Stratená pokrvná príbuzná 02 - Ohayou onii-san!

„Hmph,“ S úšklebkom odfrkol Sasuke a červenými očami sa pozrel na neznámu.

„a kto sa chce so mnou porozprávať?“ ešte dodal a úšklebok sa zväčšil.

„Moje meno... nie je teraz dôležité.“

„Myslím, že je! Nemám čas na žiadne vykecávačky!“ zvýšil hlas Sasuke, osoba mu už poriadne liezla na nervy.

„Ja myslím, že toto ťa presvedčí.“ Pozrela sa vážne na Sasukeho a bez ďalších slov vytiahla z puzdierka na opasku prsteň so znakom UCHIHA. Dievča ten prsteň hodila čiernovlasému chlapcovi a čakala na jeho reakciu.

„Ako som predpokladal, vo vnútri je vyryté meno môjho pradeda...“ Sasuke zovrel prsteň pevne v pästi a ticho sa spýtal :

„Kde si to vzala? To je prsteň, ktorý sa dedil v našej rodine po generáciách. Tebe nepatrí!“ posledná veta už bola vyslovená krikom. Na chlapcovi bolo vidieť hnev, zloba, ale i prekvapenie.

„Preto chcem s tebou hovoriť!“ dievča tiež zvýšilo hlas a ešte doložila:

„osamote!“ a pozrela sa na Juuga a Karin. Sasuke sa na nich pozrel tiež a jemne prikývol. Karin obrátila oči v plafón a spolu s Juugom odtiahli Suigetsa, ktorý bol v jemnom bezvedomí a odkráčali z izby.

„Tak mi to vysvetli! Ten prsteň vždy dostane najmladší člen rodiny. Vlastnila ho moja mama, mal som ho dostať ja, ale ani neviem čo sa s ním stalo.“ povedal Sasuke skleslo a zvesil hlavu.

„Chcel si vedieť moje meno... Volám sa Matsuo Ayumi...“

„No, a čo?“ Sasuke jej skočil do reči.

„Nechaj ma dohovoriť! Moje meno je Matsuo Ayumi... teda... už nie, prednedávnom som zistila, že moje pravé meno je UCHIHA Ayumi!“ povedalo dievča a zvýraznila slovo Uchiha. Pozrela do Sasukeho nechápavých čiernych očí a doložila:

„Som tvoja sestra, mladšia sestra.“ Toto Sasukeho úplne zmiatlo. Stál tam ako obarený a pozeral na Ayumi prekvapenými očami. Keďže bol stále ticho a bolo na ňom znať, že ešte celkom neuveril sestriným slovám, dievča si konečne zložilo plášť a odhalila svoju tvár.

„Nani?!...“ Jediné, čo sa zo Sasukeho vydralo. Ayumi vyzerala skoro rovnako ako Sasuke, až na to, že mala dlhé vlasy a ženskejšie krivky v tvári. Rovnaké uhlíkové oči, ktoré vlastnil snáď každý Uchiha, čierne havranie vlasy s tmavomodrým odleskom zakrývali ľavé oko, bledá pleť a tajomný pohľad v očiach. Na sebe mala tuniku s voľnými rukávmi. Jeden z rukávov siahal až od polky nadlaktia, pretože tunika na ľavej ruke odhaľovala rameno. Na rukách mala navlieknuté rukavice so sieťoviny. Legíny, ktoré siahali po kolená boli z toho istého materiálu. Pravé stehno obkolesoval obväz, na ktorom bolo pripnuté puzdro pre kunaie. Obuv spočívala v čižmách na vyššom podpätku. Na chodidlách odhaľovali prsty.

„Keď ti to ešte stále nie je dosť...“ ticho prehovorila Ayumi , zavrela oči a keď ich znova otvorila, upierala pohľad na Sasukeho so svojím Kekkei Genkai.

„To je nemožné, ja som predsa nemal sestru!“ konečne prehovoril Sasuke a stále prekvapene hľadel na dievča.

„To si ani nepamätáš malé dievčatko, s ktorým si sa tak rád hrával?“ opýtala sa skleslo Ayumi. Chytala ju zúfalosť, že si na ňu nespomína jej vlastný brat.

„Párkrát sa mi snívalo, ako sme boli s rodinou na pikniku. Bolo tam aj nejaké malé dieťa. Hral som sa s otcovým kunaiom, ktorý som mu vytiahol z tašky a omylom s...“ nedokončil vetu, pretože mu Ayumi skočila do reči.

„...si ma porezal.“ Dokončila za neho a odtiahla si vlasy, ktoré jej zakrývali oko. Krížom cez obočie jej prechádzala tenká jazva, ktorá sa skoro dotýkala oka.

„To nebol sen, to sú spomienky.“ Povedala Ayumi a smutne sa zahľadela na brata.

„Ale čo sa s tebou stalo? Od istého veku si už pamätám čo sa okolo mňa dialo. Vtedy si už musela byť preč.“

„Neviem presne čo sa stalo. Mala som len niečo cez rok. Keď som bola staršia, povedali mi, že som sa pravdepodobne zatúlala do lesa a stratila som sa. Po pár hodinách ma našli nejaký ninjovia, ktorí strážili hranicu. Odviezli ma do detského domova v Takigakure no Sato. Nevedela som ani svoje meno. Neskôr som našla v mojom starom oblečení ten prsteň. Prišiel mi veľmi povedomí, ale stále som nevedela odkiaľ ho mám. Po nejakom čase som narazila na pocestnú predavačku, ktorá predávala výrobky Uchiha klanu. Ich logo sa zhodovalo s tým na prsteni. Keď sa v mojich očiach zrodil Sharingan, už som si bola istá. Povedala som si, že raz nájdem svoj klan a zasa budem žiť s ním. No svet je plný nebezpečenstiev. Prechádzať cez niekoľko krajín nie je len tak. Potrebovala som obranu. Začala som chodiť na ninja akadémiu. Jeden ninja si všimol môjho talentu a začal ma zaúčať. Bol to naozaj skvelý sensei.“ Ayumi si vzdychla a na jej tvári sa objavil malý úsmev.

„No keď som sa dopočula, že klan bol vyvraždený, puklo mi srdce. Našťastie ešte zostali dvaja. Uchiha Itachi a Uchiha Sasuke – moji bratia.“ Pri mene Itachi Sasuke sklonil hlavu a z oka sa mu vykotúľala malá slza.

„Posledné dva roky som sa zaoberala získavaním informácii o vás dvoch. Viem, že si ušiel z Konohy, že si zabil Orochimata – tvojho senseia, že Itachi umrel tvojou rukou. Predpokladám, že sa chceš pomstiť Konohe...“ Sasuke zdvihol hlavu a udivene sa zadíval na Ayumi.

„To vieš odkiaľ?!“

„Dostala sa ku mne informácia, že vražda Uchihov bola nariadená tými dvomi radnými paprdmi z Konohy. Je logické, že prikladáš vinu im.“ Sasuke sa až priam zarazil nad inteligenciou tohto dievčaťa. Neustále na ňu prekvapene hľadel. Nečudo, veď behom pár minút mu spôsobila hneď niekoľko šokov, ktoré sú zrelé na infarkt...