Zrodenie beštie II. – Sladká chuť jej krvi

Sedel osamotený na posteli. Pažami si objímal kolená a oči upieral do prázdna. V tichu miestnosti sa ozýval hlasný tikot hodiniek. Znelo to takmer, akoby mu niekde pri uchu bubnoval zúrivý domorodec z opusteného ostrova. Každý tik sa mu zarezával do mozgu ako ostrý kunai a nedovolil mu odpočinúť si.
Nevedel sa dočkať večera. A čím viac sa tešil na západ slnka, tým pomalšie sa mu vliekol čas. Každý úder minútovej ručičky trval akoby celú večnosť a on sa len utrápene chúlil v kúte snažiac sa vyhnúť kontaktu so slnečnými lúčmi. Nedokázal si to vysvetliť, no ako keby mu niečo zakazovalo vyjsť na svetlo poludňajšieho slnka, ktoré práve hniezdilo vysoko na oblohe. Niečo ako prirodzený inštinkt, ktorý sa dovtedy neozýval.
Keď sa začalo konečne stmievať, pocítil nesmierny hlad. Žalúdok sa mu zvíjal v mučivých kŕčoch, žiadal si potravu. Rýchlo vyskočil z postele a podišiel k chladničke. Poblednutú tvár mu osvietilo svetlo malej žiarovky. Natiahol ruku do chladu a vytiahol z neho nedávno kúpený ramen. No po tom, ako ho načal, nepocítil úľavu, sýtosť ani nič podobné. Stiahlo ho v bolestivom kŕči, akoby práve vypil jed.
,,Čo do pekla...“ zavrčal a poriadne si prezrel etiketu. Ramen nebol po záruke (čo bolo neobvyklé), takže nemal ani poňatia, prečo mu je tak zle. Vedel jedine to, že musí urýchlene dobehnúť na záchod a všetko to vyvrátiť...

Blížila sa polnoc. Dedinčania sa pomaly rozlúčili so svojimi priateľmi a pobrali sa do svojich útulných príbytkov, čím sa celá Konoha rázom premenila na mesto duchov. Ulice osameli, svetlá v oknách pohasli a všetok ruch utíchol. Iba pár zblúdilých psov sem-tam prebehlo z jednej strany uličky na druhú.
Ostýchavo vystrčil pravú nohu z dverí. Po chvíli sa osmelil vystrčiť aj hlavu a po zdĺhavom váhaní nakoniec vkročil do tmy noci. Na oblohe žiaril krásny mesiac v splne a veselo mu svietil na cestu. Hviezdy sa len tak ligotali a slabý vetrík sa mu zabáral do vlasov.
Ak by ho nesužoval taký strašlivý hlad, aj by si túto svoju malú prechádzku spiacou Konohou vychutnal, no okolnosti mu to nedopriali. Cítil, že ak niečo okamžite nezje, jeho telo strávi samo seba. Mal pocit, že sa každú sekundu rozpadne, tak zúfalo hľadal pod zub niečo, čo by ho dokázalo zasýtiť. A ono nájsť nejaké jedlo by ani nebolo problém, no hlas jeho vnútra mu jasne vravel, že jedlo obyčajných ľudí viac jeho hlad nezaženie.
Viac ako hodinu sa bezcieľne potuloval ľudoprázdnymi uličkami. Občas sa strhol, keď zbadal na strome mačku, lebo ju mal chuť zožrať, no vždy, keď sa k nej priblížil príliš blízko, ušla.
,,To tu naozaj naháňam mačky?“ krútil nad sebou hlavou, keď na jednu vyskočil už po tretí krát. Nevedel si svoje správanie vysvetliť. Nikdy predtým nemal potrebu takto si zaobstarať večeru, no aj napriek tomu bol z neho teraz lovec, ktorý vo svojom zúfalstve loví dokonca aj potkany. Mal chuť schmatnúť hocičo živé a... vysať z neho aj tú najposlednejšiu kvapku krvi.
Rukou si zahrabol do vlasov a povzdychol si. Potlačil nutkanie hrať sa na nebezpečného predátora a silou vôle nachvíľu potlačil pocit hladu. Oprel sa o dlhý drevený plot a vzhliadol k tmavej oblohe. Potom zavrel oči.

Všetky jeho zmysli bili na poplach. Niekde v jeho blízkosti sa nachádzala príťažlivo voňajúca osoba ženského pohlavia, ktorá si svojou prítomnosťou priam koledovala o problémy. Naruto počul tlkot jej srdca tak hlasno, ako predtým tikot hodiniek. Tep danej osoby ho nehorázne dráždil. Mal chuť vyskočiť z úkrytu a navždy ho utíšiť.
Snažiac sa ovládať vykukol spoza plota. Prekvapil sa, keď zbadal Sakuru, ako pokojne kráča nocou k dverám svojho domu.
Potichu si zamrmlal: ,,Čo tá robí tak neskoro vonku... a sama?“
To slovko mu nedalo pokoja. Sama. Znelo mu v ušiach ako taká ozvena a nútilo ho pristúpiť k dotyčnej bližšie.
,,Oh, Naruto, vystrašil si ma!“ Sakura priam poskočila, keď sa letmo dotkol jej obnaženého ramena. ,,No čo, už je ti lepšie?“
,,Áno,“ zasnene jej odpovedal nespúšťajúc zrak z miesta, ktorého sa pred chvíľou dotýkal.
,,To som rada... A čo tu vlastne robíš?“
Chvíľu mu trvalo, kým sa prebral a odpovedal jej na otázku.
,,No, trochu som sa doma nudil, tak som sa vybral prejsť...“ zaklamal.
Sakura sa pousmiala. Ak by bol deň, možno by ho aj pozvala dnu, no v tom momente sa jej to nezdalo vhodné, tak tam len mlčky postávala a zľahka sa kolísala zo strany na stranu čakajúc, čo sa bude diať ďalej.
,,Tak, ja už pôjdem spať. Dnes som mala ťažký deň,“ prehlásila po tom, ako jej to zdĺhavé ticho začalo pripadať trápne. ,,Dobrú noc, Naruto.“
V jeho priezračne modrých očiach sa zalesklo sklamanie. Najprv tam len tak akoby na protest mlčky postával, no nakoniec sa spamätal a urobil krok vzad.
,,Dobrú noc, Sakura-chan.“
Dievča sa spokojne usmialo. Vošlo do vnútra a zavrelo za sebou dvere. Naruto potom začul štrngot kľúčov a zvuk zamykania. Z nejakého dôvodu pocítil hnev.
Ako tak stál pod jej izbovým oknom, všimol si, že ho má mierne pootvorené. Z nejakého nevysvetliteľného dôvodu sa prestal ovládať a vyskočil vysoko do vzduchu. Dlaň vložil do úzkej štrbiny a jedným ťahom okno otvoril až do korán.
,,Naruto?“ vyľakala sa zelenooká dievčina po tom, ako ho zbadala stáť len pár krokov od jej postele a len pár centimetrov od jej polonahého tela. ,,Čo to robíš?“
Neznesiteľný hlad sa opäť vrátil a prevzal zodpovednosť nad Narutovými skutkami. Ten ako jeho bezmocná bábka zodvihol pravú ruku a bez rozmyslu postrčil Sakuru k posteli.
,,Preskočilo ti?!“ zavrčala pripravená udrieť ho, keď vtom do nej Naruto opäť strčil a zhodil ju na bielu plachtu.
Úplne stuhla. Nespoznávala ho. Človek, ktorý sa nad ňou nakláňal, rozhodne nebol Naruto. Správal sa ako posadnutý.
Jednou rukou položenou na vankúši sa podopieral, tou druhou jej nežne prechádzal po poodhalenom dekolte. Do tvárí sa jej nahnala temer všetka krv, cítil, ako jej odpor každou sekundou, každým jeho dotykom slabne. Páčilo sa mu, aká je odrazu bezmocná. Túžil ju pobozkať, a to už riadne dlhú dobu, no zároveň mal neskonalú chuť zahryznúť sa do jej krásneho krku. Tepna plná sladkej krvi túžobne pulzovala a volala po jeho dvoch ukrytých špičiakoch.
Dýchal čoraz rýchlejšie. Morilo ho to, tak sa rozhodol uspokojiť obe túžby naraz. Jazykom si oblizol špičky ostrých tesákov a vášnivo ju pobozkal, zatiaľ čo jej rozhryzol spodnú peru. Sakura sebou trhla, no nedokázala sa nijako brániť. Cítila, že všetka jej nadľudská sila sa kamsi vytratila a že... sa jej to začína páčiť. Naruto ju bozkával tak náruživo, že všetka bolesť vystreľujúca z jej pery rázom zmizla a dokonca ani pachuť krvi ju viac nijako neobťažovala.
Zavrela oči a vyšla mu v ústrety. Túžobne pootvorila ústa, z ktorých sa vydral tichý povzdych, a svojou nezvyčajnou krotkosťou mu naznačila, nech si s ňou robí, čo len chce. Naruto jej v tom momente zahryzol do krku a nevšímajúc si jej zavzlykania začať sať, čo mu hrdlo ráčilo.
Pocítil, že muky pomaly ustupujú. Telom sa mu rozlievala príjemná horúčava a hlad každou kvapkou nahradzovalo blažené uspokojenie. Po chvíli cítil, že má dosť. Prestal piť a jazykom jej prešiel po roztúžených perách. Opäť ju začal bozkávať a Sakura sa obávala, že sa každú chvíľu roztečie.
,,Sakura,“ zaznelo spoza dverí. Naruto od svojej obete okamžite odtrhol hlavu a zlostne fľochol pohľadom smerom k východu. Sakura si až vtedy všimla, že jeho oči zmenili farbu. Neboli viac modré ako pokojná letná obloha, no žiarili červeňou pekelných plameňov. ,,Sakura, tu Kakashi. Prišiel som ti oznámiť, že nás posielajú na misiu do...“ bľabotal.
Sakura sa konečne spamätala. Pevne rozhodnutá Narutovi vykĺznuť rukou nahmatala ich starú fotografiu a celou silou ho jej rámom udrela do hlavy. Hneď nato však oľutovala, čo urobila. Nijako si nepomohla, len ho tým zbytočne podráždila. Naruto rýchlo upriamil zrak späť na ňu a nazlostene ju schytil za obe zápästia snažiac sa zabrániť jej v úteku.
,,Sakura, si v poriadku?“ začal sa strachovať Kakashi po tom, ako mu jeho žiačka dlhú dobu neodpovedala. ,,Si vôbec tam? Ach, tvoj otec tvrdil, že áno...“ mrmlal si už sám pre seba pripravený odísť, keď vtom začul divné zvuky. ,,Sakura? Deje sa niečo?“
Odlepil od nej pery. Opäť sa zamračil smerom k dverám a chvíľu váhavo vyčkával. Keď sa však Kakashi pokúsil zamknuté dvere otvoriť, zúrivo odskočil k oknu a v zapätí bol fuč.

Zaplavila ho vlna výčitiek. Odrazu ľutoval, čo urobil. Bolo ťažké pripustiť si, že práve ublížil Sakure, svojej dlhoročnej láske, prvému dievčaťu, ku ktorému kedy pocítil náklonnosť, no nemalo význam klamať samého seba a nahovárať si, že to nebol on, že ho niekto ovládal alebo že snáď Kyuubi začal opäť vystrkovať rožky...
Výčitky starého Naruta rýchlo nahradil hnev toho nového. Bol ako rozdvojená osobnosť. Raz mierumilovný chlapec, dobrý kamarát a skvelí ninja, inokedy zasa beštia s úmyslom uspokojiť svoje chúťky nehľadiac na utrpenie druhých. Nazúrene pozrel smerom k oknu, z ktorého vyskočil. Počul Kakashiho, ako sa zhovára so Sakurou, a pocítil nával neovládnuteľnej zlosti. Ten hlupák ho vyrušil v tom najlepšom...
Pár krokov od neho zbadal hompáľať sa dlhý chvost plavých vlasov. Zdalo sa, že so Sakurou nie sú jediní, kto má rád potulky nočnými uličkami. Aj Ino sa vybrala poprechádzať, a to sa jej mohlo ľahko stať osudným. Naruto mal sto chutí niekomu rozpárať brucho, tak veľmi sa hneval. Zatínajúc obe päste sa teda vydal priamo k nič netušiacej Ino.
Dievča začulo kroky a otočilo sa.
,,Naruto?“ prekvapila sa, keď ho zbadala blížiť sa k nej. ,,Je ti niečo? Vyzeráš tak...“
Naruto jej neodpovedal, no ticho aj tak prebil niečí hlas.
,,Ino, utekaj! Bež od neho čo najďalej!“ skríkla na plavovlásku Kakashiho hlava vytŕčajúca z okna.
Dievča pri pohľade na Kakashiho zdesený výraz tváre a Narutove plápolajúce oči usúdilo, že by malo poslúchnuť. Rýchlo sa zvrtlo a zmizlo v diali.
,,Kakashi-sensei!“ zaškrípal Naruto zubami. ,,Vy ste sa mi asi rozhodli skaziť celý večer...“
Vysoký ninja zoskočil na zem. Zadíval sa na Naruta a vystrúhal smutnú grimasu. Podľa toho, čo videl a čo mu stihla povedať Sakura, bolo nad slnko jasné, že sa z Naruta stal vampír.
V chlapcovi to vrelo. Pri pohľade na toho kazisveta stratil nervy a rozbehol sa priamo k nemu. Kakashi nestihol zareagovať a schytal bolestivý úder do brucha, ktorý ho poslal pekne sa preletieť.
Sakura, bezmocne postávajúca v okne, zvýskla. Kakashi na tom vyzeral byť zle, a to sa boj sotva začal.
Mal pocit, akoby jeho protivník získal Sakurinu stratenú silu. Úder, ktorý mu Naruto uštedril, ho takmer vyradil z hry. Nedokázal sa skoro ani postaviť.
Naruto mal sto chutí vysmiať sa jeho slabosti, no neurobil tak. Pribehol k nemu, natiahol ruku a jedným šmahom sňal svojmu učiteľovi masku z tváre. Nie preto, že by bol zvedavý na jeho ksicht, no chcel mať voľnú cestu k tepne na jeho krku. Pripravený Kakashiho usmrtiť otvoril ústa, no skôr, než sa stihol zahryznúť, naňho Kakashi použil chidori a odsotil ho od seba.
Zarazene vypleštil oči. Naruto nevyzeral, že by po jeho útoku utrpel akúkoľvek väčšiu ujmu. Stál pevne na nohách a prepaľoval ho pohľadom ešte zlostnejším než predtým. Kakashi pocítil, ako mu po tvári steká studený pot.
Naruto sa vymrštil vpred. Kakashi bol pripravený odraziť jeho útok, keď tu sa v diaľke ozvali niečie hlasy. Blížili sa k nim Ino, jej otec a dvaja ďalší ninjovia z dediny. To Naruta donútilo zastaviť. Obzrel sa a usúdil, že je čas vypariť sa.
Kakashi neveril vlastným očiam. Naruto sa vytratil takou bleskovou rýchlosťou, že by mu ju závidel aj jeho vlastný otec, objaviteľ neprekonateľnej teleportačnej techniky.
,,Kakashi-sensei, čo sa to s ním porobilo?“ opýtala sa skormútená Sakura, keď si konečne doliečila pohryzený krk.
,,Mení sa na príšeru...“ s bolesťou v hlase jej odpovedal Kakashi.
Navliekla na seba župan a zoskočila k nemu. ,,Kyuubi?“
,,Nie... Toto je niečo iné... Niečo horšie,“ trpko povedal a pozrel smerom k Ino. ,,Musíme si vymyslieť nejakú výhovorku.“
,,Budeme im klamať?“
,,Musíme. Naruto má vážne problémy... Neviem, ako by reagovali, keby sa to dozvedeli.“
Obávajúc sa odpovede vyslovila otázku: ,,Keby sa dozvedeli čo?“
,,To, že sa z Naruta stal upír...“
Sakura sklopila zrak. Tušila to, no nechcela si pripustiť, že to bola pravda.
,,Čo budeme robiť?“ opýtala sa skôr, ako k nim ostatní dorazili.
,,Pre začiatok zájdem za Tsunade a poviem jej, že tím sedem nemôže prijať misiu. A potom... potom sa osobne postaráme o Naruta,“ dopovedal a natiahol si masku späť na tvár.