole plášte a klobúky. Na nebi svietili milióny maličkých bodiek spolu s Mesiacom. Noc bola teplá, keďže bolo leto. Nana si sadla pod strom a oprela sa o kmeň, Sasori si ľahol a dal si hlavu do jej lona. Chvíľu bolo ticho, ale potom sa ozval Sasori:
„Nani?“
„Hm?“
„Povedz mi niečo o sebe.“
„Čo?“ spýtala sa nechápavo. „Veď o mne všetko vieš.“
„Neviem nič z tvojej minulosti. No tak.“
Nana si povzdychla a začala sa hrať s jeho vlasmi.
„Tak fajn. Narodila som sa v Konohe spolu s Narutom. Vyrastali sme ako súrodenci asi len dva roky. Keď Konohu napadol o deväťchvostý démon, niekto ma zobral do Vodopádovej.“
„Nevieš kto?“
„Bohužiaľ nie. Môj otec sa obetoval, kvôli Konohe, keďže bol Hokage a moju mamu zabili v boji. Vo Vodopádovej som vrastala úplne sama. Po troch rokoch som našla jedného človeka, ktorý mi rozumel. Volal sa Yahiko Nara. Bol to skvelý muž a bol z Listovej. Stretli sme sa na akadémii, kde učil, ale potom ho prevelili do Konohy. Chodil do Vodopádovej len kvôli mne. Keď som ho spoznala, najprv som mu nedôverovala. Ale potom sme sa skamarátili a nakoniec ma začal trénovať. Len vďaka nemu ovládam rôzne jutsu. Bol ako môj otec, ktorého som nikdy nepoznala. Na akadémii som odmaturovala, keď som mala osem. Vtedy mi povedal pravdu, že pochádzam z Listovej. Najprv som sa tam chcela vrátiť, ale keď som sa stala chunnin, vykašľala som sa na to. V deň, keď som mala skúšky na jounina, Yahiko zmizol a od vtedy som ho už nikdy nevidela. Nakoniec som sa stala jounin a už som na to úplne zabudla a ďalej som sa pretĺkala životom sama. Potom som sa dozvedela, že mám v Konohe brata a išla som tam. A ďalej už vieš, ako to pokračovalo.“
„On bol z klanu Nara?“
„Hej.“
„Som rád, že si mi to povedala.“ povedal Sasori a usmial sa na ňu.
Nana mu úsmev opätovala. Trochu jej odľahlo, že sa vyrozprávala. Bola šťastná, že má Sasoriho, ktorý jej bol vernou oporou. Milovala ho nadovšetko a on ju tiež.
Zvyšok noci sa len rozprávali. Ráno si zbalili všetky veci, uhasili oheň a vyrazili do sídla.