Čas zmeniť budúcnosť 14 – Infiltrácia

Štrnásta kapitola: Infiltrácia

Mať za spoločníka Kakashiho mladšiu verziu bolo vcelku výhodné. Nič sa nevypytoval, nič nenaznačoval, nič nekonštatoval a ani nehodnotil.
Veľmi mu pripomínal Sasukeho, predtým než si vybral cestu nukenina.
Mohol mať tak pätnásť, ale jeho pohyby mu boli dobre známe. Už v tomto veku bol jeho sensei silný shinobi. Lenže nebol presne taký akého ho poznal. Bol nejaký smutný, zamĺknutý .... nešťastný. Nepoznal dôvod, ale vedel, že sa raz cez to prenesie.
Preto neskôr odíde od Anbu a stane sa znova jouninom. A potom si za svojich študentov vyberie tím sedem. To bola jeho budúcnosť. Aspoň taká by mala byť.
Zase sa nad tým zamyslel a opäť mu prišiel tento svet zvláštny. Minulosť..... prečo je tu? Veď tu nepatrí!
Pomaly sa blížili k hraniciam. Postupovali až prekvapivo rýchlo. Ale odteraz to určite pôjde ťažšie, pretože si budú musieť dávať pozor na jednotky zo Suny. Až odteraz musia byť ostražitý. Idú sa vkradnúť na nepriateľské územie.
Kakashi mal našťastie plán už vymyslený. Aj keby ho nepovažoval už v tomto veku za autoritu, zdal by sa mu tento nápad geniálny. Mali sa zastaviť na jednom zo stanovíšť lisových Anbu, kde na nich čakala kompletná výstroj piesočných shinobiov aj s čelenkami. Netušil ako, ale Kakashi to musel vybaviť po ceste. Napadlo ho, že možno poslal ninja psa so správou, ale nič také si nevšimol. Pár kilometrov od toho stanovišťa mu to všetko vyložil ako samozrejmosť. Bol to skúsený Anbu ninja. Teraz už chápal, prečo je Kakashi-sensei taký úžasný.
Na hranici ich čakali dvaja shinobi, ktorí tam strážili. Keď im podávali kôpky s oblečením, všimol si, že vyzerajú dosť vyčerpane.
Chvíľku sa tešil, že konečne uvidí senseiovu tvár, ale keď si zložil Anbu masku, jeho nadšenie ihneď vyprchalo. Už ako pätnásťročný nosil rovnakú masku ako o osemnásť rokov neskôr. Tak isto pretiahnutú a na ľavom oku, aj keď ho neotvoril, mal tú istú jazvu. Čelenku Suny si rýchlo nasadil na hlavu a zakryl si ňou Sharingan.
Naruto sa nachytal ako ho pozorne sleduje a to sa ešte ani nezačal vyzliekať. Rýchlo zo seba začal zhadzovať premočené veci. Obliecť sa mu podarilo až na tretíkrát. Až vtedy mal všetky kusy oblečenia na tých správnych miestach.
Kakashi ho komplet vystrojený mierne pobavene sledoval.
Až keď boli obaja pripravení, zavelil Kakashi k odchodu. Poďakovali strážcom a svižne prekročili hranice.
Bol vďačný za toto vybavenie. Krajina sa rýchlo zmenila zo zelených lesov na piesočnatú púšť. Dážď úplne utíchol a na oblohe sa objavilo žiarivé slnko.
Keby sem prišli vo svojom oblečení, asi by sa upiekli zaživa.
Niekoľko kilometrov od hraníc Kakashi konečne prehovoril.
„Buď ticho. Hovoriť budem ja.“ boli jeho jediné slová.
Porozumel im až o pár minú neskôr, keď narazili na hliadku Piesočných.
„Stojte! Povedzte kód!“ zrevali na nich už z diaľky.
Obaja zastali.
„Nula štyri päť tri deväť.“ zakričal späť Kakashi.
Naruto sa ani nestihol čudovať odkiaľ to jeho partner vie, keď už míňali druhú hliadku. U tretej to bolo trochu iné. Okrem kódu chceli aj vysvetlenie, prečo sa vracajú späť do Suny a znenie ich misie. Jeho budúci sensei bol však pripravený na všetko. Odrapotal príbeh o prenasledovaní nepriateľských ninjov a že nanešťastie museli ustúpiť, kvôli vážnym zraneniam dvoch členov ich pôvodného tímu. Vraj im nakoniec podľahli a aby mohli utiecť, museli ich telá nechať tam.
Zistil, že tento Kakashi je dokonalý klamár. Toto by on nikdy nedokázal.
Keď obchádzali aj túto hliadku, venoval svojmu partnerovi obdivný a zároveň vďačný úsmev. Vedel, že sa pod tou jeho maskou samoľúbo usmieva.
Posledné stáže, ktoré oklamali stretli necelý kilometer od Piesočnej. Videli jediný vchod obklopený mnohými ninjami. Netušil ako Kakashi oklame týchto. Vzali si identitu dvoch shinobi a bola by to vážne náhoda, keby ich nikto nespoznal.
Doteraz mali šťastie. Ako sa vyjadril Kakashi, až príliš sa podobá Štvrtému. Určite tu bude niekto, kto vie ako vyzerá. Buď by sa ho zľakli alebo jednoducho zaútočili. Preto mu okolo hlavy omotal nejaké handry. Tak, aby nebolo vidno ani kúsok z jeho žiarivo blonďavých vlasov. Takto sa ponáhľali k takzvanej bráne.
Z rady vystúpili traja postarší ninjovia a postavili sa im do cesty. Aj títo sa pýtali na kód, cieľ misie a dôvod návratu. Tiež ich zaujímali mená a identifikačné číslo ich veliteľa. Kakashi im to všetko pekne krásne nadiktoval.
Ninjovia si ich ešte trochu podozrievavo premerali, ale napriek tomu bez slova pustili dnu.
Prešli cez úzky priechod pomedzi skaly a na druhej strane uvideli Sunu. Vyzerala presne tak isto, ako si ju pamätá.
„Fajn, sme tu. Čo teraz?“ opýtal sa.
Vlastne vedel čo urobí. Poriadne sa vyspí. Bežali vyše dva dni takmer bez prestávky. A to viac ako polka cesty bola púšť. Potreboval si oddýchnuť.
Ale Kakashi je veliteľ. On rozhodne.
„Suna je veľká. Môže nám trvať aj niekoľko dní kým Akimashiu nájdeme. Mali by sme si nájsť miesto na bývanie.“
„Nemôžeme ísť do bytu tých ninjov, za ktorých sa vydávame?“ napadlo ho.
Kakashi hodnú chvíľu nič nehovoril. Asi rozmýšľal.
„To je riskantné. Susedia by zistili, že my nie sme oni.“
„Hotel?“ premýšľal blondiak ďalej.
Kakashi naňho pozrel ako na človeka, ktorý práve spadol z jablone.
„Prečo by sa ninja Piesočnej ubytoval v hoteli, keď tu ma určite dom alebo byt, ha?“
„Ehm... no jasné.“ zašomral Naruto a sledoval ako jeho budúci sensei urobil niekoľko krokov vpred.
„Po zotmení sa vkradneme do domu človeka, ktorého identitu máš ty. Je slobodný a žije sám. Zajtra ráno sa pôjdeme pozrieť za mojím priateľov.“ prehlásil zírajúc na obrovské zapadajúce slnko.
Zase mu nedal možnosť žasnúť nad jeho informovanosťou.
Obaja si sadli na útes a čakali, kým sa slnko nestratí za obzorom. Nemuseli tam sedieť až tak dlho, aj keď sa museli veľmi premáhať, aby na mieste nezaspali.
Naruto potichu nasledoval svojho partnera tmavými ulicami pri svetlách, ktoré žiarili z okien skutočných občanov Suny. Čo najrýchlejšie sa dostali po oblých strechách až k svojmu cieľu.
Byt bol malý, nezariadený, iba s jednou tvrdou posteľou.
Kakashi si automaticky ustlal na zemi, čím Narutovi nedal inú možnosť ako spať na tej posteli.
Nemal silu hádať sa s ním. A ani by nemohol. Zaspal skôr ako si on sám stihol vyzuť topánky.
Radšej sa len zvalil na posteľ a úplne vyčerpaný zaspal.