Čas zmeniť budúcnosť 12 – Spomienky
Dvanásta kapitola: Spomienky
Cítil teplo. Cez viečka mu do oči svietilo žiarivé svetlo. Pomaly ich otvoril.
Chvíľočku mu trvalo kým sa mu podarilo poriadne zaostriť. Videl otvorené okno, ktorým sa dnu dostával nielen čerstvý vzduch, ale aj hrejivé slnečné lúče.
Podľa beloby, ktorá ho obklopovala usúdil, že sa nachádza v nemocnici.
Ako len toto miesto neznášal. Cítil sa tu taký bezmocný.
Chcel sa posadiť, ale ostrá bolesť, ktorá mu vytryskla v hrudi a pokračovala až po končeky prstov ho zastavila. Bol nútený ostať ležať.
Premýšľal nad tým, prečo je zranený, ale nevedel si spomenúť.
A tiež ...myslel si, že keď sa preberie, bude tu vedľa neho sedieť Sakura. To ona sa oňho zvyčajne starala. Prečo tu teraz nie je?
Potichy ostal na mieste a čakal, kým sa niekto neobjaví. To je každému ukradnutý?
Pichlo ho u srdca, keď si spomenul na svoje detstvo. Rýchlo vypustil z hlavy smutné myšlienky. Možno má Sakura iné povinnosti ako sedieť tu a čakať.
Mohol tam ležať ešte aspoň dve hodiny, keď sa konečne dvere potichučky otvorili. Návštevníkovi sa okamžite na tvári objavil úsmev a veselo vykročil k jeho posteli.
Ten muž mu bol povedomý. Vzápätí si uvedomil kto to je.
„Vy ste predsa Štvrtý Hokáge!“ zvolal neveriacky.
To nemôže byť skutočné. Veď on je už dávno mŕtvy! Určite ešte sníva. Rýchlo si štipol zo trikrát do ruky. Lenže Štvrtý tam stále stál a začudovane si premeriaval pacienta.
„Ahoj. Som rád, že si sa konečne prebral. A to ťa nemôže prísť navštíviť ani miestny Hokáge?“ spýtal sa s dvihnutým obočím.
Toto bolo na Naruta priveľa. Zatočila sa mu hlava, tak radšej zavrel oči.
Ale to nebolo z toho šoku. Bolo to preto, lebo na chvíľu zabudol dýchať. Hneď sa zhlboka nadýchol a vydýchol. A potom znova a znova a znova.
Nemal rád takéto fóry a už vôbec nie nejakých duchov.
Ako to, že sa baví s mŕtvym?
Rozhodol sa, že pristúpi na tu hru, nech už ide o čokoľvek.
„Hm...prepáčte.“ odvetil odmerane nevediac čo povedať.
Hokáge mu venoval ďalší nechápavý pohľad.
„Dohodli sme sa, že mu budeš tykať Inari. Nepamätáš?“ povedal prísne.
Nechápal prečo mu hovorí Inari. Pokiaľ si pamätá, odjakživa sa volá Uzumaki Naruto. Inari bol vnuk stavbára Tazuny.
Už chcel vyhŕknuť svoje skutočné meno, keď sa mu v hlave začala ozývať tá otázka.
„Nepamätáš?“
A vtedy mu to došlo. On si skutočne na nič nepamätal.
Hinata odišla do Suny. Myslel si, že preto tu nie je. Ale ďalej ma úplne okno.
„Čo sa mi stalo?“ spýtal sa s obavami.
Yondaime sa zamyslel prv než odpovedal.
„Tvoja tímová partnerka tvrdila, že ťa jeden nepriateľský ninja zranil. Veril by si, že ťa sem až z hraníc niesla na vlastnom chrbte. Na tak krehké dievča by som to nepovedal.“ stíchol v zamyslení.
Naruto si nebol istý či hovoria o tej istej osobe. Nikto pri zmysloch by nepovedal, že Sakura je „krehké dievča“. Ale inú partnerku predsa nemal. Alebo áno?
„Hovorila, že vás napadli ninjovia z Piesočnej. Nemal som vás tam posielať. Ste ešte viac menej deti. Hlavne ona.“ zamrmlal si smutne.
„Je v poriadku?“ spýtal sa vážne Uzumaki.
Netušil kto to je, ale ak mu zachránila život, tak je jej dlžníkom.
„Ona je v pohode. Ale o teba sa to nedá povedať. Lekárske ninjutsu v tvojom prípade nepomáha. Akimashia vravela, že ten kunai, čo ťa zranil nebol obyčajný. Nedovolí vyliečiť spôsobené zranenia chakrou. Mal si sa vidieť ako si vyzeral, keď mi ťa Akimashia priniesla do kancelárie. Musel som jej vynadať, lebo som si myslel, že aj keď som vás o tom nepoučil, je jasné, že keď je Anbu zranený, musí ísť prv do nemocnice. Ona koktala niečo o tom, že to nejde zahojiť a že netuší kde je tunajšia nemocnica. Tak som vás tam oboch vzal. Hej .... a mám ti od nej odkázať, že ti ďakuje.“ dorozprával so skriveným úsmevom Hokáge.
Naruto nedokázal skryť prekvapenie. A bolo mu jedno ako si to Yondaime vyloží.
Ako to, že si nič z toho nepamätá?
Predovšetkým...kedy sa pridal k Anbu?
A prečo?
A kto je tá Akimashia?
A prečo ich napadli Gaarovi muži? Veď sú to predsa ich spojenci!
Nič nedávalo zmysel.
„Koľko tu ležím?“ pýtal sa neskrývajúc obavy.
„Robil som si už o teba starosti. Bola by to moja vina, keby to skončilo zle. Dnes to sú dva týždne.“ zamračil sa Štvrtý.
Dva týždne...dva týždne....dva....
„Čože?“ posadil sa nevšímajúc si gejzír bolesti.
„Ja tu ležím v bezvedomí už dva týždne?“ spýtal sa rozčúlene.
Stratil dva týždne života, kedy mohol trénovať, zlikvidovať Akatsuki alebo nakopať Sasukemu zadok, v nemocnici. A to sa v nej zvyčajne zdržal tak jeden maximálne dva dni.
Prečo si to nepamätá? Možno.....
Rýchlo zdvihol ruky k hlave. Mal ju určite obviazanú v obväzoch rovnako ako celú hruď.
„Keď si padal k zemi, udrel si sa nepekne do hlavy. Bolo riskantné použiť lekárske ninjutsu. Preto sa to ešte hojí.“ vysvetlil hneď Hokáge.
Tak a má tu dôvod.
Krátkodobý výpadok. Aspoň dúfal, že krátkodobý.
Ale nevysvetľuje to prečo je Yondaime nažive. Zomrel, keď doňho zapečatil Kyuubiho, nie?
A prečo sa k nemu chová ako k dlhoročnému priateľovi?
O čo tu ide?
„Dobre. Som rád, že už ti je lepšie, ale musím sa vrátiť k povinnostiam Hokáge. Ešte sa uvidíme.“ lúčil sa Štvrtý.
„Počkajte!“ vyhŕkol, keď už otváral dvere.
„Čo sme si hovorili o tom vykaní?“ nadvihol obočie.
„Pardon. Nemohli ...vlastne nemohol by si poprosiť Akimashiu, aby ma sem prišla pozrieť?“ spýtal sa opatrne.
Netušil kto to je, ale možno mu povie čo sa to tu deje. Iné vodítko nemá.
„Povedať jej to môžem, ale len predvčerom odišla na misiu a skôr ako o tri dni sa navráti.“ vysvetlil Hokáge.
„Aha.“ sklopil sklamane zrak.
„No... keď sa vráti, tak si ju asi budem musieť nájsť.“ uzavrel s úsmevom, aj keď si bol vedomý, že ani len netuší ako vyzerá.
Štvrtý sa tiež usmial a rovnako ako prišiel, tak aj odišiel.
Dva dni trvalo kým dokázal kráčať bez väčších problémov.
Celý čas si pritom musel nadávať. Nikdy predtým mu nerobilo zotavovanie sa také problémy.
Ani zdrhnúť z nemocnice by sa mu nepodarilo.
Väčšinu času ticho bdel a premýšľal.
Len tri krát mal návštevu ..... našťastie.
Hokáge za ním prišiel aj na druhý deň. Len tak, že ako sa má.
Po ňom prišla červenovlasá dievčina. Skoro vždy jej musel odpovedať vyhýbavo alebo iba „Hmm..“, lebo netušil o koho ide.
Ale najprekvapivejšia návšteva bola od človeka, ktorého dobre poznal, a o ktorom vedel, že je tiež mŕtvy.
Bol to Jiraja. Ale v oveľa mladšom vydaní.
Z jeho slov zistil, že ho nejaký čas trénoval. Vraj ho o to poprosil sám Minato Namikaze.
Ten slávny Štvrtý Hokáge, jeho obľúbený žiak, s ktorým ho tak často porovnával.
Vážne ničomu nerozumel.
Možno je v nebi medzi mŕtvymi, ale vždy si myslel, že tam necítiť bolesť.
Ale mal aj inú neuveriteľnú teóriu. A všetci tí ľudia to dokazovali.
Preto, keď ho konečne prepustili z nemocnice, šiel si všetko preveriť.
Na skalách boli vytesané len tri hlavy Hokágov.
Druhá vec, čo to potvrdzuje.
A keď našiel pri smetiaku vyhodené noviny a pozrel na dátum vydania, už nemal žiadne pochybnosti.
Aj keď netušil ako je to možné, bol v minulosti.
Sedem mesiacov pred dňom, kedy sa narodil.
Ľudia, ďakujem že mi tak dôverujete Som veľmi veľmi veľmi rada, že sa vám moja poviedka páči. Chcela som to ukončiť a verte, že by sa to neskončilo happyendom, ale vaše komentáre mi stoja za to, aby som sa dokopala a napísala ďalšie časti. Aby ich bolo aspoň dvadsať. No ešte raz ďakujem, že mi veríte. Budem sa snažiť naďalej písať tak, aby sa vám to páčilo. A keď už nebude, tak mi to kľudne napíšte a ja to ukončím. Sľubujem
Njn ten net my taky nekdy blbne
ĽUdia, ospravedlňujem sa, ale nefunguje mi internet.... ani na škole ani doma...takže až keď pojde....
http://www.emailing.cz/registrace.php?ref=bibkuc@gmail.com
Pekna FF jenom by me zajimalo kdy bude nový díl??
tak kdy bude další?
92% teenagerů poslouchá hiphop. Pokud patříš mezi zbývajících 8%, přidej si tohle do podpisu.
uz som ti chcela vynadat ze naco si komplikujes dej, ale ked som precitala toto tvoje zelene ta som pochopila inak..pekne
"Sme ľudia, nie ryby" - Itachi Uchiha
http://s7.bitefight.sk/c.php?uid=28056
Trosku sa to motááááááááááááááá ale nevadí otot viac je to zaujimvejsie len tak dalej... Nadherna poviedka
chudák a zase je tam kde byl
nádhera
92% teenagerů poslouchá hiphop. Pokud patříš mezi zbývajících 8%, přidej si tohle do podpisu.
Ano, líbilo mocinky Je dobře, žes to ještě neuknčila, těším se na další dílek !!
Už to tak bude?
Return? Ouki douki, zatím jako čtenářka doháním zameškané čtení starých známých i nováčků