Nový prírastok 3

Kiba ani Yoko nemohli tušiť že Tsunade pošle na misiu práve och dvoch, ale aj tak boli radi.
„ Bola som u teba doma, chcela som ti povedať, že nemôžem prísť, ale tvoja sestra mi povedala, že nie si doma a že to musíš zrušiť.“
„Áno, dobehla za mnou Sakura a povedala že mám hneď ísť za Tsunade.“
„No vidíš mysleli sme si, že sa nestretneme a my ideme spolu na misiu!“
„Aha , aj za mnou bola tiež Sakura.“
„A ako nájdeme ten drahokam?“
„Tak to neviem ale niečo nás určite napadne. A ako sme ešte ďaleko od toho lesa.“
„Už je to len kúsok....... niečo ma napadlo...!“
„Čo???“ skríkol Kiba a tvar sa mu rozžiarila ako dieťaťu
„Ten drahokam má mať predsa veľkú moc ja a Ria pomocou jutsu môžeme zachytiť tú silu a podľa toho ho môžeme nájsť!“
„To je skvelý nápad.
Niekoľko hodín išli mlčky lesom. Pomaly sa už začínalo stmievať.
„Už je tma mali by sme sa utáboriť!“ povedal Kiba
„Dobre:“ utáborili sa na malej lúčke uprostred lesa. Sedeli pri ohni a celú noc sa len rozprávali.
Až asi o štvrtej ráno zaspali, ale o čom sa do vtedy rozprávali nikto netuší....
Na ďalšie ráno
„Kiba vstávaj, musíme vyraziť, už nie sme ďaleko.“ skríkla Yoko
„No dobre.“ vstali pobalili veci a vyrazili... neboli na ceste ani 10 minút, keď vtom Akamaru a Ria niečo zacítili. Zastali
„Niekto nás sleduje. Mala som taký pocit už dlho, ale teraz to už viem na sto percent.“
„Tiež som si to všimol ale myslel som ,že sa mi to iba zdá. Myslíš že vie o...!“
„Neviem. Ale musíme byť opatrný.Asi nás sleduje už dosť dlho.“
„ Čo urobíme? „
„Neviem, ale nesmieme sa zastaviť.“ Povedala Yoko
„ Vzďaľuje sa.“ Pousmial sa a spomalil
„Poď Kiba, rýchlo!“
„Prečo?“
„Pozri sa na ten strom!“
„ Výbušne lístky?! Kedy ich tam dal!?“ hneď ako si ich všimol utekal preč. Lesom sa ozval obrovský výbuch.
„Yoko… je ti niečo?“
„Nie, som v poriadku. Čo ty?“
„Nič mi nie je.“
„ Kto to bol ? Myslíš, že ide po oku?“
„ Tak to neviem, ale určite o ňom budeme ešte počuť.“ Poznamenal Kiba
„Ale aspoň sme konečne tu.“ Stali na okraji priepasti v ktorej sa nachádzal obrovský les.
„a ako sa dostaneme dole. Je to príliš strmé a mi sme príliš vysoko!“Yoko sa pozrela na Kibu , zdá sa že dostala nápad.
„ Kuchiyose no jutsu!“ Usmiala sa. Keď sa dym rozpinul Kiba pozeral s otvorenými ústami.
„Waw. Ty vieš privolávať draka…….. ale ako nám pomôže?
Nó vie lietať. Vieš tie krídla nie sú na okrasu.“ Zasmiala sa.
„Chceš povedať že dolu poletíme na drakovi?“
„Môžeš ísť aj peši, ale to zaberie niekoľko hodín, preto že mi sa potrebujeme dostať až tam k tomu jazeru.“
„To by trvalo celý deň. Takže poletíme!