Zrodenie beštie III. – Preklaté srdcia

,,Prečo ja? Prečo si to urobila práve mne?“ zúfalo sa spytoval Naruto a zúrivo metal rukami. ,,Prečo musím žiť ako netvor?“
Z tieňa tmavej podzemnej skrýše vyšla vysoká tmavovláska s bielou pleťou, rubínovo-červenými očami a nádherne súmernou tvárou porcelánovej bábiky. Kútiky pier sa jej popritom pobavene zodvihli do mrazivého úškrnu.
,,Pretože som bola hladná...“
,,Hladná?“ preskočil mu hlas. ,,Ak by si bola iba hladná, nechala by si ma tam napospas smrti! Nikdy by si ma nebola premenila na takéto monštrum!“
Kráskin výraz tváre sa nemenil. Stále sa usmievala a vrhala naňho svoj zvodný, zľahka prižmúrený pohľad.
,,Máš pravdu. Nebola som iba hladná,“ povedala a urobila krok vpred. Naruto ustúpil, no aj tak sa nevyhol tomu, aby sa mu pritlačila tesne k telu. ,,V skutočnosti som viac než po krvi túžila po spoločníkovi. Ach, milý Naruto, vstúpil si do môjho života v tú najvhodnejšiu chvíľu...“
,,To by som netvrdil. Skôr som bol v nesprávny čas na nesprávnom mieste,“ arogantne odvrkol.
Zamračila sa. No nie zlostne, ale skôr povýšenecky.
,,Ako sa to ku mne správaš? Som tvoj majster, tvoj stvoriteľ, tvoja nemŕtva matka! V tvojich slovách nebadám ani náznak úcty, ktorú si zaslúžim.“
Zachechtal sa. Otvoril ústa chystajúc sa prehovoriť, keď vtom mu k perám priložila prst.
,,Psst, lišiačik. Daj si pozor na to, čo povieš, aby si neskôr neľutoval.“
Naruto, ktorý by na takéto varovanie vôbec nedbal, bol opäť zatlačený do úzadia. Na jeho miesto sa predral jeho krvilačný dvojník a spokojne sa uvelebil na tróne jeho zmätenej mysle. Ani samotný Kyuubi by nemal dosť síl na to, aby oponoval krutovláde, ktorú sa chystal nastoliť.
Usmial sa. Teda, skôr sa uškrnul.
,,Ospravedlňujem sa, Anya-sama,“ pokorne sklopil zrak.
Tmavovláska spokojne pokývala hlavou. ,,Tak to má byť, milý môj. A teraz nastav krk!“
Naruto bez váhania otočil hlavu a natiahol krk. Upírka sa mu doň schuti zahryzla a aj keď to bolo rovnako bolestivé, ako po prvý krát, nedal to nijako najavo. Keď od neho odtrhla tvár, odhrnula si vlasy z krku a prikázala mu, nech urobí to isté. Naruto poslušne zaboril tesáky do jej alabastrovej pokožky a začal sať.
Cítil, ako povoľujú všetky jeho doterajšie zábrany. Vo svojom vnútri počul hlas veselo rehotajúcej sa beštie a čoskoro mu spred očí zmizol obraz Sakurinej ustráchanej tváre, ktorý sa ho vytrvalo, no neúspešne snažil priviesť k rozumu. Zalial ho pocit blaženosti väčší, než aký cítil pri pití Sakurinej krvi, tak pokračoval v saní, až pokým mu jeho pani neprikázala prestať.

,,Som predsa Hokage, dopekla! Nemôžete to predo mnou tajiť, Kakashi!“ zúrila Tsunade.
Kakashi sklopil zrak. Mala pravdu – ako Hokage mala právo vedieť, čo sa deje s jedným z najtalentovanejších ninjov Konohy. On však aj napriek tomu mlčal. Stál pred jej pracovným stolom ako prikovaný, neschopný povedať jej pravdu. Bál sa, že by mu mohla zabrániť v tom, čo bolo nevyhnutné. Mala Naruta až príliš rada.
,,No tak, Kakashi!“
,,Prepáčte mi, Hokage-sama, no verte mi, že bude lepšie, ak vám viac neprezradím,“ stroho povedal a pozrel sa jej priamo do očí.
Tsunade sa znepokojene zamračila. Prebodla ho prísnym pohľadom, no ten ním ani nepohol. Kakashi nástojil na tom, že nič viac nepovie. Nevedela, čo má robiť. Ak mal Naruto problémy, chcela o nich vedieť. Musela o nich vedieť.
,,Kakashi, dúfam, že chápeš, že ti nemôžem dať povolenie, ak neviem, o čo presne ide.“
,,Chápem to,“ smutno odvetil. ,,V tom prípade si vaše povolenie nežiadam. Budem konať na vlastnú päsť a prijmem plnú zodpovednosť za svoje činy.“
Jeho slová ju znepokojili ešte viac. Myšlienka, že sa chystá Narutovi nejako ublížiť, ju zožierala. A ešte viac ju trápil fakt, že netušila prečo.
Kakashi sa uklonil a odkráčal k dverám. Vyšiel z kancelárie a pozrel na Sakuru, ktorá netrpezlivo vyčkávala za dverami. Všetko počula, tak sa na nič nepýtala. Bola zvedavá len na jednu vec: Čo bude ďalej?
,,Priprav sa, Sakura, ideme do lesa.“
Zelenooké dievča sa zarazilo. ,,Do lesa? Ale prečo?“
,,Pretože to je jediné miesto, kam sa mohol schovať,“ odpovedal jej a pobral sa preč.

Ešte pred odchodom si zaobstarali zopár drevených kolov. Keď ich Sakura uchopila do dlaní, striasla sa. Kakashi jej už vysvetlil, čo s nimi, a to ju zarmucovalo. Nevedela si predstaviť, že nimi bude musieť prebodnúť jej dobrého priateľa... a možno aj niečo viac. Dúfala, že sa im naskytne nejaká iná možnosť, že ich nebudú musieť použiť. Dúfala, že Naruto, človek, ktorý sa nikdy nevzdával, dokáže premôcť jeho nové Ja, že potlačí zlo prúdiace v jeho žilách rovnako, ako kedysi potlačil Kyuubiho.
Slnko pomaly zapadalo za obzor. Konohu zaliala teplá žltá žiara, ktorá bola ako gong v ringu ohlasujúci začiatok boja. Smutne pozrela na špičky hôr, za ktorými mizol Narutov žeravý väzniteľ.
,,Ah, pomoc!“ začuli čiesi zúfalé volanie. Okamžite sa strhli a rozbehli sa do tienistej uličky, z ktorej sa ozývali pravidelné výkriky.
Sakura zdesene zastala. Na zemi ležalo nehybné telo postaršej dámy, ktorej oči boli strašlivo vypleštené a ešte aj po tom, čo jej duša opustila telo, beznádejne volali o pomoc. Nikde navôkol nebola ani kvapka krvi, no aj napriek tomu tušili, kto je za tým.
,,Vyjdi von, Naruto!“ zvrieskol Kakashi a pevne stisol drevený kôl v ruke. ,,No tak, ukáž sa!“
,,Ho-ho,“ ozval sa pobavený smiech. ,,Ja nie som Naruto.“
Prekvapene pozreli jeden na druhého. Potom vzhliadli k oblohe a na streche vedľajšieho domu zbadali uškierať sa prekrásnu upírku. Okamžite zaujali bojový postoj.
,,Kto si?“ zavrčal Kakashi.
Upírke sklamane ovisli kútiky úst.
,,To si ma už naozaj nepamätáš?“ Zoskočila dolu a postavila sa len pár krokov od nich. ,,Nebolo to predsa až tak dávno...“
Zbadal jej hlboké oči zaliate krvavou červeňou.
,,Anya,“ srkol.
,,Kakashi-sensei, vy ju poznáte?“ Sakura sa prekvapene dívala raz na neho, raz na ňu. Snažila sa nestratiť na ostražitosti, no nemohla si pomôcť. Medzi tými dvoma bolo akési zvláštne napätie.
,,Že či!“ pobavene zvolala upírka. ,,Ja som tomuto rozkošnému chlapcovi ukradla prvý bozk! Ach, bolo to dávno, čo si ma nazýval tvojou pravou láskou...“
Sakura neverila vlastným ušiam. Pozrela na Kakashiho, no ten si jej zmeravený výraz tváre nevšímal. Prepaľoval upírku nenávistným pohľadom a čoraz viac nepokojne v dlani stískal mäkké drevo ostrého kola.
,,Kakashi, Kakashi, ale si to vtedy po*ral... Vieš, milá moja,“ pozrela na Sakuru, ,,keď sa tento ,,hrdina“ dozvedel, kto v skutočnosti som, oklamal ma a uväznil v hore. Trčala som tam niekoľko dlhých rokov, sama a o hlade. Ah, Kakashi, keby si len vedel, ako veľmi si mi ublížil. Teraz je mi to už však jedno. Našla som si za teba vcelku chutnú náhradu.“
,,Naruto...“ zhrozene vyslovila Sakura.
,,Presne tak. Ten rozkošný blonďavý macík.“
Kakashi sa neovládol a vybehol na ňu. Upírka sa jeho útoku úspešne vyhla a skopla ho až na zem. Posmešne mu pristúpila hlavu a povedala:
,,Čo bolo, bolo, Kakashi. Už pre mňa nič neznamenáš. Ak nedáš pokoj, bez akýchkoľvek výčitiek ťa zabijem.“
Zvrtol sa a odskočil. Prižmúril oči a namieril na ňu špičku kola.
,,Kde je Naruto?“ opýtal sa škrípajúc zubami.
,,Oh, to netuším,“ akoby nič odvetila upírka. ,,Asi niekde v okolí zabíja a plieni. Vieš, poslala som ho trochu sa zaučiť.“
Sakura nemusela čakať na priamy rozkaz z Kakashiho strany. Okamžite sa zvrtla na opätku a rozbehla sa naprieč uličkou. Kakashi zatiaľ opäť zaútočil.
,,Ale, Kakashi,“ zasmiala sa Anya, ,,myslíš, že nemám nič iné na práci, než sa tu s tebou vybavovať? Ako som už povedala – čo bolo, bolo.“
Vykopla vysoko do vzduchu. Bola ešte rýchlejšia než Naruto – chudák Kakashi sa nestihol uhnúť a schytal úder do sánky. Upírka hneď nato vyskočila až na strechu, výsmešne mu zamávala a zmizla.

Srdce jej šlo vyskočiť z hrude. Utekala tak rýchlo, ako len mohla, a ušami sa snažila zachytiť čokoľvek, čo by naznačovalo, že je Naruto niekde nablízku. Nech však načúvala dedine ako pozorne len chcela, nezačula ani obyčajnú reč okoloidúcich. Jej uši zalial strach. Podvedome nechcela, aby ho stretla. Nechcela s ním bojovať, nechcela sa s ním ani len zhovárať. Už vyliečená rana na krku ju vždy pri pomyslení na predchádzajúcu noc nepríjemne pálila a pomyslenie na drevený kôl v jej ruke ju bodalo pri srdci. Cítila sa, akoby sa ním chystala preklať samú seba.
Na jej smolu začula hneď viac výkrikov naraz. Najprv váhala, no napokon sa vydala tým smerom. Netrvalo dlho a narazila na krvavú šmuhu tiahnucu sa po dĺžke celou bočnou uličkou. Žalúdok mala niekde v krku, v ušiach počula splašený tep svojho srdca a líca mala celé v ohni.
,,Naruto, prestaň!“ skríkla naňho a zhrozene pozrela na mladého chlapca bolestne zvíjajúceho sa v jeho náručí.
Ignoroval ju. Pil ďalej a pil tak túžobne, že od neho v tej hrôze na krok ustúpila. Pustila kôl z ruky a chytila sa za ústa. Všetky jej zmysly akoby vypovedali službu a ona sa cítila, ako keby bola opäť na mieste Narutovej obete.
,,Na... Naruto! Prosím, prestaň s tým!“
Na nič viac než na úbohé prosby sa nezmohla. Bola z toho zúfalá. Hanbila sa za svoju slabosť a v duchu prosila nebesia, aby sa čo najskôr prebudila z tejto nočnej mory.
Odtrhol od polomŕtveho chlapca tvár a slastne zaklonil hlavu. Hlboko z hrdla sa mu vydral uši trhajúci zverský rev a zakrátko nato jeho chladný pohľad padol na Sakurinu bledú tvár. Zaškeril sa a vstal. Jazykom si prešiel po zakrvavených tesákoch a prižmúril oči. Videl, ako sa zatriasla.
Bol už sýty, no to mu nebránilo pokračovať tam, kde minule prestali. Pristúpil k nej o trochu bližšie, no hneď aj zastal. Sakura bola úplne stuhnutá, vôbec sa nehýbala a dívala sa naňho takým vyľakaným pohľadom, že ho úplne prešla chuť čo i len sa jej dotknúť. Veď čo by už len mal z trápenia takej skameneliny? Usúdil, že bude lepšie stiahnuť sa a vyčkať na vhodnejšiu chvíľu.
Trpezlivosť ruže prináša, pomyslel si a dívajúc sa jej priamo do očí sa pomaly vnoril do tmy.

Padla na kolená. Odplazila sa k chrčiacemu chlapcovi a so slzami v očiach ho začala liečiť, i keď vedela, že je preňho už príliš neskoro...