Tulákov Návrat 05: A z Bolesti Vzišli Vyvolený

Bolo nádherné slnečné doobedie, no väčšina civilných obyvateľov Konohy mala zlé tušenie. Tsunade síce ráno oznámila, že sa bude konať menšie cvičenie, no vzhľadom na to ako shinobi lietali po Konohe takmer nikto tomu neveril. Všetci boli nervózny pretože im nikto nechcel nič povedať.
Vyzeralo to, že shinobi systematicky prehľadávajú dedinu a niečo hľadajú. Keď hodiny ukazovali dvanásť hodín nervozita trochu opadla, dokonca sa na tvárach niektorých shinobi objavil úsmev.
„Zdá sa , že našli čo hľadali!“ povedal Teuchi skôr pre seba než pre dcéru a jediného zákazníka.
„Myslel som, že ich nájdu skôr,“ reagoval tajomne blonďavý zákazník, s obviazanou tvárou, vo vyblednutom plášti, ktorý mohol byť kedysi oranžový.
„Vy viete, čo hľadajú?“ spýtala sa zo záujmom Ayame.
„Yottsu Ishi Soshi,“ odpovedal, no keď videl, že naňho obaja nechápavo hľadia dodal: „Štyri kamene živlov!“
„Ahaaaa!“ vyšlo rozpačite z Teuchiho.
„Asi by ste radi vedeli, čo sú zač však?“ naťahoval ich zákazník.
„Keby ste boli tak láskavý,“ pritakala Ayame.
„Yottsu Ishi Soshi sú kamene, ktoré označujú miesta štyroch arén, v ktorých sa uskutočnia boje skúšky Raifutaimu. Skúška Raifutaimu je skúška, ktorá ukáže či si dedina alebo krajina zaslúži svoju existenciu. Každá aréna podlieha jednému zo štyroch živlov a nastúpia v nej dvaja shinobi. Vyzývateľ, ktorý o skúšku požiadal, oživil štyroch bývalých hokage a zaradil ich pod nejaký živel. To sú súperi shinobi ktorých musí Tsunade vybrať aby proti nim bojovali. Vyhrať sa dá viacerými spôsobmi, no pokiaľ prehrajú......,“na okamih sa odmlčal a potom dodal: „...dedina a s ňou i celá ohnivá zem zanikne!“
Teuchi a Ayame naňho šokovane hľadeli.
„To.....to....to nieje možné! Odkiaľ to všetko viete?“ chytil Teuchi tajomného zákazníka za golier a pozeral mu do očí. Do modrých očí, ktoré nasiakli bolesťou, na ktorú až pričasto hľadeli. Podlomili sa mu nohy a spadol na zadok, muž položil pár mincí na pult a mlčky odišiel.
„Otec čo je ti.....Otec?“ volala naňho Ayame. Chvíľu nereagoval, no v tom sa rýchlo postavil a utekal preč. „Otec čo sa deje.....Otec?“ kričala za ním nechápavo. Videla ako zastavil to záhadného muža a čosi sa ho pýtal. Len podľa jeho grimás vedela, že mu neznámi dodal nádej, dokonca podával neznámemu kupóny, za ktoré sa mohol u nich zadarmo najesť, no on ho iba potľapkal po ramene a odišiel. Ako tak pozerala ako odchádza zrazu si spomenula kto to je a rozplakala sa. Keď prišiel jej otec a videl ako plače snažila sa utrieť si slzy a tváriť sa, že sa nič nedeje, no keď ju objal rozplakala sa ešte väčšmi.

Bolo krásne slnečné poobedie a Hinata sa hrala s Nejim v lesíku na schovávačku. Bol to skvelý spôsob ako si precvičiť používanie byakuganu. Hinata sa otočila k stromu, začala rátať do päťdesiat a Neji sa zatiaľ schoval.
„Štyridsaťosem.....štyridsaťdeväť.....päťdesiat, schovaný neschovaný idem!“ zapípala a aktivovala byakugan. Chvíľu prehľadávala lesík až zbadala Nejiho schovaného za veľkou skalou, na malej čistinke.
Mám ťa braček! Pomyslela si radostne a čo najnehlučnejšie sa plížila k nemu.
Keď stála pred skalou skontrolovala na ktorú stranu pozerá, aby ho chytila od chrbta a zaútočila.
„Mám ťa!“ skríkla a chytila ho, keď sa však pozrela lepšie zistila, že je to iba drevená bábka.
No obyčajnou bábkou nebola, bábka na ňu totiž prehovorila: „Omyl, to ja ťa mám dievčatko!“ a otvoril sa jej trup a uväznil ju. Hinata začala kričať no zrazu pocítila ako ju bodla ihla, hlava sa jej zakrútila a odpadla.

Neji ležal schovaný pod koreňmi starého stromu, keď mu začalo byť dlho.
Hinata kdesi, veď ti moje nájdenie nemôže trvať tak dlho? Pomyslel si a vyliezol zo svojho úkrytu. Chvíľu stál a načúval, nič však nenaznačovalo, že by niekto prechádzal lesom. A tak aktivoval byakugan a začal Hinatu hľadať. Prehľadával les keď zrazu zbadal neznámeho shinobiho s drevenou maskou na tvári a dreveným brnením. Neji nevedel či sa mu sníva alebo nie, no shinobi mu zakýval.
„To je blbosť, nemôže predsa vedieť, že sa naňho pozerám!“ premýšľal nahlas, no shinobi ho vyviedol z omylu tým, že mu ukázal bábku s odpadnutou Hinatou. „Sestrička....“ ,vykríkol a načiahol sa za ňou, potkol sa však o koreň, spadol a byakugan sa zrušil. Bleskovo sa však postavil, znovu aktivoval byakugan a rozbehol sa za shinobim. Za okamih bol na čistinke, bábka stále zvierala dievčatko, no shinobi ležal na tráve a zdalo sa, že sa opaľuje.
Na Nejiho príchod nijak nereagoval a tak Neji zvolal: „Hej vy okamžite pustite Hinatu!“ Shinobi však znovu nereagoval a tak ho Neji vyzval znovu: „Pustite Hinatu lebo inak......lebo inak čo?“ prerušil ho nenazdajky.
„No tak chlapče dopovedz to, lebo inak čo?!“ nabádal ho keď videl, že sa zasekol.
„Lebo inak budem musieť s vami bojovať!“ dokončil rázne chlapec.
„To je ono to som chcel počuť, budeme teda bojovať!“ povedal shinobi a vyskočil na rovné nohy. „Ale aby si nemal výhovorku, že som väčší ako ty upravím svoju veľkosť“ a po jednom mrknutí oka stál pred Nejim chlapec v jeho veku. „Mimochodom môžeš mi hovoriť Tsuchi“ predstavil sa neznámi a zaujal bojovú pozíciu.
Neji ju zaujal tiež, aktivoval byakugan a spýtal sa tesne pred tým ako obaja zaútočili: „Prečo to robíš, nič sme ti nespravili?“
„Pretože musím!“ odpovedal záhadne a ladne sa vyhol niekoľkým kopom.
„Prečo by si musel, boju sa dá predsa vždy vyhnúť, no nie?!“ spýtal sa znovu a vykryl niekoľko úderov.
„Ja sa boju nemôžem vyhnúť, ja musím bojovať, pretože si to želá môj pán,“ odpovedal Tsuchi a zle vykrytým kopom odkopol Nejiho. Ten sa však rýchlo postavil a znovu zaútočil, tentokrát sa ho podarilo odkopnúť jemu.
„Kto je tvoj pán a prečo ťa núti bojovať? Veď žiadny dobrý pán by svojho shinobiho nenútil bojovať,“ začal znovu chlapec.
„Nieje to zlý pán, iba jeho oči videli primnoho bolesti a tá mu doráňala srdce. No to sa odohrá až v budúcnosti a v nej podrobí Konohu skúške. Táto skúška je vlastne bojom o život, pretože keď Konoha prehrá spolu s ňou zanikne i celá ohnivá zem. Môj pán nás vzal do minulosti a vytipoval si štyroch z vás, do ktorých vloží svoju nádej. Najprv sa však musí uistiť, že si vybral správne a to sa dá iba súbojom.“ Odpovedal Tsuchi, využil okamih Nejiho nepozornosti a jednu mu vrazil. Chlapec sa zapotácal a okamihu dostal kop kolenom do brucha. Ten mu vyrazil dych a tak spadol na zem a začal lapať po dychu.
„Myslím, že si pripravený,“ konštatoval Tsuchi, vrátil sa do svojej pôvodnej veľkosti a udrel do zeme. Neďaleko nich začal zo zeme rásť veľký strom, keď dorástol z jeho kmeňa vystúpil tajomný muž s obviazanou tvárou, vo vyblednutom plášti. Mal aj čelenku, takže bol shinobi, no tam kde mal byť znak dediny nebolo nič.
„Tak toto je tvoj pán?!“ spýtal sa Neji, ktorý opäť popadol dych a zároveň prebleslo hlavou: Čelenka bez znaku, takže Nukenin!
„Áno to je on, Rosuto!“ odpovedal shinobi a pomohol mu vstať.
Tajomný muž pristúpil k nim: „Tsuchi je pripravený?“
„Áno môj pane, jeho chakra je vo vhodnej forme!“ konštatoval a bleskovo chytil chlapcovi ruky a držal mu ich za chrbtom.
„Hej, čo to robíte, myslel som, že už nebojujeme?!“ zvolal chlapec a snažil sa brániť.
„Ale my nebojujeme, bojovať sa bude až v budúcnosti, no aby sme sa zišli v tej istej budúcnosti musím ťa označiť. A až príde čas budeš súperom tuto Tsuchiho,“ chlácholil ho Rosuto, keď zrazu vytiahol kunai a bodol ho shinobimu do srdca. Neji naňho iba vystrašene pozeral. Kunai potom opatrne vybral a pár kvapiek krvi si naklapkal do dlane. Následne ho schoval a letmým dotykom vyliečil shinobiho, po rane nezostala ani stopa.
V tom si chlapec všimol ako mu začína z dlane presvitať hnedé svetlo. Nikdy ešte nič také nevidel a tak sa len fascinovane kochal pohľadom. Muž otvoril dlaň a Neji v nej zbadal sklenenú guličku veľkosti pingpongovej loptičky a v nej sa lenivo prevaľovala neznáma hnedá energia. Ako sa tak kochal jej nevšednou krásou zrazu mu ju muž vrazil do hrude. Pocítil obrovskú bolesť a tak kričal a prosil nech prestane, neprestal. Bolesť bola tak veľká, že odpadol. O pár sekúnd neskôr bola gulička v ňom, hnedá žiara zmizla a blonďavý muž sťažka vzdychol. Tsuchi vzal bezvládne telo chlapca a položil ho pod strom, vyzeral, že spí.
„Pane je nutná taká bolesť?“ otočil sa k tajomnému mužovi, no keď videl jeho zaslzené oči zmĺkol.
Rosuto si utrel slzy a odpovedal: „Nový život sa rodí v bolestiach a oni sú tí ktorý ho budú musieť dať budúcnosti Konohy. Vykročil som po ceste, čo sa mi rúca za pätami. A keď prídem na jej koniec zrúti sa mi pod nohami a ja neviem či mi aj potom podá niekto ruku, na moju záchranu.“
„Ľudia ako vy môj pane zasiahnu až príliš mnoho ľudí, takže je nemožné aby im nik nepodal pomocnú ruku,“ skonštatoval shinobi, potľapkal ho po pleci a dodal: „Mimochodom nemali by ste mu vymazať spomienky?“
„To nebude treba, kryfeol potlačí všetky spomienky na túto udalosť až dokiaľ sa nedotkne toho v budúcnosti. Dobre presunieme sa na ďalšie stanovište, o Hinatu sa postarám ako posle......,“ nedokončil nukenin pretože dievčina sa nečakane prebrala, rozsekla bábku a zaútočila naňho.
Dievča sa rozbehlo a vo výskoku chcelo bodnúť a hoci jej Rosuto pripomínal jedného shinobiho, nemohlo tušiť, že je gounomono. No to nebola jediná vec, ktorá ho robila extrémne nebezpečným protivníkom. Muž zastavil čas, privolal shinobiho menom Kuuki, rýchlo stvoril nový kryfeol a čas znovu spustil.
To nieje možné, pomyslelo si dievča, keď sa po jedinom jej mrknutí objavil vedľa nukenina ďalší shinobi s žabou maskou na tvári a on sám stál v bojovej pozícii. V načiahnutej ruke mu žiarila sklenená gulička s neznámou bielou energiou. Vo výskoku nemohla zmeniť smer a tak narazila hruďou do jeho ruky a výkriky, ktoré ju pred tým prebrali a patrili Nejimu, vychádzali tento krát z jej hrdla. Trvalo pár nekonečných sekúnd keď sa bolesť náhle stratila a jej myseľ pohltila tma.
Tsuchi rýchlo chytil padajúcu Hinatu a odniesol ju k spiacemu Nejimu. Kuuki zasa chytil Rosuta, ktorému sa podlomili kolená. Dosť energie ho stálo udržať ich v tomto toku času, nieto ešte existovať vo všetkých troch časoch a pri tom vo všetkých bojovať.
„Vďaka, už je to v poriadku!“ poďakoval sa Kuukimu a postavil sa, hľadiac na obe deti.
„Mal by si si trochu odpočinúť, toľko akcií behom okamihu ťa muselo stáť dosť síl?!“ povedal starostlivo.
„Je to v poriadku, mám ešte dosť síl. Odpočívať budem po návrate, Faia a Mizu ma už čakajú.“ Upokojoval ho nukunin a naznačil obom aby podišli bližšie. Položil im ruku na hruď, Tsuchi sa rozpadol na hlinu, ktorá pohltila samu seba a Kuuki sa zmenil na vietor a rozplynul sa vo vzduchu. Následne spravil dve série pečatí, spod plášťa mu vytryskol obrovský prúd červenej chakry omotal sa okolo neho a zmizol. Po Rosutovi a jeho shinobi zostali iba dve spiace deti.

Bol príjemný letný večer a Sakura zamilovane pozorovala Sasukeho trénujúceho hod kunaimi. A ten ju očividne ignoroval, no jej to tak nejak nedochádzalo. Boli na starom cvičisku, s troma kolmi a Sasukeho kunaie neposlúchali, z čoho bol aj patrične naštvaný.
Do r**i, vždy keď je tu ten úbožiak s nami tak mi to ide skvele, no keď tu nieje veľmi sa im poslúchať nechce, pomyslel si, zazerajúc na terč plný kunaiou zabodnutých po obvode, no žiadny v stredových kruhoch.
Kašlem na to, zajtra je tiež deň. Musím si rýchlo vymyslieť nejakú blbosť aby to nevyzeralo, že som sa na to vykašľal. Hm....do čerta ľahko sa povie ťažšie sa spraví. Čo by som jej mal asi tak.....mám to, hovoril si v mysli a obrátil sa k Sakure a chcel jej to povedať: „Na dnes som skončil mala......,“ zasekol sa však uprostred vety, pred sebou totiž mal Sakuru uväznenú vo vodnej guli. Búchala do steny a prosila o pomoc.
„S...Sakura....,“ skríkol a chcel sa k nej rozbehnúť, no za ňou zbadal neznámeho shinobiho s modrou maskou kvapky na tvári a modrom brnení a tak zbystril.
„Hej ty okamžite ju pusť!“ skríkol naňho a postavil sa do bojovej pozície.
„Ok tak ja ju teda pustím,“ zakričal mu späť shinobi, no namiesto toho sa guľa zmenšila a dievča sa musela zložiť do klbka.
„Hups, omyl!“ povedal shinobi akoby sa nič nedialo, no Sasuke vedel, že jej dochádza vzduch, takže jej veľa času nezostáva.
Neváhal a hodil po ňom kunaie, ktoré mu ešte ostali. Tie ním však preleteli a on zistil, že je uväznený v genjutsu. Začal sa snažiť o zrušenie, no nič sa nedialo.
V tom naňho shinobi znovu prehovoril: „Počuj chlapče mám pre teba návrh, nebudem sa brániť a ty do ma budeš udierať všou silou. Pokiaľ ma aspoň trochu zraníš pustím ju, no pokiaľ nie zabijem ju.“
„Prečo to robíš, veď sme ti nič nespravili?!“ skríkol naňho, no zároveň uvažoval nad jeho návrhom: Pokiaľ ho zraním, pustí ju takže....
„To že ste mi nič nespravili je pravda, no ja ubližujem ľuďom rád a vy ste mali tú smolu, že som na vás narazil ako prvých. Tak čo mladý prijímaš môj návrh?“ vytrhol Sasukeho z myšlienok.
„Dobre prijímam!“ pritakal a podišiel k nemu. V hlave sa mu však ozýval varovný hlas, ktorý sa pýtal: „V čom je háčik?“
Shinobi si dal ruky v bok a Sasuke by prisahal, že videl na jeho maske škodoradostný úsmev. Naposledy pozrel na uväznenú Sakuru a začal mlátiť chlapa čo sa doňho vošlo. Na jeho veľké prekvapenie sa nič nedialo, chlap iba stál a jeho póza jasne naznačovala absolútnu znudenosť.
To nieje možné, nič mu to nerobí! Ozývalo sa mu šokovane v hlave.
„Dobre mladý to stačí, už ma to prestalo baviť!“ riekol shinobi a dal mu facku po ktorej odletel ako špinavá handra.
Ako tak odletel niekto ho zachytil, keď sa trochu spamätal zistil že je to Sarutobi.
„Hokage-sama.....Sakura......shinobi.....,“ koktal snažiac sa neomdlieť.
„Tíško chlapče, nemusíš nič hovoriť, videl som čo spravil. Postarám sa oňho!“ chlácholil ho hokage.
Potom ho posadil a vybral sa k mužovi, ten nereagoval iba nečinne stál. Podišiel teda k nemu a jednu mu vrazil do brucha. Shinobi sa chytil za brucho, no zrazu sa začal smiať. Vystrel sa a asi chcel niečo povedať, no zrazu začal jeho pancier praskať. Sasuke sa zmohol len na pozeranie s otvorenými ústami. Shinobiho telo totiž začalo praskať, pukať a postupne sa od nôh až ku krku začalo akoby odlupovať s pozadia.
„Čo to má byť?“ ustúpil hokage s otázkou.
„Čo by podarilo sa ti zrušiť moje genjutsu, no vďaka nemu tuto náš mladí priateľ zmlátil svoje dievča,“ odpovedal shinobi a naozaj, tam kde sa jeho telo odlúplo bolo vidieť dobité dievča priviazané o kôl. Bolo v bezvedomí.
„Nie.....nie.....to nieje možné!“ začal naňho rozrušene kričať chlapec.
Muž sa začal smiať, no v tom mu hlavu prerazila niečia päsť a pozadie akoby sa rozpadlo a ukázalo skutočnosť. Potom čo sa ilúzia rozpadla objavil sa pred nimi ďalší shinobi, vo vyblednutom plášti, s obviazanou tvárou, ktorý však na čelenke nemal žiadny znak. No najzvláštnejšie bolo, že vodná guľa v ktorej bola uväznená falošná Sakura stále existovala. Dokonca sa im nieže smiala ale priam vysmievala.
„Hokage-sama, čo sa to tu deje?“ spýtal sa chlapec, postaviac sa vedľa neho.
„Neviem chlapče, neviem. Ale jedno viem určite nech už je tento shinobi ktokoľvek jeho sila musí byť veľká, veľmi veľká,“ odpovedal Sarutobi a pritom si prehliadal súpera.
Obaja si ho prezerali a keď si všimli, že na páske nemá žiadny znak súčasne zašepkali: „Nukenin!“
„M...myslíte, že som jej veľmi ublížil?“ zašepkal Sasuke, hľadiac utrápene na dobité a zviazané dievča.
„Nuž asi dosť, keď si do nej mlátil aby divý. No nemusíš sa báť leshibovia Konohy ju dajú dokopy. Teraz sa musíme postarať o tam toho,“ odpovedal šepky hokage a pohľadom ukázal na neznámeho.
„No hej, ibaže ja už nemám žiadne kunaie!“ skonštatoval naštvane chlapec.
„Vezmi si tieto,“ siahol si tretí do rukáva a vytiahol z neho štyri kunaie.
Sasuke si ich vzal a obaja zaujali bojovú pozíciu. Nukenin na nich okamih hľadel, akoby sa rozhodoval čo má spraviť. Nakoniec položil ruky na vodnú guľu, s falošnou Sakurou, tá sa zmenila na vodu a splynula s vodou gule. Shinobi začal hladiť guľu, akoby ju chcel roztočiť a na ich veľké prekvapenie sa začala naozaj točiť.
Teraz ju už nemusel točiť rukou, sama sa točila a čoraz väčšmi zrýchľovala. Jej tvar sa začal meniť, z guľatej na vajcovitú a pokračoval v predlžovaní. Za chvíľu pripomínal veľkú kuklu z vody. Keď sa voda prestala točiť pristúpil k nej neznámi zozadu a opäť na ňu položil ruky. Na vodnej kukle sa začal tvoriť žiarivá trhlina. Až siahala od hora dolu začala sa otvárať. Na okamih ich oslepilo svetlo, ktoré sa okamžite stratilo a oni zbadali v kukle tú najčiernejšiu dieru akú si len dokázali predstaviť.
Nukenin obišiel kuklu, pozrel na nich a vrazil do diery ruku až po lakeť. Zrazu ním trhlo a on skoro spadol do diery, no znovu získal stabilnú polohu a začal z nej čosi ťahať. Zaprel sa nohou o okraj diery, napol svaly a vytrhol z nej.....
„Hokage-sama je to čo si myslím?“ zízal vyjavene Sasuke.
„Neviem chlapče, musím sa najprv spamätať z toho čo som práve videl, ale podľa všetkého je.“ Odpovedal rovnako vyjavene.
„A odkiaľ asi je, kam myslíte, že tá diera vedie?“ spýtal sa znovu chlapec.
„Keď som bol asi v tvojom veku mal náš tým jednu misiu v Tsuchi no Kuni. Tsuchikage nebol z toho nadšený, no musel požiadať listovú o pomoc. Podľa toho čo nám povedal nejaký shinobi triedy vyššej ako s robil v jeho krajine rôzne experimentálne justu s kameňmi. Zo začiatku ich robil na opustených priestranstvách a končiaroch, no potom ich začal robiť nebezpečne blízko malých dedín.
A v jedno nádherné ráno zmietol istú dedinu s povrchu zemského. Mrazivá krutosť a chlad ktorý z neho pri tom vychádzal spôsobil, že na mieste kde pred tým dedina stála snežilo celý deň. Bolo to neskutočné, pretože tam takmer nesneží a aj keď nasneží tak veľmi málo. Shinobi ktorý ho mali sledovať pochádzali z juhu, kde nikdy nesneží a tak vyliezli z úkrytu a začali skúmať sneh. Hliadka, ktorá ich prišla vystriedať vravela, že boli ako malý chlapci a pritom neznámi stál kúsok od nich a pozoroval ich. Zistili, že ten shinobi je starší muž.
Zrazu padol na kolená a rozplakal sa. Shinobi ktorý ho mali sledovať sa prestali hrať na snehu a podišli k nemu. Jeden z nich sa zmenil na krásne mladé dievča a objalo ho. Chvíľu ju shinobi objímal, potom tomu druhému naznačil aby sa sklonil a čosi mu zašepkal. Znovu objal dievča a obaja nečakane skameneli. Muž ktorému čosi zašepkal sa rozbehol za tsuchikagem.
Samotný tsuchikage nám potom nepovedal čo vlastne chcel. Povedal to iba senseiovi a ten zamyslene prikývol.
Následne sme sa vybrali na samotné miesto incidentu a našli tú zvláštnu sochu. Sensei podišiel k nej a položil ruku na hlavu toho shinobiho. Súsošie opäť ožilo. Dievča sa zmenilo späť na shinobiho a neznámi sa mu poďakoval za pomoc. Potom spolu so senseiom odišli kúsok ďalej od nás a neznámi spravil sériu zvláštnych pečatí. Sensei za zmenil na podobnú vodnú kuklu ako toto tu, otvoril sa v ňom rovnaká diera a shinobi z nej vytiahol tiež niečo podobné.
Keď si dobre spomínam on vytiahol z tej diery čiernu bytosť, ktorú keď posypal snehom sa zmenila na nahú mladú ženu. Znovu ju posypal snehom a sneh sa zmenil na oblečenie a obuv. Žena ožila. Všetci z týmu sme pozerali jak teliatka na nové vrátka. Tá diera sa v senseiovi zavrela aj sama, takže teraz už pomáhal mladej žene vstať. Dezorientovane sa rozhliadala okolo seba. Pozrela sa na senseia, na nás a potom na neznámeho, keď ho zbadala pohladila ho po tvári a s plačom ho začala bozkávať a objímať.
Zrazu sa pred nami vynoril tsuchikage, poďakoval nám za pomoc a poslal nás domov. Z toho čo sme neskôr počuli sme zistili, že shinobi dal všetko do poriadku, dokonca oživil i všetkých dedinčanov. Vlastne donieslo sa k nám, že on vlastne ani nebol shinobi. Mal síce čelenku, no sám seba nazýval pustovník šiestich ciest. Bol to tajomný muž, s neskutočnou mocou. Znovu sa vybral na cesty, tentokrát i s mladou ženou po boku.
A čo sa týka tej diery myslím, že je rovnaká ako tá ktorú vytvoril pustovník. Bola to diera do medzisveta,“ zaspomínal si hokage a zároveň tak Sasukemu odpovedal.
Na ďalšie otázky nezvýšil čas pretože shinobi z obviazanou tvárou vzal vodu s vodnej kukli a postriekal ním čiernu bytosť. Zmenila sa na nahého muža. Nukenin vyrovnal jeho telo na zemi. Tentokrát vzal celú kuklu a nechal ju rozpadnúť sa nad jeho telom. Voda z kukli sa okamžite zmenila na oblečenie a obuv. No zároveň i na staré známe modré brnenie a masku v tvare kvapky.
„Do r**i!“ vypadlo z oboch súčasne.
Shinobi z maskou kvapky sa postavil, povystieral sa a vyšlo z neho bezvýrazné: „To bolelo!“
„Nebuď fajnovka Mizu a poď sem!“ prehovoril po prvý krát neznámi a vytiahol kunai.
„Prepáčte Rosuto už som ticho!“ povedal pokorne a obrátil sa k nemu.
Tretí a Sasuke zaujali opäť bojovú pozíciu a s obavami sledovali, čo sa bude diať.
Keď nukenin vrazil kunai shinobimu do srdca, takmer im od laku vypadli z rúk tie ich. Následne ho z neho vytiahol a položil mu ruku na ranu, tí okamžite zmizla. Dokonca nezostalo po nej stopy ani na brnení. Muž s maskou klapky sa postavil oproti nim, do obrannej pozície. V ruke sa mu zaleskli čepele kuaniou.
Starí muž s chlapcom iba na sucho preglgli.
Shinobi s obviazanou tvárou sa na nich pozrel a im došlo, že im ukazoval čo chce spraviť. Sasuke naňho iba vystrašene hľadel, neschopný sa čo i len pohnúť. Jeho strach sa ešte zväčšil keď sa k nim obrátil chrbtom a kráčal k zviazanému dievčaťu.
„Prosím nerobte....prosím.....prosím....,“ začal priam šialene kričať chlapec. Rosuto sa pred ňou otočil a jemu sa zdalo, že ho uprosil. Omyl, vrazil jej kunai do srdca tak surovo, že bolo počuť zapraskanie dreveného kola. Dokonca sa obrátil i shinobi s maskou kvapky.
Ozvalo sa cinknutie a buchnutie, to chlapcovi vypadli kunaie z rúk a padol na kolená. Sedel bezducho na zemi, začal sa pomaly kolísať a bľabotať: „Zabil ju......je mŕtva......zabil ju......je mŕtva......“
Nukenin priložil ruky na kunai a ten sa začal meniť na oslepujúce, modré svetlo. Postupne menil celý kunai až položil ruky na dievča. Žiarivé, modré svetlo presvitajúce cez jeho ruky vychádzalo akoby z jej hrude. Svetlo postupne slablo až úplne zhaslo. Na hrudi dievčaťa nebolo po rane ani stopy. Položil teda ruky na lano, ktorým bolo zviazané a to sa rozpadlo na prach. Chytil ho ešte v letku a oprel o kôl, aby to vyzeralo, že zaspala.
Obrátil sa a kráčal k chlapcovi.
„Pane bola nutná taká surovosť?“ spýtal sa shinobi, keď okolo neho kráčal.
„Žiaľ bohu áno. V súčasnosti nám chýba ešte päť hodín do začiatku raifutaimu a ja si potrebujem trochu oddýchnuť,“ odpovedal Rosuto previnilo a kráčal k chlapcovi.
Pred neho sa však postavil tretí: „Pane, prosím nebuď naňho príliš tvrdý.“
„Isteže Faia!“ upokojil ho shinobi a vrazil mu kunai do srdca. Potom ho vytiahol a ranu mu zahojil. Tretí sa zmenil na shinobiho v červenom brnení s maskou v tvare ohňa. Obrátil sa a postavil vedľa shinobiho s maskou v tvare kvapky.
Nukenin chytil bezduchého chlapca a vrazil mu kunai do srdca. Následne spravil s kunaiom to isté čo pri dievčati, no tentokrát malo žiarivé svetlo ohnivočervenú farbu. Chlapec odpadol do bezvedomia, takže ho zobral do náručia a odniesol k dievčaťu. Chvíľu hľadel na deti až im položil ruky na hlavy a na okamih sa mu v nich zablesklo. Pre istotu, pomyslel si, postavil sa a kráčal k shinobim.
Obaja sa postavili proti sebe. Rosuto im položil na hruď ruku a poslal ich späť do súčasnosti. Mizu sa rozpadol na vodu, ktorá akoby sa vliala sama do seba. Faia sa zmenil na stĺp ohňa, ktorý akoby spálil sám seba. Shinobi s obviazanou tvárou si pomyslel: Semienka nádeje sú zasadené, teraz ich už len treba zožať. Spojil ruky a spravil dve série pečatí, spod plášťa mu vytryskol obrovský prúd červenej chakry omotal sa okolo neho a zmizol. Po Rosutovi a jeho shinobi zostali iba dve spiace deti.

„Yamato podaj mi správu o súčasnom stave!“ povedala rázne Tsunade, sedela v kresle, obrátená k nemu chrbtom a pozerajúc von oknom.
„Hai, súčasný stav je nasledovný: Našli sme všetky Ishi Soshi a ja som ich za použitia svojej techniky zaistil malou budovou, veľkosti altánka, s jediným vchodom, pred ktorý som postavil stráže. Na moje počudovanie majú budovy tvar živlu, ktorý zastupujú. Čo sa týka civilných obyvateľov po tom čo sme našli všetky Ishi Soshi sa zdá, že sa trochu upokojili,“ odrapkal shinobi a čakal na ďalšie otázky.
„Výborne a teraz prejdeme k druhej časti. Zhromaždi všetkých shinobi a kunoichi Narutovej generácie. Povedz im, že majú prísť v plnej výbave, povedz im trebárs, že pôjdu na nejaké bojové cvičenie. Nechcem ich zbytočne rozrušiť,“ reagovala na jeho slová hokage a rukou mu naznačila, že môže ísť.
„Smiem sa niečo spýtať Tsunade-sama?“ začal opatrne.
„Počúvam?!“ povedala bezvýrazne.
„Hovorili ste Narutovej generácii, vy o ňom niečo viete?“ spýtal sa, pokračujúc v opatrnom tóne.
„Mal by si už ísť!“ odpovedala tónom nepripúšťajúcim námietky
„Hai, prepáčte, že som sa pýtal,“ dopovedal a chcel zmiznúť, keď sa nečakane ozvala: „Naruto sa vrátil, no nie som si istá či ten, ktorého sme mali tak radi. Yamato pozri sa na obzor, na zapadajúce slnko, nezdá sa ti, že nebo krváca?“
Shinobi nič nepovedal iba sa pozrel von oknom a chvíľu hľadel na krvavo červené nebo. A vtedy mu došlo, čo mu to vlastne povedala. „Naozaj krváca,“ pritakal a zmizol, so smútkom v srdci.
Tsunade sedela v kresle, otočená chrbtom k dverám, takže to čo nemohol Yamato vidieť boli jej slzy stekajúce po lícach. Zatvorili ich, no tíško plakala ďalej.
„Neotváraj ich,“ začula známi hlas šedovlasého shinobiho a cítila ako jej utiera slzy. Začal ju bozkávať po lícach, až jej pobozkal i viečka, potom jej vzal tvár do dlaní a pobozkal ju na pery. Do jediného bozku vložil toľko citu, že sa mu zadrapla do ramien tak až to bolelo. Ignoroval bolesť a bozkával ju ďalej.
Otvorila oči, zahľadela sa naňho smutnými očami a keď konečne oddelil svoje pery od tých jej zašepkala: „Pomôž mi aspoň na chvíľu zabudnúť!“
A on ju vzal do náručia, zdvihol z kresla a odniesol do malej odpočívárne, ktorej vchod vyzeral ako obyčajná stena. Položil ju na posteľ, zamkol dvere a ľahol si k nej. Čas sa na malý okamih zastavil, bozky padali jeden za druhým a šaty sa stali zbytočnými. Zostali len dve nahé telá, ktorých jediným údelom bolo zastaviť čas, na malú malynkatú chvíľku.