Ako Vyzerá Tvoja Múza?

Jiraya s vypätím síl otvoril oči, niekto klopal na dvere. Horko ťažko sa vyštveral z postele a doplazil k dverám.
„Už idem!“ zakričal a až na druhý pokus sa mu podarilo postaviť.
Otvoril dvere, ale tak, že bol schovaný za nimi, svetlo by ho totiž dorazilo.
„Kto ste a čo chcete?“ zvolal rozospaným hlasom.
„Dobrý deň Jiraya-sama, tu yuubinya prišiel vám nový Playboy s nádhernou, mladou, neznámou dievčinou na obálke a novými fotkami Hokage v bikinách vo vnútri a kopa listou, odhadujem, že od fanúšikov.“ Ozvalo sa z vonku.
Aj napriek tomu čo šedovlasí muž počul nereagoval nijak nadšene, chýbal mu spánok.
„Ďakujem!“ povedal, otvoril trochu viac, vystrčil ruky a prevzal všetko čo mu prišlo.
Yuubin´yovi sa naskytol pohľad do bytu. Nebol to však byt, čo ho zaujalo ale nádherné mladé, tmavovlasé dievča na posteli, ktoré malo prikrytý iba nádherný zadok priesvitnou šatkou, takže aj tak bol vidieť. Očarený si prezeral jej nádherné telo, od krásnych štíhlych nôh, cez nádherný zadok až po krásny chrbát. Nedokázal sa hýbať iba stál a s otvorenými ústami sa kochal tou nádherou. Síce počul, že Jiraya-sama dokáže zbaliť akékoľvek pekné, mladé dievča ale po tom čo zočil to nádherné dievča vzhliadal k nemu ako k Bohu.
„Pracoval som na novej knihe niečo málo do východu slnka, takže pokiaľ si sa už pokochal čo keby si už šiel!“ vyrušil ho sanin v jeho fantáziách mrazivým hlasom.
„Isteže prepáčte, že som vyrušoval už sa to viac nestane!“ ospravedlňoval sa a pobral sa ďalej.
Jiraya položil poštu na pracovný stolík a znovu si ľahol do postele. Bolo už skoré poobedie, keď sa zobudil, najedol a chcel ďalej pracovať na svojej knihe, no najprv sa pozrel na poštu. Zobral do rúk Playboy a po krátkom uvažovaní ho odložil nabok. Na rad prišli listy, jeden po druhom prezeral adresy odosielateľov a tie ktoré mu prišli od žien ukladal na kôpku pred seba až narazil na list so známym menom.
„Kushina Uzumaki......hm......čo asi chce?!“ zamrmlal si popod nos a otvoril list, stálo v ňom:

Vážený Jiraya-sama
Neviem či si na náš rozhovor spred dvoch týždňov spomínate alebo nie ale je to tu, konečne som nabrala odvahu pustiť sa do svojej vlastnej knihy. Viem, že vám už vyšlo niekoľko kníh a vzhľadom na popularitu, ktorú ste s nimi tak rýchlo dosiahli môžem povedať, že ste ten pravý na koho sa chcem obrátiť. Začala som písať svoju prvú knihu a keď som to oznámila Minatovi len tak mimochodom sa ma spýtal ako vyzerá moja Myuzu. Zbadal môj nechápavý pohľad a položil mi ďalšiu otázku: „Ako môžeš tvoriť, keď ani nevieš ako vyzerá tvoja Myuzu?“ Odpovedala som mu, že presne viem ako vyzerá moja Myuzu, no on mi neveril a povedal aby som mu ju opísala. Habkala som a tak ma odhalil a povedal, že dúfa, že aj tá moja Myuzu vyzerá podobne ako tá vaša.
Spýtala som sa ho čo tým myslel a on odpovedal, že vás pár krát videl s vašou Myuzu a keby nebol ženatý zbalil by ju. Nechápala som to a tak nejak sme sa pohádali. Pri tom svojom „strategickom ústupe“ ako to rád nazýva, ,mi vykričal do tváre, že keď neviem ako vyzerá moja Myuzu nikdy nebudem skvelá spisovateľka ako vy, ale iba obyčajná podpriemerná pisálka, ktorej knihy budú zapadať prachom a nakoniec skončia v koši. Preto sa obraciam na vás na skvelého spisovateľa a zároveň legendárneho shinobiho, ku ktorému Minato tak vzhliada. Prosím opíšte mi svoju Myuzu a napíšte mi ako by som zistila podobu tej mojej.
S vďakou a pokorou vaša Kushina.

„Hm, Minatove meno je roztrasené, zdá sa, že keď tento list písala cítila voči nemu krivdu. Dobre teda moja milá pomôžem ti, len dúfam, že ti to popíšem správne.“ Premýšľal nahlas Jiraya, vzal čistý papier, položil ho pred seba, potom zobral štetec namočil ho do atramentu a začal písať.

Milá Kushina
Je síce pravda, že mám svoju Myuzu, no tak ako každý človek je iný, tak nemožno očakávať, že ju budú mať všetci rovnakú. Keď sa tak nad tým zamyslím mal by som začať od začiatku. Pred tým ako som sa vydal na cesty taktiež som si položil otázku: Ako vlastne vyzerá moja Myuzu? A tak som na nich okrem iných odpovedí hľadal i tú na túto otázku. Raz som sa potuloval po tvojej vlasti a spolu s nejakým okinashim sme mali chvíľu spoločnú cestu. Vyplynulo, že týmto okinashim je samotný, stratený, legendárny chojutsuka Otomihsik Ihsasam. Nenechal som si ujsť príležitosť a spýtal som sa ho ako by som zistil podobu svojej Myuzu, priznajúc sa mu, že som začínajúci autor. Odpovedal, že má zrovna namierené do jej chrámu a tam iste nájdem odpoveď.
Keď videl moje prekvapenie pohoršene my položil otázku: „Ako môžeš tvoriť, keď si nikdy nepreukázal vďaku goreijou boha Kufuua a bohyne Shinen, bohyni Myuzu?“ Plní rozpakov som ho poprosil o odpustenie. Sťažka si vzdychol a dal mi ho. Cesta do chrámu trvala tri dni, pričom ten tretí som ho musel niesť na chrbte, vyzeral totiž tak, že si poňho čoskoro príde Shikyo. Večer tretieho dňa sme vstúpili do chrámu a zbadal som v ňom svetielkujúci oblak hmly. Na moje prekvapenie sa mu Ihsasam-sama prihovoril a hoci som nič nepočul zdalo sa, že mu oblak odpovedá. Potom prehovoril chojutsuka-sama ku mne, povedal aby som zavrel oči a predstavil si takú podobu Myuzu akú chcem aby ju mala. Predstavil som si ju ako istú mladú, krásnu kanbyounin, ktorá ma ošetrovala, keď som bol zranený pri jednom z bojov v ninjovských vojnách. A naozaj, otvoril som oči a ona stála predo mnou a usmievala sa na mňa tým svojim nádherným úsmevom.
Čo sa dialo ďalej ti povedať ani sám neviem, pretože akonáhle som spravil krok k nej odpadol som a zobudil sa až ráno. Rozhliadol som sa okolo seba a zistil som, že ležím na malej čistinke uprostred lesa. Okrem mňa nebolo nikde nikoho i chrám bol fuč. Pár rokov som to pokladal za sen až som svoju milovanú Myuzu znovu nestretol. Odvtedy sa často stretávame a nech už som kdekoľvek vždy na seba narazíme. Nemusíš sa vydať do svojej vlasti aby si zistila ako vyzerá tvoja Myuzu, stačí keď otvoríš oči a zbadáš ju. Je iba na tebe akú bude mať podobu. Neviem či som ti nejako pomohol no dúfam, že aspoň trochu hej.
S pozdravom Jiraya.

Šedovlasí muž si prezrel prísnym pohľadom čerstvo popísaný list, úhľadne ho poskladal a vložil do obálky. Pozrel sa za seba a po krásnom dievčati nebolo ani stopy. Zalepil obálku, napísal naň adresu a odišiel ju podať na poštu.
O dva dni neskôr ju už yuubin´ya vhadzoval do Kushininej schránky. Potom čo si prečítala Jirayov list na okamih zavrela oči a predstavovala si svoju vlastnú podobu Myuzu. V tom prišiel domov Minato, otvorila oči a ako ho videla stáť vo dverách, ožiareného svetlom vedela, že ju konečne našla. Nádherne sa naňho usmiala, podišla k nič nechápajúcemu Minatovi a vášnivo ho pobozkala. Hlavou jej pri tom zaznela jediná myšlienka: Vitaj doma Myuzu!