Zostalo len ticho

Ľudia majú tú chybu, že si v mysli zachovávajú spomienky. Pamätám si veci, na ktoré nechcem spomínať. No nedokážem zabudnúť. Niektoré spomienky tešia, iní bolia. Škoda, že tých, čo ma rozplačú, je viac. Ach, sladké zabudnutie, kde si?
Si jednou z tých spomienok, ktoré ma trápia. Nechceš zmiznúť z mojej mysle, z môjho srdca. Bojím sa, že tvoj obraz v ňom mám vrytý už naveky.
Niekedy premýšľam o tom, čo sa to s nami stalo? Čo sa to stalo s tebou? Naozaj sa tomu nedalo zabrániť? Prečo...prečo práve my?
Neviem. Bol si vždy taký? Možno som si to len nevšimla. Viem, že si bol iný ako my všetci. Ale bola tá temnota v tvojom srdci aj vtedy taká silná? Mala som pocit, že si nás vážiš. Myslela som, že sme priatelia. Po tom všetkom, čo sme prežili. Boli sme predsa jeden tím. Vtedy som si bola istá, že ti na nás záleží. Ale bola to len naivná predstava láskou zaslepenej dievčiny.
Dnes ale viem, že jediné, na čom ti kedy záležalo, bola pomsta. Tvoj jediný cieľ, jediná cesta, jediný zámer. Všetko ostatné ti bolo ľahostajné. Nemať s nikým nijaké putá, lebo ty máš len to jedno jediné puto. Puto nenávisti. K bratovi. Ku Konohe.
Ale...naozaj si nevidel, že toto nie je cesta, ktorou by si mal kráčať? Mieril si do temnoty spútaný nenávisťou, zabúdajúc na nás. Ako si len mohol zabudnúť? A zabudol si naozaj? Neboli to len prázdne slová, ktoré nás mali raniť? Ktorými si nás chcel od seba odohnať? Povedz...Sasuke...

Veril som, že to dokážem. No moja viera bola slepá a naivná. Zdá sa, že mi trvalo dlho, kým som vyrástol z tých detských snov. Vraj v sebe mám ohnivú vôľu Konohy, no ani tá mi nepomohla. Mnohí tvrdili, že mám zvláštny dar meniť ľudí k dobrému. Prečo to nepôsobilo aj na teba?
Bol si pre mňa priateľ, bol si ako môj brat. Toľko som pre teba obetoval a obetoval by som aj viac, keby to malo nejaký zmysel. Si zaslepený nenávisťou a ja už nemám silu prehovárať ti do tvojej temnej duše.
Vráť sa, prosím, odpustím ti všetko a donútim aj iných, aby ti odpustili. Vráť sa k nám a spoločne zabudneme na všetky tie roky odlúčenia. Vráť sa a buď znovu náš priateľ.
Ako môžeš byť stále taký chladný, ako si na nás mohol zabudnúť? Naozaj sme pre teba znamenali tak málo? Skutočne sa pre nás nenašlo miesto v tvojom srdci?
Nemyslel som, že to niekedy spravím, no už nevládzem. Niet inej cesty, lebo dnes už viem, že už niet cesty späť. Nie je možné vrátiť tie dni, keď sme boli tím. Čo bolo, bolo a čo sa malo stať, stalo sa. Dlho som sa snažil o nemožné, no vzdávam to. Kráčaj svojou cestou, mier za svojim cieľom, nech už je akýkoľvek. Možno, že raz konečne pochopíš, čo je naozaj dôležité. Možno, že jedného dňa prídeš sám, ale ja myslím, že naše cesty sú si vzdialené. Až príliš vzdialené...
Smutné je, že ľudia nikdy nestrácajú nádej. Viem, podľa teba by to bola slabosť. Ale ja myslím, že práve v tom je naša sila. Tak prekonáme aj to najťažšie. Dokonca aj stratu priateľa. Zbohom, Sasuke...

Vždy som kráčal svojou cestou. Cestou, ktorú som si zvolil. Nie všetky rozhodnutia boli správne, nie vždy som volil dobre. Koľkokrát som chybil? Na tom už teraz nezáleží.
Tá noc ma prenasleduje celý môj život. Je to moja nočná mora, ktorej sa neviem zbaviť. Nech robím, čo robím, moje myšlienky sú k tej noci pripútané. Bude ma to sprevádzať až do smrti.
Spomínam si na to, ako sa každý tváril, že mi rozumie. Pche. Nikto mi nerozumel. Ako môže niekto chápať moje pocity, keď nezažil to, čo ja? Keď neostal sám. Aj ty si mi tvrdil, že rozumieš mojej bolesti. Vraj vieš, aké je to cítiť samotu. Ale čo ty môžeš vedieť o tom, ako sa cítim? Ty si bol vždy sám. Nevieš, aké je to mať rodinu, súrodencov. Nevieš, čo sú to pokrvné putá.
Úprimne nikdy som nepochopil tvoju snahu prinútiť ma vrátiť sa. Nechcel som sa vrátiť. Nikdy. Neboli ste pre mňa dôležití. Nemohol som dopustiť, aby sme boli.
Tvoja naivná viera v to, že sa veci dajú napraviť, nebola pre mňa. Nebol som ako ty a ty si nebol ako ja. Nerozumel som ti a ty si nerozumel mne. Priateľstvo...v to ja neverím. Putá sú zbytočné, zväzujú ľudí. Jediné, v čo som kedy veril, bola pomsta. Tá jediná mala pre mňa zmysel a ty si to nikdy nemohol zmeniť. Nebol si dosť silný, aby si zvíťazil nad temnotou, ktorá opantala všetky moje zmysly. Priateľstvo nedokáže súperiť s nenávisťou. Môže ju len zmierniť, nie zničiť. To by nezvládla ani láska v jej očiach. Ako si ma mohla milovať po tom všetkom? Ako si ma mohol stále považovať za brata?
V tomto živote nám nebolo súdené byť spolu. Možno inokedy, Naruto, Sakura...

Milovala som ťa, no ty si odišiel. A po tebe nezostalo nič, len ticho.
Bol si ako môj brat, no ty si odišiel. A po tebe nezostalo nič, len ticho.
Mohli sme byť priatelia, no ja som odišiel. A po vás nezostalo nič, len ticho.