manga_preview
Boruto TBV 07

Čas zmeniť budúcnosť 13 – Nová misia

Trinásta kapitola: Nová misia

Bol to už šiesty týždeň, čo ho prepustili z nemocnice.
Potom, čo našiel vo vrecku kľúče našťastie s príveskom, na ktorom bola adresa, kde býva a neskôr aj Hokágeho kanceláriu v tej obrovskej budove, mal už len jeden problém. Človek, o ktorom si myslel, aj keď sám nevedel prečo, že mu pomôže, bol nezvestný.
Yondaime nemal dosť ľudí, aby ju mohol dať hľadať. Tvrdil, že jej misia nebola nebezpečná, ale Naruto mu neveril.
Niečo sa jej muselo stať. Kto mu teraz pripomenie, čo tu robí?

Hokáge mu dal mesiac voľna od všetkých ninjovských aj anbu povinností.
Najprv si pozisťoval všetko o tejto dobe. Čo sa dalo. Keby niekedy v škole počúval, vedel by o tejto vojne podstatne viac. Bol rád, že v Listovej je zatiaľ v bezpečí.
Väčšinu času preto strávil tréningom.
Veľa rozmýšľal nad jutsu, ktoré by premohlo vodcu Akatsuki. Netušil načo mu to tu bude, ale vedel, že raz mu bude musieť čeliť. Musí vedieť ako poraziť to jeho hyperpriestorové jutsu, aby ho mohol zabiť. Chcel sa na to opýtať Kakashi-senseia, pretože u Sasukeho nemal šancu a iného živého človeka so sharinganom nepoznal.
Madaru samozrejme nepočítal. Asi ťažko by mu ten povedal ako ho má poraziť.
Bol si takmer istý, že sa presúva v dimenziách iba vďaka svojmu kekkei-genkai. Preto skúšal vytvoriť rasengan, ktorý by prešiel do inej dimenzie spolu s Madarom. Ktorý by cez neho len tak nepreletel.
Veľmi mu to nešlo. Vyčerpal sa rýchlejšie ako stihol niečo urobiť. Už len snaha o toto jutsu si vybrala daň skoro päťdesiat percent chakry. Mohol to vyskúšať tak dvakrát. Potom musel minimálne štyri hodiny odpočívať, aby to mohol skúsiť znova.
Šok preňho bol, keď zistil, že nikde necíti kyuubiho chakru. A nielen chakru. Necítil samotného démona. To sa mu zdalo ešte čudnejšie ako to, že je v minulosti.
Dnes ešte bude trénovať a zajtra sa chystá na misiu.
Nepôjde sám. Zo svojim novým parťákom sa stretne až pri odchode. Nanešťastie to nebude Akimashia. Hokáge vravel, že je na neho spoľah. Vraj lepšieho, na túto misiu, ani vybrať nemohol. Vcelku sa naňho tešil. Možno bude mať nového kamaráta.
Za ten mesiac ho oslovilo len veľmi málo ľudí a to tiež len menom Inari.
Dúfal, že niekto bude poznať jeho pravé meno. Ostávala mu už len Akimashia. Podľa yondaimeho slov, s ňou bol týždeň. Je pravdepodobné, že jej niečo povedal. Preto požiadal Minata, aby jeho misia bola nájsť svoju nezvestnú Anbu partnerku. Ironické na tom bolo hlavne to, že nevie dokonca ani ako vyzerá. Ako ju dočerta nájde?
Cítil sa sám. Nepatril do tohto sveta. Nevedel, či môže niekomu povedať svoje tajomstvo. Ale ku podivu nebol nešťastný. Ľudia naňho nepozerali nenávistne ako keď bol malý. Boli to len podozrievavé a trochu obdivné pohľady. Lenže bol ten obdiv zaslúžený? O tom pochyboval.
Keď si ľahol do postele, bol pokojný. Taký uvoľnený sa necítil odkedy sa prebral v nemocnici. Bola to nádej, čo ho upokojovala. Veril, že Akimashiu nájde, že ho spozná pod jeho pravým menom a že mu všetko vysvetlí.
Zaspával s úsmevom a s vierou, že všetko dobre dopadne.

Ak si aj myslel, že misia začne dobre, tak ho to hneď po prebudení prešlo.
Vonku tak lialo, že keď si všimol obrovskú mláku na zemi, myslel si, že ho vytopilo. Našťastie mu len napršalo dnu cez otvorené okno.
Zrak mu padol na hodinky. Keby sa na ne nepozrel, nikdy by ho nenapadlo, že za desať minút ma byť v kancelárii hokage.
Rýchlo vytrel podlahu, skontroloval či sú všetky okná zatvorené, obliekol si anbu výstroj a prehodil si cez seba nepremokavý plášť. Nemal čas na nič okrem umytia tváre a zubov. Schmatol ruksak, nasadil si kapucňu, zamkol byt a s vedomím, že napriek jeho snahe bude meškať, sa rozbehol.
Vonku bola hmla. Jej hustota nebola našťastie nepreniknuteľná. Síce nevidel, kde stojí najvyššia budova dediny, ale pomocou správnych odbočiek sa tam dostal celkom rýchlo.
Vybehol schodmi až na najvyššie poschodie a celý zadýchaný zaklopal.
Minato ho privítal s veselým úsmevom. Ako vždy.
Chvíľu si prezeral miestnosť, ale keď si bol istý, že s nimi nikto nie je, potešil sa. Jeho partner meškal tiež.
„Takže nejdem posledný.“ prelomil ticho veselo.
„Nie. Ale nič iné som ani nečakal. Kľudne si sadni. Ešte pár minút budeš musieť počkať.“ povedal Hokage takým zvláštnym tónom, ktorému nerozumel.
Potom sa pustil späť do papierovania.
Poslušne si sadol na drevenú, trochu rozheganú stoličku. Pri každom myknutí vydávala vŕzgavé zvuky. Radšej sedel ako soľný stĺp, aby Yondaimeho nevyrušoval pri práci. Keď ho to sedenie prestalo baviť, postavil sa a zapozeral sa vonku do dažďa.
Bol to smutný pohľad. Kvapky dopadali rýchlo, ale zároveň ladne. Potichučky stekali po strechách dolu na zem. Pripomínali mu slzy. Akoby obloha pre niečo plakala.
Tak sa ponoril do tohto obrazu, že sa hlasitého „klop...klop“ takmer zľakol.
Dnu vošiel nízky ninja s rovnakým anbu výstrojom aký mal on. Nevšímal si detaily, ani sa nesnažil prehliadnuť anbu masku na jeho tvári. Hneď ako si zložil kapucňu, vedel kto to je.
Tie striebristé vlasy a účes, ktorý mu vždy pripadal taký smiešny, by si nikdy nepomýlil.
Bol to on. Sensei tímu sedem, Kakashi Hatake.
Musel si hlboko zahryznúť do jazyka, aby ho nevykríkol nahlas. Pocítil chuť krvi, ale aj tak stále zatínal zuby čo najviac.
Všimol si, že ho Hokage sústredene sleduje. Prečo?
„Konečne si dorazil. Hovoril som ti, že ak budeš u Anbu naďalej chodiť neskoro, tak ťa vykopnú. Každý tvoj veliteľ sa mi neraz sťažoval, že vždy meškáš a neviem dokedy....“
„Tak ma urobte veliteľom. Potom už sa nebudú môcť sťažovať.“ prerušil Anbu jeho kázeň.
Hokage sa veselo pousmial a pokračoval pokynmi.
„Tak Inari, toto je môj bývalý študent Hatake Kakashi. Napriek svojmu veku, je vynikajúci ninja. Nemal by si ho podceňovať. Vybral som ho aj kvôli jeho stopovacím schopnostiam. Bude veliteľom pre túto misiu.“ žmurkol na Kakashi trochu pobavene.
Asi ho často nevolil za veliteľa.
„Dobre. Obaja viete ako Akimashia vyzerá. nemám žiadnu jej fotografiu, takže o to to bude ťažšie. Pravdou je, že to ona si vymyslela tu nezmyselnú misiu a ja som jej ju schválil, aby nebola vyhlásená za nukenina. Teraz vo vojne by to pre ňu bolo obzvlášť nebezpečné. Chcela preniknúť do Piesočnej a odtiaľ mi doniesť zvitok, o ktorom si bola istá, že existuje, aj keď ja som o ničom takom v živote nepočul. Určite je za tým niečo viac. To nebol dôvod, prečo tam šla, aj keby ten zvitok jestvoval. Nemyslím si, že ju chytili, lebo v maskovaní je absolútna jednička. Možno, že jej len infiltrácia tak dlho trvá. To máte za úlohu zistiť vy. Čo je s ňou a ak je v poriadku, pomôcť je dokončiť misiu.“ vysvetlil im.
Obaja prikývli, nasadili si kapucne a vyskočili von na strechu do neutíchajúceho dažďa.

Poznámky: 

Nová časť... jak sa páčila???? Potrebujem to rozuzliť a zároveň zapratať tých ...ešte pol roka. Preto sa to tak komplikuje. A to ešte nič nie je..... uvidíte v nasledujúcej časti, ktorá vyjde bohviekedy, ale jej názov už viem bude sa volať ....

4.958335
Průměr: 5 (24 hlasů)

Kategorie:

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Najte
Vložil Najte, So, 2010-01-16 20:55 | Ninja už: 5743 dní, Příspěvků: 111 | Autor je: Prostý občan

je to super, jen by to mohlo přibývat častěji Eye-wink

Obrázek uživatele Tayuya_15
Vložil Tayuya_15, So, 2010-01-16 17:42 | Ninja už: 6037 dní, Příspěvků: 182 | Autor je: Prostý občan

super Laughing out loud .. som rada ze sa to chystas niekedy v buducnosti rozmotat Laughing out loud

"Sme ľudia, nie ryby" - Itachi Uchiha Laughing out loud

brainquest

http://s7.bitefight.sk/c.php?uid=28056