Zase spolu - I.

Bol krásny podvečer. Po lesnej cestičke išli dve postavy. Jedna menšia a druhá väčšia. Tá menšia mohla byť tej väčšej tak po kolená. Obidvaja mali na sebe modrý plášť a na konci mali štyri červené pruhy. Hlavu mali celú zahalenú, vidieť bolo iba oči. Títo dvaja mali namierené do Konohy. Každým krokom boli bližšie a bližšie.
„Si nervózny?" pýtal sa menší.
„Ani nie."
„Myslel som, že sa budeš radovať."
„Radosť mám, ale neverím, že sem nakoniec prídem tak skoro."
„Tú radosť na tebe nevidieť."
„Keď mi je vidieť iba oči."
„Ja viem."
Takto sa rozprávali skoro celú cestu. Naraz boli pred bránami Konohy. Vošli cez bránu. Tam hliadkovali Izumo a Kotetsu.
„Hej, vy dvaja kam idete?"
„A kto ste?" doplnil Izuma Kotetsu.
„Mená nemusíš vedieť. Ideme za Hokage."
„Ako vieš, že vás pustíme."
Väčšia postava odhalila svoju tvár.
„Naruto?" výkrikli obidvaja.
„Áno. Ale nikomu o tom nehovorte."
„Samozrejme."
Obidvaja naraz boli plný energie, keď videli, kto sa vrátil.

Pomalým krokom prechádzali ulicami Konohy. Ľudia sa na nich pozerali nedôverčivo. Doslova ich zabíjali pohľadmi.
„Tie pohľady sa mi nepáčia."
„Musíš to vydržať."
V tom ich zastavil Gai s Leem.
„Ulicami Konohy sa neprechádza veľa ľudí zahalených od hlavy k päte. Čo tu chcete a kto ste."
Na chvíľu sa zastavili, ale potom opäť pokračovali.
„Gai-sensei sa vás niečo pýtal."
„Lee, nechaj to tak."
„Ale sensei."
„Nechaj to tak. Keď nám nechcú povedať kto sú, tak určite majú niečo v pláne"
Gai pri tom myslel na útok Akatsuki spred dvoch rokov.
„Tak dobre, keď to chcete vedieť. Ale nikomu to nesmiete povedať."
„Sľubujeme, nikomu nič nepovieme."
Naruto odhalil svoju tvár. Gai s Leem sa stáli a tvárili sa, že rozmýšľajú.
„Hmmm, štvrtý je mŕtvy. Že by ožil?" začal uvažovať Gai.
„Nemohol by to byť Naruto?" pokračoval v úvahe Lee.
„Mohol by byť, ale nevyzerá na to."
Naruto sa zatváril kyslo. Neveril, že ho nepoznajú.
„Neverím, že Naruta nepoznávate." odhalil svoju tvár Fukasaku.
„Ja som to vedel." povedal Lee.
Potom sa chvíľu rozprávali a Naruto s Fukasakem putovali zahalený ďalej.

V kancelárii Hokage bolo nezvyčajne veľa ľudí. Boli tam Konohamaru, Udon, Moegi, Ebisu, Kakashi, Sakura a tiež Sasuke, ktorý sa vrátil z oblačnej.
„Takže, Konohamaru, Udon a Moegi. Vy sa zúčastníte chuuninskej skúšky." začala Tsunade. „A ty Sasuke spolu so Sakurou sa jej zúčastníte tiež. Za predpokladu, že sa do troch dní vráti Naruto."
„Ale Tsunade-sama, ja už som chuunin." sťažovala sa Sakura.
„Áno to si. Ale k nim dvom nemám koho dať. A navyše dva roky si nemala misiu. Na tvoju smolu, minulý mesiac sa všetci kage dohodli, že ten kto nebude mať dva roky žiadnu misiu, musí ísť na preskúšanie. Preto sa jej musíš zúčastniť znova."
Z rozhovoru ich vyrušilo klopkanie.
„Vstúpte."
Do miestnosti vstúpili dve zahalené osoby.
„Čo chcete." povedala Tsunade.
„To budeš vedieť najlepšie." povedal Naruto a odkryl si tvár.
„Minato, ty si živý?" výkrikla hneď Tsunade.
„To nie je Minato. To je Naruto." opravil ju Kakashi.
Všetci sa vrhli na Naruta, iba Sasuke, Kakashi a Ebisu zostali stáť a Tsunade sedieť, lebo tej bránil stôl.
„Počkajte, dusím sa, dusím sa." kričal Naruto
Keď sa všetci upokojili, Tsunade začala hovoriť.
„Tak ťa tu znova vítam Naruto. A tiež ti oznamujem, že za tri dni sa zúčastníš chuuninskej skúšky spolu so Sasukem a Sakurou."
„Ale Sakura je..."
„To ti vysvetlím potom." povedala Sakura.
„Čakaj, že odo mňa utrpíš prehru Naruto-neechan." povedal odvážne Konohamaru.
„Od teba?"
„Kľudne ťe porazím hneď teraz a tu."
Len čo to povedal, bol už nalepený na stene.
„Povedal si hneď teraz. Tak som aj spravil." povedal Naruto.
„Teraz môžeš ísť domov. Zajtra ťa preskúšame, či si sa vôbec zlepšil."
„Áno."
„Tak ja idem tiež domov." povedal Fukasaku a zmizol.
Potom, čo Naruto odišiel, Kakashi začal debatu s Tsunade.
„Vyzerá ako jeho otec."
„Presne tak."
„Kto by to bol povedal, že príde tak ako hovoril."
„Áno, predtým vždy chodil neskoro."

Cestou domov stretol starých priateľov a zvítal sa s nimi. Ale dych mu vyrazil, keď uvidel Nejiho a TenTen. Boli na rande. Naruto ostal nehybne stáť na mieste. Neveril, čo videl. Potom, čo sa trochu spamätal, zažil ďalši šok. Tentoraz uvidel na rande Saia s Ino. Po tomto šoku už radšej sa teleportoval domov, ale keď tam prišiel, prach, ktorý sa nahromadil sa okolo neho zvíril.
„Mal by som poupratovať."
Vytvoril klony a tie sa dali do upratovania. Zatiaľ, čo klony upratovali, on išiel na ramen.
„Tri rameny prosím."
„Naruto? Si to ty?"
„Áno."
„Kedy si sa vrátil?"
„Pred chvíľou."
„Vieš čo, teraz máš ramen zadarmo."
„Ďakujem."
Naruto dojedol a išiel domov. Po ceste stretol Nejiho, ale tentoraz bez TenTen.
„Ahoj Naruto, neveril som, že si prišiel."
„To bolo až také nečakané?"
„Áno. Keď si odchádzal, hovoril si, že prídeš za dva roky. A ako ťa poznám, určite by si prišiel neskoršie."
„Čo na to povedať. Ja viem ľudí prekvapiť."
„To áno, veď si ninja číslo jeden v prekvapovaní ľudí." pomyslel si v duchu Neji.
„A čo ty a TenTen?"
Neji sa pri tejto otázke trocha začervenal a zmenil tému.
„Vieš, že budem skúšajúcim počas prvej časti chuuninskej skúšky?"
„To je mi náhoda. Ja sa jej aj zúčastním."
„Dúfam, že budeš mať aspoň jednu otázku dobre, Naruto."
Naruto neodpovedal a rozlúčil sa. Keď prišiel domov bolo poupratované. Ľahol si na posteľ a zaspal.