Misia zblíženia 6 - Nečakaná pomoc

„Dobré ráno, hrdličky,“ povedal s úškrnom jeden z mužov.
„Dobré...“ povedala znudene Sakura.
Muži na ňu zarazene pozreli. Takúto reakciu teda nečakali.
Sasuke využil ich nevšímavosť a zaútočil.
Keď si ho tí dvaja všimli, bolo už neskoro – obaja spadli na zem mŕtvi.
„Šikovný,“ pochválila ho Sakura.
Sasuke na ňu pozrel a pokrútil hlavou. „Šialená,“ zamrmlal potichu.
„Héj! Ja som to počula!“
„No a?“
„Nie som šialená!“ ohradila sa.
„Fakt? Tam mi povedz, ktorý človek so zdravým rozumom by im odzdravil ako kamarátovi?!“
„Čo máš proti? Svojským spôsobom som odlákala ich pozornosť od teba,“ povedala už s úškrnom na tvári. V skutočnosti sama nevedela, prečo to povedala.
Sasuke prevrátil oči a zmenil tému. „To značí, že to boli obyčajní tupci. Profesionálni ninjovia by sa nedali tak ľahko zaskočiť.“
„To máš pravdu. Potom nechápem, čo Pein trepal, že to tu bude prísne strážené. Aj pasce sú od veci.“
„Veru. Táto misia je jednoduchšia, než som si myslel.“
„A ono to vyzeralo tak napínavo,“ dodala sklamane Sakura. „Tak pokračujme.“
„Dobre,“ súhlasil Sasuke a vykročil vpred.
„Počkaj!“ zarazila sa Sakura a kľakla si k tým dvom mŕtvym mužom.
„Čo chceš robiť?“ spýtal sa jej.
„Prehľadať ich.“
„Prehľadať?“
„Áno. Pomôž mi,“ povedala a sama začala jedného z nich prehľadávať.
„Čo hľadáme?“ spýtal sa Sasuke.
„A čo ja viem. To ma len tak napadlo. Potom ich telá môžeme hodiť do tej jamy,“ navrhla.
„Dobrý nápad,“ súhlasil a začal prehľadávať toho druhého.
„Tento nemá pri sebe nič okrem zbraní,“ ozvala sa po chvíli Sakura.
„Tento má tiež len zbrane, a potom ešte nejaké papiere,“ povedal a začal si ich prezerať. Potom neveriacky vyvalil oči a začal sa smiať.
„Čo ti je také smiešne?“ spýtala sa ho Sakura a podišla k nemu. Nakukla mu ponad plece a pozorne sa zahľadela na papiere. Potom sa začala smiať aj ona až jej vyhŕkli slzy z očí.
Papiere, ktoré držal Sasuke v rukách boli totižto podrobné nákresy lesa – boli na nich zakreslené všetky pasce v lese a zvýraznené miesto chrámu. Dokonca tam bolo napísané aj to, ako je ten chrám chránený.
„Tak toto bude ešte ľahšie, než sme si mysleli,“ povedala so smiechom Sakura.
„Ktorý lúzer by som sebou nosil ´mapu´ a nechal sa tak ľahko zabiť?“ spýtal sa neveriacky Sasuke.
„Tento určite,“ ukázala na muža, ktorého prehľadal Sasuke. „Pomôž mi ich hodiť do tej jamy,“ dodala.
Po tom, čo hodili telá do jamy, pokračovali v ceste. Vďaka tým nákresom sa vyhli všetkým pascám a krátko pred západom Slnka sa dostali do blízkosti chrámu, v ktorom bol uložený zvitok.
„A sme tu,“ zašepkala Sakura. „Vraj by tam mali byť šiesti strážcovia, ale ja tam nikoho nevidím,“ povedala vykúkajúc spoza stromu.
„Ani ja. Poďme bližšie,“ navrhol Sasuke.
Spolu sa presunuli o pár metrov bližšie k chrámu.
„Stále tu nikoho nevidím,“ posťažovala sa Sakura.
Obaja podišli až k chrámu a zastali pred vchodom.
„To je divné. Niečo mi tu nesedí – niekto by tu mal strážiť!“ povedal zamračene Sasuke.
„Možno si dali pauzu a išli sa navečerať. To mi pripomína, že sme dnes okrem pár lesných plodov nič nejedli,“ povedala Sakura a potichu sa zasmiala.
„Možno strážia vnútri,“ pomyslel si Sasuke, ale hneď zmenil názor.
Pri nich sa objavilo päť ninjov od hlavy po päty ozbrojených. Okamžite schytili Sasukeho a Sakuru a zviazali im ruky za chrbtami.
„Jeden chýba!“ pomyslel si naštvane.
„Kto ste?!“ zrúkol na nich muž, ktorý sa pred nimi náhle zjavil.
„Tu ho máme – záhada vyriešená,“ pomyslel si Sasuke.
„Len nevinní okoloidúci,“ povedala s nevinným úsmevom Sakura.
„No to určite! Máte na sebe plášte Akatsuki!“
Sasuke prevrátil oči a pozrel vyčítavo na Sakuru. „Čo si myslela? Že nepoznajú Akatsuki?!“
Tá sa len uškrnula.
Skôr, než stihli čokoľvek povedať, ich oboch omráčili.