Vyvolený 04 (Alternatívny príbeh)

Temnota lesa obopínala telo mŕtveho muža, ako keby popierala že pred chvíľou naposledy vydýchol. Naruto kľačal iba pár metrov od mŕtveho, rukami sa opieral o zem a zťažka oddychoval. V poslednej dobe čím ďalej horšie zvládal nahromadené, uvoľnené emócie. Nádych, výdych, celý život ho ľudia nenávideli kvôli démonovi ktorého nosil v sebe, v tejto chvíli však cítil, že mu vlastne nezáleží na tom že ho nenávidia. To jediné čo bránilo démonovi aby ho ovládol, bola jeho vlastná hrdosť a neuhasiteľná túžba nevzdať sa, nepokoriť sa, ani pred najsilnejším démonom aký kedy kráčal po zemi.
„Naruto!“
Oči mladej kunoichi boli rozšírené strachom.
„Si zranený?“
V sivom mesačnom svetle, ktoré ako tak dokázalo preniknúť korunami stromov nebolo možné rozoznať farby okolo. Naruto zdvihol hlavu a pozrel sa Sakure do očí.
„Som v poriadku.“
Pokúsil sa o slabý úsmev, ale veľmi mu nevyšiel. Našťastie sa mu podarilo potlačiť démona a tak pohľad jeho sivých očí nevydesil Sakuru.
„Tak...tak čo sa stalo?“
Sakura mu zjavne neverila.
„Nič Sakura ..“
Posadil sa a zahľadel sa do okolitej tmy.
„Kde je Kakashi sensej?“
Spýtal sa po chvíli.
„Povedal, že musí ešte niečo zariadiť a zmizol v lese.“
Naruto zatvoril oči a začal sa sústrediť. Okolie bolo ovplyvnené chakrovou stopou súboja, ale nie natoľko aby nevedel rozlíšiť ninjov od okolia. Neznámych ninjov už necítil, buď utiekli, alebo sú mŕtvi. Jediné čo cítil bol slabý chakrový tieň Kakashi senseja ktorý sa pomaly blížil k nim. Sensej je čím ďalej lepší v ukrývaní vlastnej chakry, vlastne začali s tréningom spolu s Narutom, kým Naruto sa snažil rozpoznávať v okolí chakru, sensej sa naopak snažil tú svoju ukryť. Naruto viedol, zatiaľ sa mu vždy podarilo senseja odhaliť. Na druhej strane je veľmi výnimočné dokázať vycítiť chakru, len veľmi málo ninjov to dokáže v takom rozsahu aby to bolo naozaj užitočné.
„Pomaly už bude váš čas na stráženie, sensej.“
Povedal Naruto dosť nahlas aby ho začul aj Kakashi skrývajúci sa v neďalekom kríčí.
Sakura otáčala hlavou dokola aby ho našla. Z kríkov sa zdvihla postava a vykročila k nim.
„Si čím ďalej tým lepší Naruto.“
Aj keď to v tme nebolo vidieť, z jeho hlasu bola počuť hrdosť.
„Vy tiež.“
Povedal Naruto a usmial sa.
Kakashi bol rád že má Naruto konečne zasa raz dobrú náladu. V poslednej dobe to nebývalo často, možno len potreboval uvoľniť emócie, na rozdiel od Sakury si Kakashi všimol, slabú zmenu, ktorá predchádzala smrti vedľa ležiaceho ninju. Sila démonej chakry unikla iba na okamih. Dobrú náladu z toho že je Naruto zas Narutom, ale vystriedal nepríjemný pocit, strach z toho že by mohol démon, pri stretnutí so Sasukem, ovládnuť Naruta.
„Mali by sme sa presunúť na iné miesto.“
Navrhol Kakashi.
„Tí dvaja ninjovia čo tu boli s ním ...“
Pričom ukázal na mŕtveho.
„... utiekli, keď zistili ako dopadol.“
Sakura sa ešte nedôverčivo pozrela na Naruta. Keď sa ten aj naďalej tvrdošijne tváril že mu nič nie je, odišla pobaliť veci.
„Bude to v poriadku?“
Spýtal sa Kakashi Naruta keď ich už Sakura nemohla počuť.
Skúmavý pohľad jeho odokrytého oka sa zastavil.
„Zvládnem to.“
„O tom nepochybujem.“
Dodal už veselšie Kakashi. Po chvíľke sa aj on otočil a odišiel za Sakurou. Narutov pohľad smeroval niekam za stromy, za temnotu, niekam ďaleko a sám seba sa pýtal či verí tomu čo práve povedal sensejovi. Naozaj to zvládne? Niekedy sa mu zdalo samozrejmé že mu všetci veria, veď aj on sám si verí, ale boli chvíle keď pochyboval. Zhlboka sa nadýchol nočného vzduchu, vstal a vrátil sa do tábora. Sakura už stihla všetko pobaliť, dokonca aj jeho veci. Bez toho aby si museli niečo povedať vyrazili.

Z neba zakrytého tmavými mrakmi husto padal dážď. Mokré stopy ktoré zanechával na schodoch a dlážke vedúcej k jeho bytu ho netrápili, vlastne bol rád že cestou nikoho nestretol a vyhol sa tak nepríjemným pohľadom. Z vrecka vytiahol malý mosadzný kľúč, zasunul ho do kľúčovej dierky na dverách, otočil ním, ale očakávaný zvuk odomykajúceho sa zámku sa nedostavil. Rukou preto chytil kľučku a dvere otvoril. Do šera upršaného dňa vyrazilo ostré svetlo bytového osvetlenia. Naruto vedel iba o jedinom človeku ktorý občas k nemu zašiel. Za posledný rok už naozaj iba výnimočne a preto bol tento fakt naozaj nečakaný. Pri dverách si vyzul mokré špinavé ninja sandále a vošiel do kuchyne, odkiaľ svetlo vychádzalo. Na opačnej strane kuchyne stál, dlane spojené za chrbtom, sledoval krajinu za oknom, alebo možno kvapky dažďa stekajúce po sklenenej tabuli. Šedivé vlasy mu splývali na ramená, jeho drobná postava, odev v ktorom bol oblečený a postoj dýchali majestátnosťou prežitých rokov a skúseností. Štvorhranný klobúk mal položený na stole, ktorý bol výnimočne uprataný.
„Ahoj Naruto.“
Ozval sa stareckým hlasom, bez toho aby dal akokoľvek najavo že zaregistroval jeho príchod.
Naruto neodpovedal, nebol si celkom istý ako sa má chovať a čo povedať v prítomnosti Hokage. Tretí sa pomaly otočil a vrásky ktoré sa ťahali okolo jeho očí sa natiahli.
„Vidím že za ten čas čo sme sa nevideli si zase vyrástol, mrzí ma že som nemal čas navštevovať ťa častejšie.“
Naruto bol stále ticho a tak starý Hokage pomaly pristúpil k nemu a pozrel sa mu do modrých očí, jeho starecká ruka mu hrabla do žltých, ešte stále mokrých, vlasov a usmial sa.
„Spomienky, nám starým už neostáva nič iné, iba tie spomienky.“
Zamrmlal si Tretí. Naruto pri jeho dotyku privrel oči, bolo to také zvláštne, príjemné i nepríjemné zároveň, bolo to niečo čo vlastne nepoznal, až na tých pár chvíľ strávených v prítomnosti tohto starého muža.
Zvedavo sa zapozeral na Hokage. Ten sa znovu usmial.
„Eh, nevšímaj si reči starca.“
Na chvíľku sa odmlčal a potom si všimol drobné odreniny na Narutových rukách a kapsičku plnú použitých tréningových ninja zbraní.
„Vidím že tvrdo trénuješ, to je dobre.“
Ešte raz mu hrabol do žltých vlasov a vykročil k vchodovým dverám.
„Buď silný Naruto, silný ninja, aby si mohol ochrániť všetko to, čo máš rád.“
S tými slovami starý Hokage vyšiel von do šera. Dvere sa potichu zatvorili a Naruto osamel.
Počas prítomnosti Hokage nevydal ani hláska, cítil v slovách Kageho Listovej že sú slová zbytočné, že ten vie presne ako sa Naruto cíti. Bolo to zvláštne, najbližším človekom mu bol niekto, koho takmer vôbec nepoznal a predsa sám v svojom srdci by toho človeka nazval rodinou, jedinou rodinou.

Slnečné lúče hriali Naruta na tvári, pomaly otvoril oči a zistil, že Sakura už vstala a pripravuje sa na cestu. Posadil sa a vzal do rúk misku s cestovným prídelom.
„Dobré ráno Naruto-kun.“
Ozvala sa Sakura keď si všimla že už nespí.
„Dobré..“
Odpovedal ďalej sa venoval jedlu, alebo aspoň niečomu čo sa malo tváriť ako jedlo. Cestovné ninja prídely, boli vytvorené aby telo dostalo všetko potrebné čo potrebovalo, aby fungovalo aj za náročných podmienok, dôležité bolo zloženie a nie chuť. Takže aj malé množstvo vedelo zasýtiť a posilniť.
Keď sa nakŕmil, tak vstal opláchol sa vodou z cestovnej fľaše a začal si baliť veci.
„Hoi, dnes sa dostaneme k cieľu našej cesty, preto by sme sa mali čo najlepšie pripraviť.“
Ozval sa Kakashi ktorý zoskočil z neďalekého starého stromu odkiaľ strážil tábor.
Naruto si utiahol flexipásiky, čelenku so znakom Listovej a dal sa do zapínania hrudného chrániča. Sakura, ktorá bývala zvyčajne ukecaná, bola dnes zvláštne ticho. Upravovala si kunaje v ninja kapsičke aby sa jej počas boja čo najľahšie vyberali.
Netrvalo ani päť minút a boli pripravení. Naruto ešte na chvíľku nastavil tvár slnečným lúčom, zovrel ruky v päsť a zmizol v šere lesa. Ostatní ho nasledovali.

Skupinka sa pohybovala rýchlo, ticho ktoré medzi nimi prevládalo bolo napäté, či už to boli dávno vyrieknuté slová sľubu, túžba vrátiť späť tie pekné časy, alebo nechuť prísť o ďalšieho z ľudí ktorí sú blízki, všetci traja boli poháňaní k svojmu cieľu.
Odrazu sa les končil a za ním sa týčila skala, veľkosti budovy hokage v Konohe, uprostred lúky porastenej trávou. Naruto, Sakura a Kakashi vystúpili z lesa a pozorne si prezerali túto zvláštnu scenériu.
„Podľa popisu by sme mali byť na mieste.“
Ozval sa po chvíľke Kakashi.
„Nieje to trochu malé sensej? Myslím na sídlo Orochimara?“
Spýtala sa Sakura.
„Myslím že väčšina sídla sa bude nachádzať v podzemí.“
Odtušil Kakashi.
Pričom skĺzol pohľadom na Naruta. Ten stál uvoľnene so sklonenou hlavou a privretými očami. Kakashi zbystril. Ale skôr ako stihol čokoľvek povedať Narutova ruka ho odhodila. Na miesto kde ešte pred chvíľou všetci traja stáli dopadlo niekoľko kunajov.
Sakura ležala pár metrov opačným smerom ako Kakashi, tiež ju asi odhodil Naruto. Ten sa stihol akurát na poslednú chvíľu uhnúť kotúľom vpred. V pravej ruke zvieral rúčku svojho ninja noža a sledoval pohľadom les odkiaľ pred chvíľkou vyleteli kovové projektily. Kakashi so Sakurou sa k nemu pridali s vytiahnutými zbraňami. Z kríkov vystúpila trojica ninjov. Na čelách sa im leskli kovové chrániče so znakom zvuku.
„Takže legendárny tým sedem, kto by si bol pomyslel že sa vám podarí nás nájsť.“
Striebristo šedé vlasy lemovali inteligentnú tvár, na ktorej si zvučný ninja práve ukazováčikom upravoval okuliare.
„Kabuto.“
Zasyčali Naruto so Sakurou naraz.
Kabuto sa usmial hadím spôsobom, ktorý asi pochytil od Orochimara.
„To je od vás milé, že ste na mňa nezabudli.“
Pohybom ruky pokynul obom ninjom a tí sa vrhli na trojicu z Konohy. Sám Kabuto ostal stáť a do dlaní zhromažďoval svoju chakru.
„Prišiel si zbytočne Naruto, Sasuke sa o teba už nezaujíma.“
Kakashi si uvedomil že Kabutové slová majú Naruta iba vyprovokovať a preto sa rýchlo otočil k blonďavému ninjovi.
„Naruto ...“
Ten si však už senseja nevšímal, privrel oči a cítil ako ho napĺňa hnev.
Kakashiho a Sakuru však naplno zamestnávali zvyšní dvaja zvuční ninjovia a tak ho nemohli ukludniť.

Kabuto sa v duchu smial. Je tak ľahké vyprovokovať toho úbohého chlapca. Tiež v ňom vrela túžba pomstiť sa za poníženie, ktoré mu spôsobil pred pár rokmi. Jeho majster Orochimaru mu neodpustil to že ho Naruto porazil. Konečne má možnosť očistiť svoju povesť. Chakra ktorú nahromadil v dlaniach bola schopná spôsobiť vážne vnútorné zranenia. Naruto nebol nikdy veľmi inteligentný a teraz keď sa nechal vyprovokovať bude ľahkou korisťou.
Blonďák sa rozbehol priamo na Kabuta, v očiach mal zúrivý výraz. Kabuto sa usmial a pripravil sa na smrteľný zásah. Narutova rýchlosť bola obdivuhodná, ale ani tá nestačila, Kabuto ľavou rukou vykryl Narutov úder a vyrazil mu tak z ruky kunaj, druhou rukou ho zasiahol priamo do hrude. Naruto sa zastavil, otvoril ústa, ale nevyšiel mu z nich ani vzdych, chytil sa miesta kde ho Kabuto zasiahol, neveriacky sa naň pozrel a padol k zemi.