Stratená pokrvná príbuzná 01 - Kto si?

Lesom pokojne plávalo ticho. Na tmavomodrej oblohe sa týčili žiarivé hviezdy a spolu s mesiacom vrhali slabé svetlo do korún stromov. Trochu svetla prenikalo cez košaté lístia drevín a vytváralo tak nádherné mesačné lúče. Osoba, ktorá prechádzala cez prales si tejto krásy ani len nevšimla. Kráčala rovno za nosom a nevšímala si okolie. Niekto by si aj pomyslel , že nevie kam ide, ale pravda bola opakom. Mierila na miesto, o ktorom vedela, ktorá cesta k nemu mieri. Kráčala ešte niekoľko hodín s nemým pohľadom v tvári, aj keď sa to presne povedať nedá, pretože polovica tváre zakrývala mohutná kapucňa , ktorá bola pripnutá k čiernemu plášťu. Ten siahal postave až po chodidlá, takže zakrýval celé telo. Keď už začalo svitať, konečne dorazila do cieľa. Pred postavou stál obrovský šuter a na ňom napísaná pečať. Nadvihla si kapucňu, tým si trocha odokryla tvár a na pečať sa pozrela krvavo červenými očami. Kameň sa ihneď odvalil. Vošla do tmavej dlhej chodby, u ktorej sa zdalo, že nemá konca, až sa po chvíli v diali objavilo malé svetlo. Osoba pokračovala ďalej, kým neprišla k východu. Tam ju oslepila žiara. Uvidela postavu krčiacu sa na kresle a odkráčala k nej.
Suigetsu sa rozvaľoval na kresle, usrkoval si zo svojej fľašky a frflal na všetko možné.

„Do Jashina! Čo im to tak dlho trvá? Určite Karin zase hádže očká na Sasukeho a tým ich spomaľuje!“ opäť si Suigetsu zafrflal a odpil si z fľašky. Sasuke šiel kúpiť všetko potrebné do neďalekej dedinky, pretože sa o chvíľu mal celý tím Taka vydať na dlhú cestu. Pôvodne mal ísť Uchiha sám, ale samozrejme sa k nemu nalepila Karin a Juugo, ako verný pomocník, sa vydal s nimi. Len Suigetsu si radšej zvolil váľanie sa na kresle namiesto prechádzky po lese v skoro úplnej tme. No najhlavnejším dôvodom, prečo neisť, bolo to, že by ten náklad musel vláčiť spolu s ostatnými.

„Hm... nemáte to tu dvakrát múdro zapečatené. Hocikto vám sem môže vbehnúť. Teda, hocikto
nie... „ povedala osoba v plášti a ešte viac sa priblížila k bielovlasému mužovi.

„Kto do paroma si?! Jak si sa sem dostal?!“ vykríkol Suigetsu a rýchlo sa stiahol do opačného konca miestnosti. Stihol si pritom zobrať aj svoj meč a zaujal bojovú pozíciu.

„Pokoj! Neprišla som sem bojovať. Chcem hovoriť s Uchiha Sasukem.“ Zasa povedala osoba, teraz už bolo známe, že to je dievča, stále s pokojom v hlase aj keď na ňu bielovlasí mieril svojím obrovským mečom.

„To určitééé!“ zakričal Suigetsu a s revom zaútočil na dievča. Tá sa každému jeho švihu mečom vyhla a neutŕžila jediný škrabanec. Bielo vlasca chytala zúrivosť a začal švihať mečom ešte rýchlejšie. No boj pokračoval podobne, ako pred chvíľou a vyzeral takto: švih, záklon, nadávka, švih, skok, nadávka, švih, nadávka, úklon. Všetky vulgarizmy vychádzali len so Suigetsovích úst. Dievča sa bez slova uhýbala všetkým jeho pohybom meča. Zatiaľ čo on rýchlo dýchal, bol spotený a srdce mu bilo trikrát rýchlejšie, ona, stále s pokojom v tvári stála a upierala na neho pohľad. To ho ešte viac vytočilo a spustil ďalšiu vlnu útokov.

„Tak dosť! Už ma to prestáva baviť.“ odfrklo dievča a vytiahla spoza plášťa katanu. Zablokovala Suigetsov meč a jemným pohybom svojou zbraňou dopredu odhodila bielo vlasca o päť metrov od nej.

„J..jak? jak si mohla s tým špáratkom zablokovať môj útok a ešte k tomu ma odhodiť takto ďaleko?!“ kričal dolámaný Suigetsu a ledva sa postavil na nohy .

„Je jedno či bojuješ katanou alebo Hrdlorezom – mečom siedmych legendárnych šermiarov. Keď aj v takej malej zbrani rozprúdiš chakru, porazím ťa aj so špendlíkom.“ medzitým prišla k Suigetsovi a znova ho zrazila na zem. Suigetsu ešte raz švihol mečom a neznáma odskočila o pár metrov od neho.

„Suiton: Gōsuiwan no Jutsu (Živel voda: Technika silnej vodnej paže)“ skríkne chlapec a jeho svalová hmota na pravej ruke sa začína zväčšovať. Začne švihať oveľa rýchlejšie, teraz to už pre dievča nie je prechádza ružovou záhradou. No neznáma sa nedá zahanbiť a pohotovo vytvára pečate:

„Katon: Goukakyuu no Jutsu (Živel oheň: Technika veľkej ohnivej gule)“ vysloví a z úst jej vyšľahne veľký plameň ohňa, ktorému sa však Suigetsu uhne a plameň pohltí stenu, kde zanechá veľký čierny fľak.

ZA PÁR MINÚT

„Čo je to tam za hluk? Suigetsu, hovorila som ti aby si vo vnútri nebehal a nemanipuloval tu s tým tvojím blbým mečom, baka!“ skríkla Karin, ale ako náhle vstúpila do miestnosti, tašku ktorú držala v rukách pustila na zem a všetok jej obsah sa rozsypal na dlážku.

„Kuso...čo sa tu deje?! Sasuke, Juugo! zrevala Karin keď videla tú spúšť. Celá miestnosť bola na ruby a v rohu miestnosti ležal bezvládne Suigetsu, zmlátený a dokaličený a vedľa neho – postava v plášti.
Po Karininom kriku hneď pribehli obaja chlapci. Sasuke už držal v ruke svoju katanu a ňou prechádzali výboje chidori. Juugo bol pripravený použiť svoje päste a Karin sa pridala k nim.

„Hohoó! Len sa upokojte! Ako som už povedala tuto „šermiarovi“, nechcem bojovať. Chcem sa len porozprávať s Uchihou Sasukem,“

„predpokladám, že si to ty.“ odvetilo dievča a spýtavým pohľadom sa otočila k chlapcovi s havraními vlasmi a čiernymi očami.

„Hmph,“ S úšklebkom odfrkol Sasuke a červenými očami sa pozrel na neznámu.

„a ktože sa chce so mnou porozprávať?“ ešte dodal a úšklebok sa zväčšil.

„Moje meno...“

Poznámky: 

Dúfam, že sa vám prvý diel páčil
A poprosím KRITIKU, KRITIKU! Nech viem, čo mám zlepšovať

Malý japonský slovníček

Dnes tu máme trošku ostrejšie slová, ale nie že ma nabonzujete!
Kuso - podobný význam ako do pr***e, ale o mnoho škaredší
baka - de*il

Ďaľší diel - 9. januára 2011 (o týždeň) - Stratená pokrvná príbuzná 02 - Ohayou onii-san!