Dajú sa dokopy ....02 Shikamaru & Temari

„No tak Temari! Povedz kam ideš. Keby to nebolo pod moju úroveň tak ťa aj poprosím.“ Dožadoval sa Kankurou.
„Veď sme teraz na návšteve v Konohe a ja sa nemôžem ani ísť popozerať ako sa to tu po takom dlhom čase zmenilo.“
„No...pochybujem že ideš kontrolovať, koľko nových stromov tu narástlo. Ako ťa poznám, určite ide skôr o niekoho než o niečo, a stavím sa že to nebude nijaký starý sensei.“ Zaškeril sa.
Temari chcela pôvodne ísť pozrieť Sakuru, Tenten, Hinatu atd., ale keď jej brat spomenul, síce len neurčitým spôsobom ale zato výstižne istého človeka, Temari zaihral na tvári jemný úsmev.
„To je moja vec kam idem a čo budem robiť.“ Povedala a zabuchla za sebou dvere.

Potom sa vybrala smerom k Tenteninmu domu no celý čas myslela na istú osobu. Bol pekný deň ale po oblohe sa pomaly pohybovali biele mraky. Ako keby jej ho všetko naschvál pripomínalo. Ale bolo to celé pekné. Nakoniec úplne upustia zo zámeru ísť pozrieť kamarátky a išla sa len tak prejsť pomedzi domy Konohy. A stále len prichádzali a odchádzali myšlienky z jedného bodu.

Už sa stretla takmer so všetkými svojimi známymi okrem týmu Gai, ten bol na misii, a ešte jedného človeka ktorého túžila vidieť asi najviac zo všetkých. Dokonca ani jeho najlepší priateľ Choji nevedel, kde sa momentálne nachádza.
„Ale asi sa niekde pozerá na mraky, ako vždy.“ poznamenal nakoniec rozhovoru.
„A nevieš o nejakom dobrom mieste, kam pravidelne chodieva ?“
„Viem ,ale tam teraz určite nie je, lebo sa na ňom nachádzame. A prečo to vlastne tak potrebuješ vedieť?“

Ale to už Temari bola od neho príliš ďaleko na to, aby ho počula. Už išla domov, lebo boli skoro tri hodiny a ak už všetkých (ktorých mohla vidieť) videla, nemala vonku čo robiť.

Vyzerala, že sa celkom ponáhľa a preto bolo dosť divné keď zrazu len tak zastavila. A bolo to divné hlavne pre ňu, lebo sa nemohla hýbať.
„Genjutsu zviazania...nie. Som tu v Konohe a to sú samí priatelia?“
Potom si všimla svoj tieň. Bol trošku pokrivený a spojený s nejakým iným tieňom. Od radosti sa až trochu zasmiala.
„Už som si myslel že si ma ani nevšimneš. Vitaj v Konohe“
Povedala tmavá postava pod stromom. Potom podišla o dva kroky bližšie ale nie natoľko aby vyšla s tieňa stromu.
„ No, ďakujem za uvítanie.“ povedala trochu ironicky.
„Mohol by si prosím ťa uvoľniť svoju techniku. Už sa musím poškriabať na krku?
Tu si Temari zrazu uvedomila ,že sa škrabe na krku pravou rukou. Ale kagemane no jutsu nepominulo.
„ Ja som myslela na druhej strane.“ Povedala z úškrnom.
Shikamaru zdvihol druhú ruku, aby zamanipuloval Temarinu druhú ruku na správne miesto. Ale keď sa dotkol svojho krku skoro vyskočil z kože lebo spod jeho ruky vyletel obrovský bzučiaci chrúst. Nie že by sa bál chrústov, iba pri tom bzučaní skoro dostal šok. Chcel sa zasmiať, ale v tom ho niečia noha skopla na zem.

„To ty predsa vždy hovoríš že treba využívať to čo ponúka okolie.“ Povedala so širokým úsmevom na tvári nad ním stojaca Temari.
„Aha, keď som sa zľakol, na chvíľu som uvoľnil svoju techniku. Ako môže ženská takto dostať chlapa?!“
„No samozrejme... tvoje tradičné reči o rozdieloch medzi chlapmi a ženami.“ zasmiala sa a pomohla mu zo zeme.
„Dobre dosť hier. Teraz naozaj, VITAJ U NÁS.“
„Ďakujem ešte raz, ale pred tým to bolo zábavnejšie.“
„Veď ja netvrdím, ale môj otec je za to , že by som mal byť viac zdvorilý.“ Povedal a pokrčil ramenami.
„No tak to má zasa trochu pravdu. Čo sme sa toľko rokov nevideli a tvoja prvá veta je “ Už som si myslel že si ma ani nevšimneš.“ , to naozaj mohlo byť trošku slušnejšie.“
„Dobre, Dobre. Snáď to napravím keď ťa pozvem na obed.“ povedal nezvyčajným spôsobom Shika.
„No je pravda, že som dnes ešte ani nejedla, čiže mi to príde celkom vhod.“ usmiala sa.

Potom sa vydali smerom ktorý Tem nepoznala Nakoniec skončili pri nejakom dome. Vysvitlo, že Shikamaru býva práve tu. Na asi desať minút zmizol v dome. Potom vyšiel von a so sebou niesol malý ruksak. Vydali sa znova pre Temari neznámym smerom.

Celý čas sa jej zdal Shika nejaký iný. Najprv to pozvanie na obed, potom idú na úplne neznáme miesto a celý čas je nejaký záludný. Nie že by inokedy nebol, veď v ňom sa nijaký človek naozaj nevyzná, ale teraz to bolo nejako inak čudné.

Nakoniec prišli na nejaký kopec a tu Shikamaru zastavil. Až do teraz ani jeden z nich nepovedal ani slovo. Tu už to mlčanie Temari nevydržala.
„Čo sa deje? Stratil si sa?“
„Hmm...kdeže, sem som sa chcel dostať.“
„He?! Ako to myslíš?“
Na to už Shika nič nepovedal len vytiahol z ruksaku štvorčekový obrúsok, a začal naň rozkladať ....PIKNIK.

„Heh, tak predsa je to ten starý dobrý Shikamaru, ktorého by do romantickej reštaurácie nedotiahli ani štyri kone.“ Pomyslela si. Ale aj keď to nebola reštika, romantika bola nepriehľadnuteľná: všade okolo bola svieža tráva s rozkvitnutými kvetmi. Bolo počuť zurčiacu vodu z potoka, ale čo bolo pre Tem rozhodujúce, bol tam on sám.

„Vieš, ja kvety až tak nemusím, ale chcel som ti niečo ukázať a toto miesto je na to veľmi výhodne. A okrem toho, ty máš predsa kvetiny rada nie?“
„Hm?? Čo také?“
„Najprv sa najedz. Potom to bude príjemnejšie, keď nebudeš hladná.“ Povedal a podal jej balíček špeciálnej ryže od Shika-mamy.
„Ty ani nebudeš?“
„Ja už som jedol.“ Povedal a usmial sa.
"Páni, on sa usmial.“ pomyslela si a rozjímala nad jeho výrazom.
„Ale musíš si dať aspoň trošku, lebo samej sa mi jesť nechce.“
„No, keď na tom trváš...“ a zobral si kúsok, ktorý mu Temari strkala do ruky. Potom ho zjedol asi na tri sústa. Po celý čas sa uprene díval Tem do tváre. A tak, kedykoľvek sa chcela pozrieť ona na neho, ich pohľady sa stretli a Temari sa vždy začervenala a pozrela bokom.

Odkedy prešla Temari okolo stromu pri ktorom sa medzi nimi udial malý priateľský zápas Shikamarovi vírili hlavou myšlienky:
„Dlho sme sa nevideli ale ako mohla nastať taká veľká zmena? Buď som si to skorej nevšimol, alebo naozaj tak opeknela...či už je to tak alebo inak, tento krát to nenechám len tak plávať.“

„Prečo na mňa stále zízaš? Nevydržala tradične Tem.
„Stále rozmýšľam či..........“zasekol sa.
„Či čo? Nad Čím rozmýšľaš ?“
„Ale nič.“
„No dobre, nemusíš mi hovoriť pochod tvojich myšlienok, ale ja už asi päť minút nejem tak by si mi mohol ukázať tú vec...“
„Aha skoro som zabudol. Len si ľahni na chrbát.“ Temari nič nepovedala, len poslúchla. Potom si Shikamaru ľahol vedľa nej takým spôsobom, že bol otočený o stoosemdesiat stupňov a vedľa seba boli iba ich hlavy.

„Vidíš tam ten mrak? Vyzerá ako keby sa tam vlnilo more. A vidíš tamten? Ten zas vyzerá ako loď. Tamto vyzerá ako hviezda .... toto je moja obľúbená činnosť len tak ležať a pozerať sa na mraky. Pozri, henten vyzerá ako ... neviem čo mi to pripomína, ale niečo to musí byť, je to ako...ako...“ nevedel to k ničomu prirovnať ani so svojou neuveriteľnou predstavivosťou a preto sa ozvala Temari.

„Je to ako srdce. A z každej strany sa ho dotýka ďalší oblak...ako keby ho z každej strany držala ruka. Z jednej strany väčšia a silnejšia, z druhej strany útlejšia a jemnejšia. Akoby toto srdce spájalo dvoch ľudí.“

Keď to povedala, Shika zostal asi päť sekúnd trochu zarazený a stále pozeral na spomínané oblaky. Potom sa obrátil na brucho, ale tak, že bol presne nad Temarinou tvárou a zahľadel sa jej uprene do očí.

„Zasa na mňa zízaš!“
„Ja len rozmýšľam či...“
„Či čo?“
„Hmm... ROZMÝŠĽAM NAD ČELOM TVOJHO BRATA.“
„Ee?! Ako ON môže v tejto chvíli vypustiť z úst takúto blbosť?! A vôbec, len nad tým rozmýšľať.“ Pomyslela si a všetka romantika, čo sa v nej nazbierala bola v sekunde preč.
„A čo ty máš s Kankurovim čelom?“
„Nie, nie. Zle si si to vysvetlila. Za prvé nejde o Kankura, ale o tvojho mladšieho brata a za druhé nejde ani tak o čelo samotné, ako to, čo je na ňom.“

„Tak že takto to bolo...Ai...on celý ten čas rozmýšľal nad láskou. Tomu ani nemôžem uveriť.“
myslela keď pozerala do jeho tmavých očí.

„No, vieš Temari. Keď som ťa dnes po dlhom čase uvidel, hneď som ťa spoznal ,ale vnútorne som mal pocit ,ako keby som videl úplne nového človeka. Vedel som, že je to stále tá Temari, ktorú som vnímal ako všetky ostatné dievčatá. Teraz vidím...“každým slovom sa priblížil o malý kúsok bližšie„...Teraz vidím ženu, ktorá spôsobuje pohyb mojich pocitov. Môj vzťah ku tebe sa za posledné štyri hodiny dosť rapídne zmenil a preto...“už viac nemohol hovoriť, lebo jeho ústa dosiahli bodu, kedy sa jeho prery pohybovali trochu inak ako pri rozprávaní.

A Tem? Tá nedokázala tento bozk neopätovať. Bolo asi sedem hodín a mraky už dávno nebolo vidieť. Iba žiarivý svit hviezd nádherne ozdoboval dvoch zaľúbených ľudí.