„Spravodlivá pomsta?!“ 17 – Cesta

16. kapitola : Cesta

Keď začínalo svitať, už sa nikto neobťažoval zistiť koľko je hodín. Ich rýchlosť sa od Listovej veľmi nezmenila. Sakura už chcela niečo namietať, že Sasuke si potrebuje odpočinúť, keď ich Naruto zastavil.
„Oddýchneme si.“ vysvetlil jednoducho.
Trochu sa im uľavilo. Nie každý mal toľko energie čo ich veliteľ. Mysleli si, že ich nechá utekať ešte aspoň do večera.
Postavili stany a zhŕkli sa okolo ohňa. Vedúci jounin sa tiež onedlho vynoril z lesa a prisadol si k skupinke ninjov.
„Zajtra....vlastne po prestávke,“ opravil sa pri pohľade na oblohu s ospravedlňujúcim úsmevom na tvári. „ ... sa rozdelíme na dve skupiny. Nielenže budeme rýchlejší, ale aj nenápadnejší. Ako som už vravel, čas súri. Ja sa ujmem prvej skupiny a ak súhlasíte, druhú zverím Nejimu.“ na chvíľu sa odmlčal a pokračoval, až keď všetci prikývli.
Z ruksaku vytiahol vysielačku a podal mu ju.
„Budeš sa držať tak dva, maximálne tri kilometre odo mňa. Vieš ako sa tam dostať a keby sme sa vychýlili alebo sa stalo niečo iné, tak mi dáš vedieť. Pôjdu s tebou Sakura-chan, Hinata a Kakashi-sensei. Ja si beriem zvyšok. Otázky?“ trpezlivo čakal na námietky.
„Hmm.... prepáč, ale myslím, že by Hinata mala ísť s tebou. Má predsa Byakugan a mi už máme Nejiho.“ navrhol nesmelo Kakashi.
Naruto sa tváril, že premýšľa, aj keď svoju odpoveď mal vopred pripravenú.
„Shikamarovi potrebujem všetko vysvetliť. Ostatní už v podstate všetko viete. A tiež vymyslieť taktiku. Musíme to urobiť po ceste, lebo cez prestávky budeme oddychovať. Na vysvetľovanie nebude čas. A Sasukeho mám na starosť. Viac ľudí do skupiny nepotrebujem. A tiež si myslím, že bude lepšie ak vás v tej vašej bude o jedného viac.“ pokrčil plecami a vzápätí sa zamyslel nad tým, čí tým náhodou niekoho neurazil.
„Mali by ste sa ísť vyspať.“ dodal, keď videl, že iných otázok sa už nedočká.
Dúfal, že každému je jasné, že dnes stráži on.
Zle dúfal. Väčšina to síce pochopila a odišli do stanu. Len Sasuke sa zo svojho miesta ani nepohol.
„Aj ty by si mal ísť.“ povedal takmer šeptom.
„Naozaj si stále myslíš, že by som ťa zradil?“ vyhŕkol s bolestným podtónom.
„Nie, nemyslím. Ale tiež viem, že ty a ja sme u Akatsuki najžiadanejší a nechcem ohrozovať ostatných. Aj Shikamaru by bol s Nejim, keby som mu skutočne nepotreboval vysvetliť o čo tu ide. S tvojou dôveryhodnosťou to nemá čo robiť. Skôr tu ide o moju úprimnosť.“ odvetil so smutným úsmevom.
Aj keď Sasuke nepochopil tu pripomienku na konci, vyzeral akoby dostal facku.
Nielenže mu veril, ale tak ako vždy, myslel hlavne na dobro svojich priateľov.
Ako mohol opustiť takú jedinečnú a úžasnú osobu, ktorá si vybrala za najlepšieho kamaráta práve jeho?
Ako?
Keď si na to teraz spomenie, pripadá mu to ako nezmysel.
Kvôli pomste?
A ešte akej pomste. Z takej, po ktorej mu ostalo len prázdne miesto. Miesto, ktoré už nikto nikdy nezaplní. Miesto, ktoré patrilo a vždy bude iba jeho bračekovi.
„Prepáč.“ zamumlal.
Naruto sa pri tomto slovíčku celý rozžiaril.
Nechápavo naňho zažmurkal čakajúc na vysvetlenie.
„To už je druhý krát.“ usmial sa blondiak.
Pochopil. Pred očami sa mu objavil obraz Naruta celého v obväzoch ležiaceho na nemocničnej posteli. Stál na parapete, keď mu povedal „Odpúšťam ti.....“.
Bola to jeho odpoveď na toto slovíčko. Na slovo prepáč, ktorým sa mu vtedy snažil povedať, ako veľmi ho to mrzí.
Len vďaka tej odpovedi ostal. Len vďaka nej je teraz tu.
Už chápal jeho úsmev.
Bolo to druhý krát, čo sa mu úprimne ospravedlnil. A tiež si nebol istý či to náhodou nebolo jeho druhé skutočné prepáč v celom jeho živote.
Zachmúril sa.
Naruta to však rozosmialo ešte viac.
„Nechceš už ísť?“ spýtal sa cez smiech.
„Nie, musím premýšľať. Viem, že chceš ostať ty, ale ja aj tak nezaspím a stavím sa, že ty áno.“ uškrnul sa Uchiha a ohrial si ruky nad ohňom.
„Myslím, že to vzhľadom k tvojmu stavu nie je najlepší nápad. Mal by si odpočívať. Chceš aby ma Sakura zabila?“
Nechcel sa s ním hádať, ale bola to pravda. Všimol si ako sa mu podlamovali kolená. Hlavne preto sa utáborili. Aby sa on mohol doliečiť.
„Pochybujem, že by sa jej to podarilo. Som v poriadku. O mňa si nerob starosti a radšej už choď.“ odpovedal prísne a pozrel mu nekompromisne do očí.
„O štyri hodiny ma zobuď.“ vzdal to Naruto a potichu vliezol do stanu k ostatným.
Sasuke nemo prikývol, ľahol si na zem, ruky položil za hlavu a s úsmevom sledoval obzor, odkiaľ práve vychádzalo veľké žiarivé slnko.

Presne o štyri hodiny vošiel do stanu a potichu poklopal Naruta po ramene. Ten sa pretočil na druhý bok , ale inej reakcie sa Sasuke nedočkal. Skúsil to ešte párkrát, ale to nepomohlo. Až keď mu zavrčal do ucha, až vtedy sa posadil a vystrašene obzeral okolo seba.
„Chcel si, aby som ťa zobudil.“ pokrčil plecami.
„Inak to nešlo?“ spýtal sa naštvane blondiačik.
„Ani veľmi nie.“ uškrnul sa Sasuke.
Naruto mierne sčervenal, ale zakryl to pohybom von zo stanu.
„Všetko ok?“ spýtal sa vonku.
„Všade kľud.“ súhlasil Uchiha.
„Tak dobre, zobudíme ostatných a ideme ďalej.“ povedal, zatiaľ čo si šuchal oči.

O pätnásť minút boli všetci pripravení na odchod. Rozdelili sa na dve skupinky a vyštartovali vpred. Zanedlho sa ozval Neji a oznámil im, že sú od seba vzdialený približne dva kilometre a dvesto metrov. Po tomto zdelení začal Shikamarovi vysvetľovať o čo tu ide.
Sasuke ticho počúval, keby mu náhodou niečo ušlo. Žasol nad tým ako Naruto perfektne vynechal časti, kde sa ho pokúšal zabiť, ale to, ako u neho sedel v nemocnici spomenúť nezabudol.
Shikamara najviac prekvapila veta, že Itachi ma ženu a dieťa.
„Počkaj.... chceš povedať, že Sasuke je strýko?“ prerušil ho prvýkrát od začiatku rozprávania a trochu pobavene pozrel na dotyčnú osobu.
Sasuke sa len uškrnul a prikývol na súhlas.
„Pokračuj.“ vyzval Naruta po pol minútke, cez ktorú strávil nové informácie.
On aj Sasuke sa na chvíľku zasekli, keď im došlo, že ani nepovedal svoju obľúbenú frázu, ale potom ho chytro dobehli.
Teraz začínala tá časť taktiky. Najprv sa pustili do rozobrania súperových schopností. Sashiramu prebehli rýchlo, lebo ich Naruto uistil, že tá proti ním nepôjde. Sasuke netušil, či myslí aj jeho, ale pevne v to dúfal.
„Tak, najprv Kabuto. Je to lekársky ninja výborný v taijutsu aj v ninjutsu. Tuším, že ovláda aj základy genjutsu, ale tým si nie som úplne istý. Jeho najväčšia prednosť je doslova dokonalé ovládanie chakry. Mám pocit, že na rovnakej úrovni ako naša Hokage. Posledné roky sa venoval medicíne za účelom liečby Orochimara. Po jeho smrti sme o ňom dlhšie nepočuli. A nakoniec sa pridal k Akatsuki.“ uzavrel a čakal na pripomienky hlavne od Sasukeho.
Ten sa po necelej minúte konečne ozval.
„Venoval sa jedom a ich protilátkam. Od kedy sa pridal, vydal Madara rozkaz, že každý člen musí mať zbrane napustené jedom. Kabuto vymyslel každému členovi špecifický jed.“ odfrkol si potichy.
Naruto sa naňho nechápavo pozeral, kým mu to nevysvetlil.
„Madara nás väčšinou posielal niečo zistiť alebo niekoho zajať. Musíš uznať, že človek, ktorý je mŕtvy alebo umiera, ti asi nič nepovie.“ zaškrípal zubami pri jednej zo spomienok.
„Aj tvoja katana bola napustená jedom?“ spýtal sa prekvapene Naruto, keď si uvedomil, čo to znamená.
„Ešte stále je.“ opravil ho znechutene.
Ďalej pokračovali bez slova, ponorený každý do svojich myšlienok.
„Ale protivník je predsa jasný, nie?“ prerušil ich mlčanie Shikamaru.
„Myslel som na Sakuru, ale....“
„Aké ale? Ona je perfektná. Majú veľmi podobné schopnosti. Kto iný by sa proti nemu hodil viac?“ zdvihol obočie.
„Dobre....“ rekapituloval Naruto. „.... ja len, že ona je náš jediný medik a ....“
„Dobre vieš, že nie je jediná. Ty si prosím ťa čo potom?“ prerušil ho sarkasticky Sasuke.
„Na mňa by si sa teda nemal spoliehať. Ja neostanem do konca.“ zamračil sa blondiak.
„Ako to?“ spýtali sa ho obaja naraz.
„Ja....“ váhal, keď mu niečo zašumelo vo vysielačke.
„Deje sa niečo Neji?“ opýtal sa.
„Nie. Len.... Hinata si práve uvedomila, že vás vidíme všetkých troch. A keď tak nad tým rozmýšľam, s Byakuganom by sme ťa nemali vidieť. Kde je pravý Naruto?“ vypytoval sa člen klanu Hyuuga.
„Myslel som, že na to prídete skôr. Nebojte sa. Určite sa dostaví aj moje pravé ja.“ zasmial sa Uzumaki a prerušil spojenie.
„Čože?“ zastavili prekvapene Sasuke aj Shikamaru.
„No áno. Ja som len klon. Pracujem na technike. Nevybral som si za skupinku vás dvoch náhodou. Chcem vám povedať niečo, čo ostatní nemusia vedieť.“ vysvetľoval klon, zatiaľ čo sa dal znovu do behu.
Ako očakával. Ostatní ho nasledovali a pozorne napínali uši..
„Zajtra to bude presne sto rokov, čo Madara vpustil do tohto sveta chvostových démonov. Myslel si, že ich dokáže skrotiť. Netuším ako sa mu ich tu podarilo dostať, ale ja sa ich pokúsim poslať späť.“
Začal im vysvetľovať všetky podrobnosti, čo sa dozvedel z tej zvláštnej knižky, ktorú mu tu zanechal jeho otec. Nakoniec im porozprával aj všetko, čo sa písalo na tých chýbajúcich stránkach.
„Ale to predsa nejde.“ prerušil ho Shikamaru.
„Toľko chakry ... to sa nedá. Nikdy sa ti to nemôže podariť.“ krútil neveriacky hlavou.
„Mám plán. Kyuubi aj ostatní démoni mi predajú svoju chakru a ja otvorím portál. Potom ich prevediem do ich dimenzie. Pôjde to. Uvidíte, že.....“
„Uvidíme? Teba už nikdy neuvidíme. Ostaneš v tej dimenzii. A to prinajlepšom živý.“ syčal naňho bezhlavo Sasuke.
Kričať nedokázal. Ledva dokázal artikulovať. Doslova mu tým jeho nezmyslom vyrazil dych.
Tak on sa chce obetovať. Zase? Neexistuje niekto iný, kto by to urobil?
„Musím to byť ja. Sľúbil som to Kyuubimu.“ zašomral klon.
„A prečo preboha si mu sľúbil takú hovadinu?“ zreval Sasuke, ktorému sa na jeho vlastné prekvapenie vrátil hlas.
Po Narutovej odpovedi však svoju otázku ihneď ľutoval.
„Požičal mi svoju silu, aby som ťa mohol priviesť domov.“ zašeptal do vetra.
Nenešťastie to Sasuke počul a v tom momente cítil svoj žalúdok až niekde v krku.
Nemohol si pomôcť. Zase všetko pre jeho rozhodnutie. Nesprávnejšie byť už ani nemohlo.
„Netráp sa tým. Vďačím mu za mnoho. Veľakrát mi pomohol. V dohode bol aj dodatok, že mi dobrovoľné predá chakru, keď ju budem potrebovať a nepokúsi sa prevziať kontrolu nad mojím telom. Bol to výhodný obchod. A nebyť jeho, tak by sa mi nepodarilo.....“
„Ideš sa nechať zabiť?“ zo Shikamarovým bezvýrazným hlasom to vyznelo skôr ako konštatovanie než otázka.
„Bol by som rád, keby som stihol včas dokončiť to jutsu a prežil.“ uškrnul sa klon.
„Aké jutsu by ti tu mohlo pomôcť?“ spýtal sa začudovanie génius.
„No ... bude to klon. Nechce sa mi veľmi do tej ich dimenzie. Klon odtiaľ môže vypadnúť, ale skutočné ja ...“
„Lenže klon neabsorbuje toľko chakry. Zmizol by.“ nesúhlasil Sasuke.
„Preto je to predsa nová technika, nie? Vymýšľam nový klon, schopný prijať akékoľvek množstvo chakry.“ vysvetlil Naruto a pravdupovediac čakal trochu optimistickejšie výrazy.
„Dajme tomu, že by sa ti tento nezmysel podaril. Ako chceš zistiť, kde sa nachádzajú ostatní démoni?“ spýtal sa stále zamračený Sasuke.
„Madara mi to nechtiac povie. O to sa nestarajte. To sú už len nepodstatné detaily. Mňa trápi niečo celkom iné. Shikamaru, ....“ oslovil priateľa. „ .... čo sa mi stane ak ....ehm ... ak uvoľním pečať a Kyuubi opustí moje telo bez toho, aby mi chcel ublížiť.“
Oslovený nemusel dlho rozmýšľať.
„Zomrieš.“ odvetil až príliš jednoducho.
Narutovi prebehol mráz po chrbte, ale ešte sa nemienil vzdať.
„A neexistuje možnosť ako túto maličkosť obísť?“ skúšal ďalej.
„Netuším. Keby som mal prečítanú knihu, ktorú si spomínal, možno by som vedel na niečo prísť, ale takto....“ rozhodil bezmocne rukami.
Naruto siahol do vrecka a bol neskutočne rád, že si ju nakoniec vzal.
„Na. Myslím, že je to sedemnásta kapitola. Možno nájdeš niečo, čo mi uniklo.“ podal mu maličkú knižočku a akonáhle mal ruky voľné vyvolal klon.
Chvíľu bežali vedľa seba a hľadeli si do očí. Potom klon zmizol a zvyšný Naruto, nad ich začudovanými pohľadmi iba pokrčil plecami..
„Poslal som správu.“

Shikamaru sa naplno ponoril do čítania. Vlastne, v rámci možností. Ešte stále musel dávať pozor pod nohy.
Naruto a Sasuke mlčky skákali po stromoch vedľa seba a rozmýšľali o tom istom. Či prežijú OBAJA.
Keď mladý Nara dočítal čo potreboval, vydal Naruto rozkaz na utáborenie. Obe skupinky sa stretli na maličkej čistinke uprostred lesa.
Slnko už zapadlo. Potrebovali si oddýchnuť. Posadali si všetci spoločne k ohňu a začala veľká porada.
Shikamaru nenápadne podal Narutovi knižku.
Nemohol mu teraz vysvetliť na čo prišiel. Predsa im hovoril, že nechce aby o tom ostatní vedeli. A ani sa mu nečudoval.
Ako by sa im asi bojovalo, keby vedeli, že jeden z nich sa Možno nedožije ich víťazstva nad Akatsuki?
Sám bol z toho nervózny.
Vymenil si so Sasukem pohľad plný bolesti a obaja sa začali sústrediť na slova svojho priateľa.