Výnimoční V

„Oni sú moja....rodina.“ povedal so slzami v očiach Koru,
„Koru,“ povedal Kakashi, „ako to myslíš?“
„Nie je čas na reči! Kisaki!“ skríkol Atako.
„Hai!“ prikývla Kisaki a začala robiť pečate.
Ale skôr ako ich dokončila, ju aj Ataka chytil Gai za goliere a zdvihol do vzduchu.
„Okamžite nás pustite!“ revali.
„Najprv sa pozrieme na tváre pod maskami.“ Povedal Asuma.
Strhol im masky. Keď uvidel ich tváre, prekvapil sa. Gai ich posadil na posteľ vedľa Korua, ktorý bol oblečený v nemocničnom. Odevy na nich boli otrhané a teraz sa úplne rozpadli. Pod nimi mali sieťové tričká a mali kraťasy.
Keď z nich vrchný odev spadol, všetci vyvalili oči, okrem Korua.
Atako mal vycvičenú postavu, fialové vlasy z ktorých vytŕčali žlté uši a nad kraťasami sa hýbal žltý chvost, na zápästí a trošku vyššie mal tiež žlté chlpy.
Kisaki bola tiež zvláštna v tom, že bola žraločí človek. Oči mala podobné ako mala Sakura, až na to, že Kisakine boli tmavo modré. Mala tiež modré vlasy zviazané čiernou gumičkou.
„Koru, ideme.“ Zavelil Atako a postavil sa z postele. Kisaki ho nasledovala. No Koru zostal sedieť. Nemohol odísť z dvoch dôvodov. Prvý bol ten, že si hrozne obľúbil Kakashiho a Asumu. Druhý bolo to, že mal nohu priviazanú o jednu nohu z postele reťazou.
„Nie.“ Pokrútil hlavou.
„Koru! Tu nemôžeme zostať! Musíme ísť ...“ začala kričať Kisaki.
„Kam musíme ísť? Kisaki! Atako! My nemáme kam ísť, to ste nepochopili? Ako povedal Hoshu, podľa neho sme len monštrá, obludy a vydedenci, ktorí nie sú nič! Vy dvaja ste na tom ešte dobre, ale čo ja. Ja patrím medzi tých, ktorý nikdy nikam nezapadnú.“ Kričal Koru cez plač.
„Kapitán.“ Zašepkal Atako.
„Veliteľ.“ Vzdychla Kisaki.
„Asi mu rozumiem. Presne tak sa cítil aj Naruto. Viete Koru nám už všetko, čo sa stalo predtým ako sa zrazil tuto s Asumou, povedal. Chápeme, že je pre vás ťažké, niekoho prijať po tom, ako sa k vám chovali. Povedal nám, že ste všetci mali k Hoshuovi naviazanú dôveru, ale on vás nemal rád, pretože kvôli vám mu zomrel brat. Ale to neospravedlňuje jeho konanie.“ Povedala Kurenai.
„Kurenai-chan.“ Pošepol Koru.
„Tááááák, tu ich máme.“ Ozvalo od dverí. Bola to Tsunade.
„Lady Hokage. Čo tu robíte?“ spýtal sa Gai.
„No čo asi tak. Prišla som sa pozrieť na tých malých z Hmlovej. A vidím, že sa oplatilo. Len ten malý na posteli je asi normálny, nie?“ povedala Tsunade.
Povedala o mne, že som normálny? To je najväčšia urážka aká môže pre mňa byť! pomyslel si Koru.
Strhol si obväzy, ktoré mu kryli ruky a nohy. Zahalili ho a točili sa okolo neho. Bolo cítiť prúd čakry, ktorý vypustil. Keď obväzy spadli na zem, Koru bol prikrčený akoby mal dačo na chrbte a sťažka odfukoval.
„Už nikdy nehovorte, že som normálny, keď nič o mne neviete.“ Povedal Koru.
Hlas sa mu zmenil. Bol hrubší a znel dvojito, akoby s ozvenou. Chuninov prekvapili Koruove ruky a nohy, rovnako ako jeho hlas. Aj pohľad sa mu zmenil. Mal ho viac sústredený a chladný. Vrátim sa späť k jeho končatinám. Ruky mal od prstov po lakte a nohy od prstov po kolená červené, akoby postriekané krvou, ale krv to nebola. Nebola to ani farba. Bolo to identický znak, ale on o tom nevedel, že je to identický znak. Zrazu vyvalil oko a chytil sa za hlavu.
„Ááááááááá! Moja hlava! To bolí! Prosím, prestaň! Prestaň! Prosííííím!“ kričal.
„Kisaki!“ povedal náhle Atako.
„Hai!“ prikývla Kisaki.
Ona aj Atako začali robiť pečate.
„Technika vodného väzenia!“ skríkla Kisaki.
„Technika vzdušného väzenia!“ skríkol Atako.
Voda a stlačený vzduch sa obtočili okolo Korua a uväznili ho.
„Čo sa deje? Prečo ste naňho použili techniky elementárnych väzení?“ spýtala sa Tsunade.
„Je to pre jeho dobro. Takto prosil len jediní raz. Pri našej prvej misii, a to bolo po tom, ako sme skoro prišli o naše pravé oči. Vtedy ešte nemal pečatný lístok, ale len obväz. Má rozpolenú osobnosť. Jedna strana je ako bola, to znamená mlčanlivá, tichá, ale zároveň je aj tajomná a druhá je jeho vnútro, ktoré pociťuje k ľudom nenávisť a pomstu. Raz za čas sa prejaví hrozným pískaním v hlave a bolesťou.“ Vysvetľoval Atako.
„Po čase sme sa naučili techniky elementárnych väzení a mohli sme ho tak zastaviť.“ Dodala Kisaki.
„Aha. Tak je to teda.“ Prikývla Shizume.
„Pustite ma! Okamžite!“ reval Koru. Jeho hlas už vôbec neznel ľudsky. Bol hromový a teraz už trojitý. Dokonca aj telo sa mu zmenilo. Koža zosivela, vlasy sa o 1,5 cm predĺžili a na bruchu sa mu začalo zjavovať tetovanie. Dalo sa to aj prečítať, lebo to boli slová.
Bolo tam napísané: Budem chrániť Biju , pomáhať im a uctievať.
To bolo napísané v japonských znakoch na jeho bruchu. (pre tých, ktorí sa pýtajú, ako to mohli ostatní vidieť, tričko mu vyliezlo hore)
„Čo, čo to má znamenať?“ zhrozene sa pýtal Kakashi.
„On je spolčený s Bi....“ začala Tsunade, ale Atako jej rukou prikryl ústa.
„Tu to nejde. Musíme ísť inam.“ Povedal.
„Do mojej kancelárie. Tam nás nikto nebude vyrušovať.“ Navrhla.
„Pôjdete, prosím, s nami? My nevieme, kde to je.“ Spýtala sa Kisaki, ktorá sa namáhala držať guľu, v ktorej bol Koru uväznený.
„Samozrejme.“
Za minútku stáli v kancelárii Tsunade. Atako a Kisaki si sadli do meditačného sedu. Guľa s Koruom sa vznášala za nimi. Za malú chvíľu tam prišli aj Kakashi, Asuma, Gai a Kurenai.
„Tak čo ste nám chceli povedať?“ spýtal sa Asuma.
„Je to dosť desivé, ale najprv potrebujeme povolenie.“ Povedal Atako.
Až keď prehovoril, si všimli že sa vznáša. Otočil sa ku guli.
„Koru, môžem im to povedať?“ spýtal sa.
Koru, ktorý sa tam len tak vznášal so zatvorenými očami, prikývol. Atako sa otočil k Hokage a začal.
„No, Koru nie je človek. On je démon.“ Povedal.
„Démon?!“ skríkli všetci naraz, okrem Kisaki.
„Ale ako, veď taký rozkošný chlapec nemôže byť démonom.“ Zarazila sa Shizume.
„Je to tak. Vari ho nevidíte. Jediné, čo mu chýba, aby sa zmenil do pravej podoby, je jeho ľavé oko. To však použil na vyliečenie našich očí. A my ich teraz máme rovnaké ako on, až na to, že nám oči len liečia. Koru si ho od nás môže zobrať len čo budú vyliečené. A ten nápis, to neviem čo znamená.“ Povedal smutne Atako.
„Atako, takúto silu večne neudržím.“ Žalostne povedala Kisaki.
„Do r**i! takto veľkú silu ešte nemal. Toto je veľmi zlé.“ Hromžil Atako.
„Hokage, nepoznáte nejakú techniku, ktorou by sa to mohlo zastaviť?“ spýtala sa Kisaki.
Guľa sa roztrhla a Koru stále visel vo vzduchu, aj keď aj vzdušné väzenie zmizlo. Tsunade sa k nemu postavila a pozrela sa naňho. Potom chytila pečatný lístok a strhla ho. Koru prudko otvoril oko.
„Vy, vy ste ho strhla. Prečo? Prečo?“ skríkol.
„Chcem vidieť tvoje skutočné oči.“ Povedala.
„Tie uvidíte, až keď sa desaťchvostý vráti!“ zreval.
„Si nejako drzý, nemyslíš?“ povedala Tsunade.
Koru sa začal chechtať a to prešlo do hrozivého smiechu. Atako a Kisaki k nemu priskočili a chytili ho pod pazuchy. Koru začal vrčať a odhodil tých dvoch do steny. Hneď po tom čo to urobil, sa mu roztiahla dúhovka(nemal zreničku) a spadol na kolená.
„Ja, ja som ublížil sestričke a bračekovi.“ Povedal trasľavým hlasom. Rozbehol sa a celou silou napálil čelom do steny.
„Prečo? Prečo vždy musím ubližovať tým, ktorí mi rozumejú? Tým, ktorí ma majú radi. A tým, ktorých mám rád ja!“ reval, skrčený v kúte.
Teraz sa mu aj roztrhlo tričko a ukázali ďalšie tetovanie na chrbte.
Bolo to meno: ガレンチ　ノ　コル　Preklad: Garenti no Koru
„Takže toto je jeho meno. Zaujímavé.“ Povedal Gai.
„Prosím,“ šepkal Koru, „prosím, zabite ma.“
„Na to zabudni!“ skríkla Tsunade.
Koru sa k nej otočil. Mal smutný pohľad. Našťastie tetovanie na bruchu zmizlo, ale koža zostávala stále rovnaká, sivá.
„Viem, že ma teraz budeš asi považovať za blázna, ale...chcem aby ste sa pridali ku Konohe.“ Povedala.
„Čo-že? Môžete – to – povedať – ešte – raz?“ neveriacky a pomaly sa spýtal.
„Počul si dobre. Presne ako som povedala. Chcem, aby ste sa k nám pridali, všetci traja.“
„Lady Hokage, ja ...“ začal Koru.
„Koru..kuc kuc...my súhlasíme.“ Povedal Atako.
„Atako, Kisaki. Prepáčte.“ Povedal Koru.
„Nič sa nedeje, Koru. My síce nevieme, aké je vzoprieť sa sám sebe, ale odpúšťame ti.“ Povedala Kisaki.
Koru si sadol a začal plakať. Tým ešte viac udivil Tsunade. Po tvári mu stekali čierne slzy.
„Nás ale nebude nikto chcieť.“ Namietla Kisaki.
„Ja poznám niekoho, kto by vás chcel. Boli by ste naňho spolu už piaty, ale myslím, že by to vydržal. Kakashi, ty.“ Povedala Tsunade.
„Ja? Ale pani Hokage...“ začal Kakashi.
„Žiadne odvrávanie. Zober ich k Narutovy a Sakure.“ Povedala.
„Hai. Ale najskôr by sa mali prezliecť, nie?“ poznamenal Kakashi.
„Ja som teda zábudlivec. Ty choď povedať Narutovy a Sakure, kde sa máte stretnúť a ja týchto malých trochu vystrojím. Hehe.“ Zachechtala sa Tsunade.
Kakashi odišiel a s ním aj ostatní Chunini. Keď sa vrátil, aby zobral našu trojicu, prekvapilo ho, že už sú.
„Páni, a ja som si myslel, že ste ešte na začiatku.“ Poznamenal.
„Boli by sme na začiatku, keby sa do toho neobula Kisaki.“ Škeril sa Atako.
Kisaki to vybrala tak, aby mali rovnaký tvar trička a rovnaké nohavice nad kolená. Tričká vyzerali ako malé kimoná , ktoré si na páse previazali čiernym páskom. Všetci mali čelenky šikmo cez hruď. Teraz sa tam skvel znak Listovej. Rozdiel medzi nimi bol len vo farbách tričiek. Kisaki mala modré, Atako fialové a Koru zelené. Ďalšie čo mali na tričkách, bolo číslo.(Koru to rozdeľoval a tu je poradie:1. Kakashi, 2. Naruto, 3. Sakura, 4. Atako, 5. Kisaki, 6. Koru)
„Mali by sme ísť.“ Povedal Kakashi.
„Hai!“ skríkli všetci traja naraz a vydali sa za Kakashim.
Za pár minút už boli na mieste, kde Kakashi skúšal svojich zverencov zvončekovou skúškou. Tam už stáli, celí netrpezliví, Naruto a Sakura.
„Kakashi-sensei! Kde ste tak dlho boli a prečo sme práve tu?“ vyčítala mu to Sakura.
„Sakura...“ začal Naruto.
„Čo?“ vyštekla naňho.
„Nekrič tak. Ešte ich vyľakáš.“ Odpovedal.
Sakura sa otočila späť k senseiovi a zbadala kopije, katanu, chvost a veľký zvitok, ktoré sa krčili za Kakashim. On sa trochu posunul a ukázal nový prírastok do tímu 7.
„Ki-ki-kisaki!!!!!!!!“ zreval Naruto.
„Ona je Kisaki? Ja som si myslela, že je...“ divila sa Sakura.
„Že som normálny človek?“ smiala sa Kisaki.
„Ja som Atako.“
„A ty si kto? Máš zvláštnu farbu kože a tiež očí.“ Povedala Sakura.
Koru sa pozrel na Kakashiho, akoby sa chcel spýtať, či im môže povedať celé meno.
„No tak, možno sa trochu zľaknú, ale neboj. Povedz im svoje celé meno.“
„Ja som Garenti no Koru.“ Povedal Koru a usmial sa.
Naruto sa naňho pozeral a Sakura nastavila útekovú pozíciu. Koruovi zosmutnel pohľad a už sa chystal, že sa otočí a bude sa trápiť samotou, keď sa Naruto doširoka usmial.
„Teší ma. Ja som Naruto Uzumaki.“ A podal mu ruku.
Len čo sa ich ruky spojili, tiene sa im zmenili, ale to si všimol len Kakashi.