Naruto - Večné svetlo temnoty 2. časť - rozhovor priateľov

Na tretí deň, keď sa Naruto prebudil, čudoval sa čo sa deje. Pred ním stáli dvaja ANBU, každý z druhej strany jednej postele a držali v rukách katany. Naruto mal pred očami ešte trocha zahmlené, no keď zistil, kto leží vo vedľajšej posteli, neudržal tichý smiech. Ponoril sa do svojich myšlienok a stále si opakoval tú istú vetu.
,,Splnil som sľub Sakure, splnil som sľub Sakure.“
Zatiaľ, čo si Naruto opakoval stále dookola to isté slovo, Sasuke nad niečím rozmýšľal. Naruto si po piatich minútach uvedomil, že rozpráva stále to isté. Už to dlhšie nevidržal a ozval sa.
Jeho slova však nešli na Sasukeho, ale na ANBU, čo prekvapilo aj jeho, kedže sa chcel prihovoriť k Sasukemu.
,,Prečo ho vy dvaja strážite?“
,,Máme príkaz od Hokage-sama a máme postrážiť aj teba, keby si sa náhodou chcel dostať z postele a zdrhnúť na rámen.“ Naruto sťažka preglgol a predstavoval si, ako by ho zastavili, keď ovláda otcove techniky. Usmial sa nad touto myšlienku a začal sa neudržateľne smiať. ANBU sa naňho pozerali ako na idiota a až keď Sasuke prerazil Narutov smiech, odrazili svoj pohľad inde.

,,Stále si taký istý blbec, Naruto."
,,Už len ty sa máš čo ozývať." Usmial sa Naruto a pozrel na Sasukeho, aby ho prebodol svojím pohľadom. No keď otočil hlavu, Sasuke sa naňho už nedíval, pretože zase o niečom rozmýšľal.
,,Stále ten istý nafúkanec.“ pomyslel si Naruto v duchu.
Po chvíli sa zase zamyslel, no teraz rozmýšľal o tom, či sa Sasuke zase pokúsi zdrhnúť z dediny. No keď nad tým tak rozmýšľal, tak vedel, že ho zastavy bud on alebo ANBU. Keď sa zobudil so svojho rozmýšľania, uvedomil s,i že pozerá priamo do Sasukeho pohľadu, nebol to však ten pohľad, ktorý videl vždy pred bojom, bol to pohľad, ktorý si pametal od detstva, pohľad, ktorý bolo vidieť na každom ninjovi z Konohy, pohľad, ktorý chcel ochraňovať nie zabíjať. Po chvíli Sasuke presekol to ticho v izbe a nasmeroval otázku na Naruta.
,,Konečne sa ti to podarilo a dostal si ma späť do dediny, ale chcem sa ťa spýtať na dve otázky."

Naruto sa začudoval tomu, že sa chce Sasuke spýtať práve jeho tieto otázky, veď ma okolo seba dvoch ANBU aj keď pochyboval, že budú veľmi priateľský a on bol podľa neho, pre Sasukeho úplný idiot, no zamyslel sa a kývol hlavou.
„Počúvam.“
„Takže prvá otázka, čo urobíš, ak sa náhodou rozhodnem znova odísť z dediny?“
„To je ľahké.“ Povedal Naruto.
„Dovediem ťa späť aj keby to malo trvať dálších deväť rokov. Ja ťa zmením Sasuke, a keď ťa zmením, tak potom budeme už najlepší priatelia a nič neprelomí to priateľské puto.“ odpovedal Naruto.
„Ďalšia otázka.“
„Prečo si myslíš, že sme ako bratia?“ spýtal sa Sasuke.

Minulosť
„Už ako iste vieš, keď som sa narodil, tak môj otec do mňa vložil Kyuubiho. Chcel aby ma obyvatelia Konohy uznávali ako hrdinu a záchrancu dediny. No nestalo sa. Namiesto toho ma nenávideli a odsúdili. Ako malé dieťa som bol odvrhovaný každým dospelým a neskôr aj deťmi. Pre nich som bol vždy nula. Nemal som sa s kým hrať, s kým rozprávať. Až raz keď som to nevydržal utiekol som do lesa.
Keď som sa tak prechádzal a rozmýšľal som prečo práve ja, niekoho som videl. Keď som sa pozrel poriadne spoza kríkov, videl som tretieho Hokageho. Chcel som odísť a skryť sa, aby sa mi nevysmial aj samotný Hokage, no nechtiac som stúpil na vetvičku a tá sa zlomila. Už som sa pripravoval na to, že Hokage predo mnou utečie vysmeje sa mi pred celou dedinou a potom, keď sa budem chcieť stať ninjov tak sa mi vysmeje do tváre a nedovolí mi to, no nestalo sa.
„Prečo si ku mne neprisadneš Naruto?“
„Ja-ja nechcel som vás vyrušovať, Hokage-sama.“
„Ale kdeže nikto ma ešte nikdy nevyrušoval, najmä keď mal nejaký problém.“
„Ja-ja nemám ž-ž-žiadny problém Hokage-sama.“
„Tak mi povedz Naruto, čo robíš tak hlboko v lese?“
Naruto už vedel, že Hokage vie, že má problém a tak to zo seba vytiahol.
„Ja smiali sa mi.“
„Kto sa ti smial Naruto.“
„Dedinčania, ale ja som nič zlé nezrobil Hokage-sama naozaj ja neviem prečo ma nemajú radi, vždy predomnou utekajú. Neviete prečo?“ Naruto o chvíľu spustil nával slz.
„Neviem Naruto, ale pokúsim sa to zistiť a opýtam sa ich, prečo to robia. Zatiaľ si poď tu ku mne sadnúť a pozerať sa na ten krásny vodopád.“
,,Naruto, nepoviem ti to, lebo nechcem, aby si trpel, no porozprávam sa s nimi, to ti prisahám."
„Naozaj? Môžem? Nebude vám to vadiť?“ Vyrušil Naruto Hokageho zo snívania.
,,Samozrejme že nie, Naruto."
„Ďakujem.“
,,Naruto, chcem sa ťa na niečo opýtať, ak smiem."
,,Ano, Hokage-sama."
,,Naozaj sa ti každý vysmieva, nemáš žiadneho priateľa, alebo Senseia, ktorý by pred tebou neutiekol?"
,,No, Iruka-sensei predo mnou nikdy neutiekol, ale to preto, lebo ma musí učiť."
,,To si nemyslím Naruto." Povedal Hokage a nechal Naruta nech nad tým uvažuje."

Naruto začal po chvíľke pauzy zase rozprávať.
„Keď som si tam sadol, videl som krásu, aká sa mi nikdy nenaskytla. Lietali tam vtáky a vodopád bol veľmi vysoký, voda, ktorá na mňa dopadala, bola píjemná.
Po chvílke však Hokage vstal a ja som išiel s ním, kedže som nevedel cestu späť.
O chvíľu som už išiel znova sám po ceste a spomenul som si na to, ako sa ku mne dedinčania správajú. Až som spozoroval teba, chlapca z klanu Uchiha, he he." zasmial sa Naruto.
„No ked som videl ako plačeš, napadlo ma to, rozprával o tom každý, vlastný brat vyvraždil vlastný klan. Bol si vyvrhovaný a odsudzovaný ako ja. Každý na teba pozeral ako na najväčšieho hlupáka. Myslel som si, že budeme dobrí priatelia no po tom dni som ťa už nevidel. Zapísal som sa na akadémiu a tam som ťa znovu videl, no mal si iný pohľad, pohľad pomsty. Každé dievča z teba bolo paf, no ty si ani jednu nevnímal. Stal si sa najlepším z triedy a ja som ťa chcel tak prekonať. Trénoval som, cvičil jutsu aké sa dalo, ale žiadne mi nevychádzalo. Bol si jednoducho naj. Chcelo ťa dievča (a teraz aj chce samozrejme), ktoré som ja tak zbožňoval a ty si na ňu ani nemrkol. Odvtedy si sa stal mojim rivalom, chcel som ťa poraziť. Moja súťaživosť proti tebe ešte viac vzrástla, ale stále som ťa nemohol poraziť. No v tíme sa z nás pomaly stávali priatelia, aj keď si sa tak správal, vedel som, že ma berieš ako priateľa. No toto priateľstvo si poškodil potom, čo si odišiel z dediny. Už vtedy som ťa však bral ako brata, kedže ty si svojho stratil a ja som žiadneho nemal. Vždy si mi pomohol, keď som bol v prúsery. Ako správny brat som sa rozhodol, že ťa do Konohy privediem, aj keby som ťa mal priviesť bez nôh, a naviac som dal sľub Sakure, že ťa privediem. Chápe,š aj kôli nej som ťa priviedol pretože ťa ma rada.“

Prítomnosť
"A čo ma po nej, stále je to také isté decko, stále len reve.“
„Stále len reve?“ zreval odrazu Naruto. Odrazu sa naňho pozreli aj ANBU a ked sa mu pozreli, do očí nemal tam tie modré ale červené oči, oči zabijaka. ANBU sa vyľakali, no keď Naruto zistil, čo sa sním deje, okamžite sa ovládol.
„Každá slza ktorú vyronila, bola iba preto lebo ťa nechala odísť. Milovala ťa a aj teraz ťa miluje a ty povieš, že je to decko? Láska je cit, ktorý by si nemal podceňovať. Vždy, keď počula tvoje meno, pukalo jej srdce zo smútku. Keď som videl, ako plače tak som mal chuť ťa okamžite nájsť a doviesť ťa k nej aj nasilu.“ Ked Naruto skončil strácal dych a bol celý fialový, ale bolo mu to jedno. Stálo to za to ako sa Sasuke tvári.
,,A teraz sa ťa niečo opýtam ja.“ Povedal Naruto pri tom, čo lapal dych.
,,Pomyslel si aspoň raz na to, že sa vrátiš späť do Konohy?"
Chvíľu bolo ticho, no potom sa Sasuke ozval.
„Nie. Nikdy som o tom nerozmýšľal, dopredu ma hnala iba pomsta, Naruto. Nemal som čas rozmýšľať o tom, či sa raz vrátim, musel som si vymýšľať plán ako nájsť Madaru, Itachiho a Danza. Chcel som zabiť, iba zabiť a vedel som že ma nič nezastaví ani ty, kým nedokončím svoj plán. Až potom, čo som dokonal svoju pomstu, som začal rozmýšľať, čo ďalej. A potom ste sa tam zjavili vy, ako na zavolanie. Až vtedy som začal rozmýšľať nad tým, že možno prijmem tvoje pozvanie do Konohy. No ty si ma prekvapil, zaútočil si. A keď som už strácal vedomie, vedel som, že sa prebudím v Konohe.“ Sasuke dopovedal a bolo na chvíľu ticho. Odrazu sa ozval Naruto.
„Takže si nerozmýšľal, chápem.“
„Ty niečomu chápeš, to je pre mňa novinka." Odpovedal mu Sasuke.
He, he, usmial sa Naruto. Nielen ty si sa zmenil, vieš?“ Odrazu sa rozletali dvere a ......

Kto vošiel do miestnosti a čo sa stalo, to sa dozviete až v dalšej časti, ktorá sa bude volať Sasukeho odpoved.