Dajú sa dokopy ....01 Naruto & Hinata

Hinata prechádzala okolo Ichiraku Ramen a dúfala že ho tam uvidí. No napodiv sa tam dnes ráno neukázal a preto sa rozhodla že neuskutoční svoj pôvodný zámer a že je to asi správne keď mu nepovie nič o svojich citoch k nemu. Už odchádzala keď ju zrazu niekto chytil za plece.
„Nejaký úchylák !!!“
vytrhla sa z prstov neznámej ruky a uštedrila „úchylovi“ do brucha poriadnu ranu .
„Hin – Hinata ... prečo si to urobila?“
Hinate prešli zimomriavky po chrbte keď si uvedomila že práve skoro pomliaždila orgány chudákovi Narutovi, ktorý sa zvíjal na zemi. „Na...Naru...to - kun?“ Všetko sebavedomie a odvaha ju v sekunde opustili.

„Hinata, počuješ ma? Hinata? Halooo. Je ti niečo?“
Hinata ešte len pootvorila oči a Naruto, skláňajúci sa tesne nad ňou ju už zasypal otázkami ktoré jej obvykle spôsobovali opakovanú stratu vedomia.

„Naruto - kun je tak blízko pri mne..“
Hinata už myslela, že to zase raz neskončí dobre, keď sa Naruto zrazu vzdiali asi o 30 cm a so zdvihnutým obočím sa pýta

„vnímaš ma vôbec?“
Keď sa vzdialenosť medzi nimi trochu zväčšila, zotavila sa z prvotného šoku, no v tom si uvedomila, že Narutov výraz nepokoja sa zmenil na strach.
Už si myslela že bude schopná niečo normálne povedať keď zrazu zistila, že bok Narutovej hlavy spočinul na jej hrudníku. Ten sa totiž začal báť, či nemá nejaké problémy so srdcom alebo s dýchaním. Hinata ale samozrejme na niečo takéto v tej chvíli ani nepomyslela. Očervenala tak že jej farba pripomínala chili.
„Hinata, nemáš teplotu?..si horúca, ťažko dýchaš." Zdvihol hlavu
„a si celá červená“ dodal keď si všimol zaujímavé sfarbenie tváre na ktorú hľadel. Keďže si nebol istý s tou teplotou, položil jej ruku na čelo a prešiel ňou na líce. Hinatina, už tak dosť červená pleť, stmavla ešte viac a Hin zatajila dych.

„Pre všetko na svete!!! Veď ty vôbec nedýchaš!!!“ zhrozil sa Naru.

„Musím niečo urobiť!“ pomyslel si a samozrejme že prvá myšlienka, ktorá ho napadla mu prišla taká logická, že nemeškal a už sa aj priblížil svojimi ústami k tím jej aby do nej vdýchol obsah svojich pľúc. Keď bol pri nej už nebezpečne blízko, stmavla ešte viac. Naruto si všimol, že jej farba sa stále mení a premýšľal či nakoniec neprejde do purpurovej. No bol toho názoru, že je to spôsobené nedostatočným prísunom kyslíka. Hin už cítila jeho dych na tvári, keď z nej nejakým zázrakom vyliezlo:
„Som v poriadku...len je mi teraz trochu teplo.“

Naru sa zdvihol so zeme a bol veľmi udivený, keď si Hin sadla.
„Čo si to vlastne pred chvíľou robil.“ Vyslovila svoje myšlienky Hin. Tento krát zrudol Naruto, keď si spomenul čo sa chystal urobiť asi pred minútou.

„Ehm...no ja som myslel že nemôžeš dýchať a...nechajme to račej tak“. Nebola to zas až taká nepravda, pretože Hinata z danej situácie mala naozaj mierne vyrazený dych. Až teraz ju trochu prešla hanblivosť, a tak sa jej farba rovnala už len rajčinovej. Potichu sa zasmiala.

„A kde to vlastne sme?“
Naruto bol trochu v rozpakoch, lebo miesto kde sa práve nachádzali bolo trošku nevhodné vzhľadom k tomu, čo sa teraz stalo.
„Ehm, no...u mňa doma“ povedal napokon, aj keď mal pocit že tieto slová sú drsné ako šmirgeľ a ničia mu hrdlo.

„No, lebo keď si omdlela pred stánkom sa Ramenom myslel som, že ťa len potrebujem niekam pohodlne uložiť a okrem toho, u mňa si ešte nebola.“

Na Hin tieto slová pôsobili ako med, no Naruto bol úplne stuhnutý:
„Bože, som trápny ako bublinka v sóde.“

Hinata sa postavila z postele a išla sa pozrieť von oknom, cez ktoré bolo výnimočne vidieť, lebo Naruto dnes akoby zázrakom poupratoval celý svoj byt.
„Máš tu krásny výhľad na Konohu“
podotkla pozerajúc sa spoza záclony.“
„No....tak ďakujem. Ale nedáš si niečo na pitie alebo jesť, stavím sa, že si dnes ešte nejedla.“
Vystrelilo z neho, no v tom si uvedomil

„...ale mám len instantný ramen, dúfam, že to nevadí“
Hin sa odtrhla od okna
„Nemusíš mi nič robiť.“
„Ale áno, len povedz, čo máš rada a ja zbehnem do obchodu a za 2 minúty som späť.“
Povedal Naru so svojim tradičným úsmevom.
„No ja mám ramen celkom rada.“
Odpovedala trochu neisto. Ale to už Naruto bol u seba v chladničke a do mikrovlnky šupol dve porcie zmrazenej potravy.
„Neni to ako u Ichiraku ale zato jesť sa to dá.“ nadhodil, keď už niesol na balkón dve misky horúceho jedla.

Keď si sadli ku stolčeku na čerstvom vzduchu, Naruto stratil niť, lebo o ramene už sa viac hovoriť nedalo. Ku podivu sa slova ujala síce nesmelo ale aspoň nejako Hinata.
„Koľko je vlastne hodín?“
...a kurník, aká blbá otázka.
„No, je asi jedenásť.“
„To som bola v bezvedomí tri hodiny?!“
„No tak nejak.“
Hin sa chcela postaviť, ale nanešťastie pri tom drgla do stola a Naruto, ktorý práve začal jesť bol celý od polievky.
„oo...prepáč Naruto - kun.“
„No, to nevadí.“ Snažil sa byť milý Naru, aj keď ho strata tejto porcie nesmierne zarmútila.
„Ty pokojne dojedz a ja sa zatiaľ prezlečiem.“
Povedal so svojím typickým škerivým úsmevom. A než stihla Hin niečo povedať alebo urobiť, Naruto už bol vo svojej izbe.

„Aaa .... do kelu, kde mám náhradnú mikinu, alebo aspoň tričko.“ myslel si po piatich minútach neúspešného hľadania.

„Ehm, no, mám pocit že akurát teraz mám všetko náhradné oblečenie v čistiarni.“
Hinata sa obrátila od výhľadu ale ako uvidela Naruta “hore bez“, zase začala postupne meniť farbu. Nie žeby to bol nejak hrozný pohľad na Narutovu postavu, veď po tréningu s Jiraiyou - sama, to s ním naozaj nebolo zlé: vypracované brucho a prsné svaly sa nedali prehliadnuť. Ale na Hinatu to bolo predsa len trochu priveľa naraz. Zrazu úplne stratila rovnováhu. Naruto už bol pri nej ale so svojou šikovnosťou sa mu podarilo šmyknúť sa na rozliatom ramene, tak že na zemi bol ešte skôr ako Hin, a poslúžil ako tlmiaci vankúš. Hinata ale neomdlela úplne a preto, keď ležala na Narutovej obnaženej hrudi, bola zaraz červená ako paprika. No v skutočnosti jej to nebolo nepríjemné...skôr naopak. Trochu sa zahihňala.

Narutovi bolo niečo divné. Keď sa ho takto priamo dotýkala cítil sa síce tak trochu nervózny, ale nejako sa mu nechcelo ani trochu zmeniť polohu, pretože sa cítil skutočne príjemne. A keďže sa nejako ani jeden nemal k tomu aby sa postavil, alebo inak zväčšil vzdialenosť medzi nimi, zostali takto asi 3 minúty a potom začal opačný proces k vzďaľovaniu. Bez toho aby niečo chceli urobiť sa ich tváre stále približovali, až sa stretli.

Ich pery sa akoby prelinuly do jedného celku. Potom Naru ovinul jednu svoju ruku okolo Hinatinych bokov a druhou jej hladil ebenovo čierne vlasy . Zaspieval nad nimi slávik . Ona mu dala ruky na krk a koleno si dala pod seba aby sa mohla posunúť bližšie k nemu.

Teraz sa však Naruto strhol. Hinata si uvedomila čo práve urobila. Keby pohyb kolenom bol o trošku prudkejší, alebo by bola o trošku ťažšia, pravdepodobne by pozabíjala všetko Narutovo potencionálne potomstvo. „Prosím, mohla by si si dať to koleno niekam inde?“ Povedal v bolestnom stone.
„oh...iste ja som naozaj nechcela“ povedala celá v rozpakoch keď opatrne skladala nohu z Narutovho rozkroku.

„No...to je v pohode.“
Znela odpoveď. Ale tento krát sa činil už aj on. Stiahol kľačiacu Hin až na zem vedľa seba a jeho ústa sa znova vrátili na pôvodné miesto. Svoju dlaň teraz vložil do tej Hinaťinej a pomaly jeho pery prechádzali po jej tvári k miestu pod uchom, až nakoniec na krk. Ona mu prešla rukou z tváre na hruď a on jej zašiel prstami do vlasov.

Obaja, v takomto stave blaženosti a bezprostrednej blízkosti ležali ešte nejaký čas. Potom sa obaja postavili. Naruto mal pusu celú od Hinatinho rúžu. Ticho sa zasmiala. On pristúpil bližšie ku nej a pošepkal je do ucha: „MILUJEM ŤA.“
...Jej úsmev mu bola jasná odpoveď.