Akatsuki vs. Konoha 02: Prvá fáza

Bolo sychravé ráno. Hidan sa zobudil dosť neskoro. Pokladal spánok za vhodné vyplnenie svojho už aj tak dlhého života. Kakuzu spal naopak velmi málo. Hidan ho vlastne nikdy nevidel spať, pretože zaspal skôr ako on a keď sa zobudil, Kakuzu bol už hore. Aj teraz sedel na pni po strome ktorý včera zlomil a čítal akýsi papier.
„To je odkaz od Peina?“ spýtal sa ho nezaujato, kým si obliekal Akatsuki plášť.
„Nie. To je recept na tatarský biftek... Tu máš prečítaj si to ak to dokážeš“ povedal. Potom pokrčil papier a hodil mu ho k nohám. Hidan naňho urobil škaredú grimasu a zdvihol papier. Bolo tam napísané, že prvá fáza začne na dohodnutý signál. Všetci samozrejme vedeli, čo je týmto signálom. Ach to bude zase nuda.... Nechcelo sa mu čakať, tak si povedal, že sa pôjde prejsť. Bude trvať večnosť kým sa dohodne so všetkými tromi vodcami týmov na bojovom pláne. On medzi nich naštastie nepatril takže mal pokoj. Podišiel ku potoku ktorý tiekol lesom a sadol si na kameň. Sledoval vodu, ktorá sa rynula úžinami v žulovitej pôde na ktorej rástol les. Bola taká čistá a priezračná. Ako duša novorodenca. Tá jeho už dávno nebola taká čistá. Zahnal nepríjemné myšlienky a spozornel lebo sa mu zdalo že niečo počuje. Bol to spev. Vyskočil na nohy a skryl sa do kríku.
Bolo to dievča. Bola krásna a nádherne spievala. To bolo prvé čo ho napadlo. Aké by asi bolo, keby do nej zabodol svoju kosu a sledoval, ako jej krv steká po jej nádhernom tele. Odkedy sa zobudil, prešla už asi hodina a dosť sa odvtedy vyčasilo. Nočná búrka ustúpila a spoza mrakov vykuklo slnko ktoré zahojilo všetko mokré rany ktoré v noci búrka spôsobila. Teraz však nebol schopný vnímať nič iné ako to dievča. Malo dlhé blond vlasy zopnuté do konského chvosta. Oči mala modré ako oceán a ústa sa jej ladne vlnili počas nádherného spevu ktorý z nich vychádzal. Bola úžasná. Hidan nikdy nikoho netúžil tak zabiť ako teraz ju. Vidieť krv nepriatela bolo preňho istou formou uspokojenia. Ale vidieť krv tejto krásky by bolo preňho ako splnenie životného sna. Napriek tomu ho stále niečo odrádzalo. Akoby mal zároveň potrebu ju chrániť. Zhodil kosu, vyzliekol si plášť aby ju nevystrašil a vyšiel z kríku.
„Ahoj,“ pozdravil najmilším hlasom aký dokázal vystrúhať.
Dievča vykríklo a otočilo sa k nemu.
„Čo odomňa chceš?! Kto si?!“
„Nie som nikto koho by si mohla poznať. Ale nechcem ti ublížiť...“ no nestihol tú vetu dokončiť lebo dievča prudko vyskočilo a koplo ho do rozkroku. Potom sa rozbehla popri potoku smerom ku Konohe. Avšak stalo sa niečo čudné. V takomto prípade by Hidan bol previnilca okamžite zabil. Ba čo viac! Nikomu by sa to nepodarilo! Ako mohol takto polaviť v pozornosti?! Kakuzovi sa s tým každopádne radšej nezdôverí.

Keď sa vrátil ku Kakuzovi ten už netrpezlivo poskakoval okolo pňa a nervózne spustil:
„Kde si toľko?! Práve som dostal správu že signál...“ no prerušil ho rachot ako keby niekto rozdrvil lebku slonovi. Oblohu preťal oslnivý červený záblesk a Kakuzu sa pod maskou usmial.
„Je čas. Ku bráne,“ povedal a obaja vyskočili na strom a rozbehli sa ku bráne po konároch. Netrvalo im to dlho. Zoskočili dolu na cestičku a spomalili do kroku. Dvaja chunini pri strážnej búdke ich spozorovali až po chvíli no oni stále kráčali pomalým vyrovnaným krokom.
„Stojte! Na rozkaz Hokage-sama je potrebné aby ste sa identifikovali a odložili zbrane ktoré vám budú pri vašom odchode navrátené“ povedal jeden z nich. Hidan a kakuzu zastavili.
„Červené mráčiky na čiernych rúchach! Akatsuki!“ povedal zhrozene jeden z ninjov. Okamžite vytiahol katanu. Druhý ninja zbraň nemal no zaujal bojové postavenie.
Hidan sa len usmial a zašepkal: „Shunshin no jutsu.“ Zrazu sa po ňom len zaprášilo.
„Kam zmizol?!“ pýtal sa jeden z ninjov. Druhý len stál s neprítomným výrazom. Odrazu sa ozvalo šuchnutie a spoza neho sa vystrčila trojčepelová kosa. Ninjova hlava sa skotúlala na zem a jeho telo sa so slabým šuchnutím zvalilo na zem. Za ním stál Hidan s krvavou kosou a šialeným výrazom na tvári.
Ninja s katanou sa rozbehol smerom ku Hidanovi mieriac mu katanou na hrdlo. Ani sa k nemu nepriblížil a zastavili ho dlhé čierne chápadlá ktoré Kakuzovi vyleteli z miest kde mali byť ruky. Bleskovo bol pri ňom. Otočil ho k sebe a zhodil Akatsuki plášť. Odhalil hruď na ktorej bol zašitý otvor. Nitky povolili a otvor sa otvoril. Vyleteli z neho ďalšie chápadlá a zabodli sa ninjovi do hrude. Ninja zakričal od bolesti no po chvíli prestal. Chápadlá mu roztrhli kožu a vytrhli von srdce. Vtiahli ho do Kakuzuho a otvor sa znova zašil. Všetky chápadlá zmizli v jeho útrobách a ruky sa mu vrátili na miesta. Zdvihol svoj plášť a oprášil ho.
„Tak... dajme o sebe vedieť,“ povedal Hidan a uškrnul sa. Kakuzu začal skladať pečate.
„Raiton: Gian!“ povedal a z úst mu vyšľahol záblesk energie ktorý dopadol na bránu konohy. Nastal obrovský výbuch. Luč energie prestal a brána aj s vežami okolo nej a blízkymi domami sa rozletela na kusy. Ozvali sa ďalšie dva mohutné vybúchy a krik ľudí.
„Aj ostatní začali,“ povedal Kakuzu potichu. Hidan sa len rozbehol cez trosky do dediny. Vyskočil a jedným sekom zabil troch civilistov ktorí utekali smerom od brány. Bežal ďalej po uliciach a zabíjal ľudí. Pritom hádzal do domov výbušné bomby a kričal ako blázon.
Kakuzu mal trocha odlišný štýl. Urobil dvadsať klonov a vypostil ich do ulíc. Klony požívali techniky všetkých elementov a spôsobovali paniku v dedine. Kakuzu všetko sledoval pokojne z jednej vyššej budovy.
Zrazu ho čosi varovalo že by mal uhnúť a priamo nad hlavou mu preleteli shurikeny. Otočil sa a zbadal troch ninjov stáť na streche tej istej budovy.
„Tak čo myslíš, Neji... bude tento silnejší ako ten minule?!“ povedal jeden z nich. Mal oblečenú prihriatu zelenú kombinézu a na nej klasickú Chuninsku ninja vestu z Konohy.
„Začnem ja!“ povedala dievča nápadne pripomínajúce Mickey Mousa. Otvorila zvitok a prešla po ňom prstom. Na Kakuzu vyletelo z ničoho nič množstvo rozličných zbraní a iných predmetov. Obratne sa povyhýbal desiatkam zbraní a uskočil dopredu pred ne. TenTen však nezaváhala prudko švihla rukami. Zdvihli sa nitky priviazané na kunaioch a spútali Kakuzu na mieste.
„Neji! Lee! Teraz!!“ povedala a silno držala Kakuzu na mieste. Neji a Lee sa rozbehli každý z jednej strany ku Kakuzovi.
„Juuken!!!“
„Konoha senpuu!!!“
No kým stihli dobehnúť Kakuzovi z rúk vyšľahli chápadlá a pomocou zbraní presekli nitky. Kakuzu sa okamžite vymanil zo spútania a rozpažil ruky.
„Fuuton: Atsugai!“ povedal a smerom od neho vyrazila obrovská vlna veternej chakry ktorá odhodila všetkých troch dole z budovy. Kakuzu prekrížil ruky a zašomral: „deti...“ No ani nestihol dokončiť myšlienku, už ho z nej prebudila tvrdá rana.
„Dainamikku Entorii!!“
Do tváre ho zasiahla Leeho noha takou silou že urobil salto vzad a spadol dole z budovy. Rýchlo sa chcel zachytiť o budovu chápadlami no kým to stihol urobiť, zjavil sa nad ním Neji.
„Hakke Rokujuyon Shou!“ povedal a začal ho prudko udierať ukazovákmi do brucha. Posledná bola silnejšia než ostatné a priklincovala ho o zem tak, že vytvoril menší kráter pri dopade. Traja ninjovia sa postavili okolo neho.

Zatiaľ čo Kakuzu čelil nepriateľom, Hidan pokračoval v ničení. Zbadal v rohu chúliacu sa matku s dieťaťom. Aj tak z neho vyrastie grázel. Skočil ku nim a usmial sa na matku.
„Bude to rýchle... sľubujem,“ povedal a zahnal sa kosou. Mama sa prikrčila a telom chránila svoje dieťa. Hidan sekol no v polovici ho zastavila akási NOHA. Ninja sa otočil okolo jeho kosy a druhou nohou ho prudko kopol do brucha. Hidan sa zatackal a ustúpil o krok dozadu. Keď uvidel kto to je usmial sa.
„Maito Gai. Zelená beštia z listovej,“ povedal Hidan a usmial sa.
„Dávno sme sa nevideli... Hidan,“ povedal Gai a prudko vyrazil. Kopol takou rýchlosťou že Hidan ten kop horko ťažko zablokoval kosou a uskočil o veľký kus dozadu.
„Bude mi potešením napiť sa tvojej krvi...“ povedal Hidan a hodil po ňom kosu. Gai strhol ninja vestu a vrch kombinézy. Zaujal bojové postavenie a prach okolo neho začal víriť.